Prof. MUDr. Vladimír Novotný, CSc. ako primár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského, odovzdával svoje vedomosti prvého slovenského psychiatra so zameraním na alkoholové závislosti.
V spoluatorstve s kolegom a prvým autorom Eduardom Kolibášom napísali knihu „Alkoholizmus a drogové závislosti“.
Viem, že máte vzťah k dobrej literatúre, a zaujíma ma, či odhadnete, ktorý náš klasik sa práve k alkoholu už vyjadril veršom: „Zmysly ohraď, zamkni vôľu, pred zloduchom alkoholu!“ Kto to napísal?
Ak sa nemýlim, tak Pavol Országh Hviezdoslav?
Také vedomosti nemá každý!
Zásluhu v tomto prípade má náš syn, ktorý si raz požičal výber z Hviezdoslavova kvôli programu na maturitný večierok. Mnohí by boli iste prekvapení, čo všetko ešte iné náš klasik napísal a hodí sa na pobavenie nielen hostí maturitného večierka…
Myslím si, že nie. Keď je niekto talentovaný, tak je talentovaný s alkoholom, aj bez alkoholu.
Jack London napísal román „Majster alkohol“. Sú tieto opisy alkoholizmu využiteľné na liečbu?
Aj Hans Falada napísal krásnu knihu, kde tiež veľmi sugestívne opisuje svoje ťažké stavy. Dôležitým odkazom týchto diel je priznanie, že alkohol je len krátkodobá barlička. Talent Londona, ale aj Fitzgeralda, sa rozpustil v alkohole. Knihu „Majster alkohol“ som používal pri skupinovej terapii, ako príklad ako sa z nezáväzného konzumu stane závislosť.
S kolegom Eduardom Kolibášom ste napísali knihu „Alkoholizmus a drogové závislosti“. Majú tieto dva javy niečo spoločné?
Oba majú závislej osobe navodiť akési lákavé, libidózne stavy. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď som sa rozprával s pacientom, ktorý tvrdil, že po vdychovaní odporných, mastných toluenových výparov má krásne sny… Tak som sa opýtal, aké sny to sú? On sa všelijako mrvil a nakoniec som z neho dostal, že jemu sa sníva kúpalisko. Aké kúpalisko, pýtam sa? Opísal mi Tehelné pole. On si skrátka nevedel predstaviť nič krajšie, než Tehelné pole, pretože nič krajšie v živote nevidel.
Veď som mu to aj hovoril. Vtedy stál toluen tri koruny a ničilo mu to obličky i pečeň. Vstup na Tehelné pole stál korunu. Mohol to mať teda nielen zdravšie, ale aj lacnejšie. To len dokazuje, že žiadny povzbudzujúci prostriedok nevybičuje nič mimo nás, ale len to, čo je v nás.
Sú tvoriví ľudia, napríklad spisovatelia, náchylnejší na alkohol?
Mali sme v liečení aj spisovateľov, ale nemyslím si, že by ich bolo viac, než napríklad pomocných robotníkov.
A čo tie známe komické filmové scény, kde človek, ktorý je za triezva nemožný, stáva sa virtuózom, keď si vypije?
Tvrdí sa, že alkoholici majú zvláštny šiesty zmysel. Pud sebazáchovy tak vyvinutý, že sa im nič nestane.
Traumatológovia majú celkom iné skúsenosti, pretože zhruba 80% pacientov traumatologických oddelení sú ľudia, ktorí k úrazu došli v opojenom stave.
A čo tie typy chlapov, ktorí zdanlivo znesú všetko. Bolek Polívka vraj už odprevadil do nemocnice zopár svojich spolustolovníkov, Hemingway bol známy tým aké veľké dávky alkoholu zniesol…
Jedného dňa samozrejme padne každý, ale doba, kedy padne do kolien, je odlišná. Tak isto, ako keď je v spoločnosti „dobrodinca“ s chrípkou päť ľudí, tak časom začnú kýchať aj tí ostatní, ale v nerovnakom čase. Niektorý za deň a niektorý až za týždeň. Stane sa aj, že z tej spoločnosti to niekto nedostane.
Je známa nejaká dávka, ktorú ak si bude dotyčný dávať určitú dobu, tak ho to zlomí?
Všetko záleží na váhe, veku a pohlaví. Ženská odolnosť je asi o dve tretiny nižšia než u muža. U mladého organizmu sa rýchlejšie vyvíja alkoholová závislosť, v priemere za tri roky. U stredného veku päť, až desať rokov. U starých ľudí podstatne pomalšie. V literatúre sa uvádza 20 gramov absolútneho alkoholu pre ženu denne ako bezpečná dávka. U muža je dávka, ktorá ešte nerobí orgánové problémy, zhruba 60 gramov.
Vo Vašej knihe sa spomína, že priemyselná masová výroba lacných alkoholových nápojov na prelome 19-20. storočia prispela k masovému rozvoju konzumu alkoholu. Alkohol je celosvetovou drogou číslo jedna, podobne aj na Slovensku epidemiologicky najzávažnejšia je konzumácia alkoholu. Odhaduje sa, že 5-10% dospelých mužov a až 2% žien je závislých od alkoholu.
Pán primár Mišík robil v osemdesiatych rokoch na Slovensku výskumy v rôznych robotníckych, roľníckych a iných profesiách, a zistil priemer až tridsať percent ľudí, ktorí majú už celkom zjavné problémy s alkoholom. Ale nemýľme si to, jedna tretina národa nie sú alkoholici. Išlo o osoby, ktoré pili problémovým spôsobom, mali teda sociálne alebo psychologické problémy z pitia.
Aký je trend dnes? Ako zapôsobil zlomový rok 1989? Niekoľkokrát odvtedy stúpli ceny alkoholu.
Slovák má vždy čo oslavovať. Hojnosť alebo nedostatok, smútok alebo radosť dokáže rovnako intenzívne zapiť. Takže to, že sa životná úroveň nejako zhorší či zlepší, nemá na pitie až taký bezprostredný vplyv. Ale zo širších epidemiologických štúdií je známe, že cenové manipulácie majú určitý efekt. Keď zdraželi cigarety, neznížil sa priamo úmerne počet konzumentov cigariet. Ale tí, ktorí neboli závislí, obmedzili konzumáciu, prípadne sa venujú iným radostiam, ktoré sú menej nákladné.
Ale keď sa zvýšili ceny alkoholu za socializmu, hovorilo sa, že ako prvá na to dopláca rodina alkoholika. O to menej majú na svoje životné potreby. Je reálny záujem vysporiadať sa s alkoholizmom na Slovensku?
To je veľmi ťažká otázka, ale môžeme to rozšíriť, či je reálny záujem vysporiadať sa s alkoholizmom kdekoľvek na svete. Paradoxne totiž sa alkohol zdá ako veľmi lukratívny výrobok. Zúročí sa v ňom celá škála poľnohospodárskej výroby. Tak ako v automobile sa zúročí napríklad chemický priemysel, tak v alkohole sa využije okrem poľnohospodárskej výroby cez chémiu, aj výroba tvarovaného skla. Je to tiež veľmi výhodne zdanený výrobok. Ale napriek tomu všetkému je pomer medzi výnosmi a výdavkami za alkohol na Slovensku zhruba podobný ako inde na svete, 1:2. Teda za jednu korunu príjmu sú dve a viac korún výdavkov. Spoločnosť to vždy stojí viac, než koľko získa.
V Spojených štátoch i Rusku sa už s alkoholizmom pokúšali rázne vysporiadať. V Spojených štátoch dodnes nesmiete piť alkohol na ulici, ani prevážať ho bez nepriehľadného papierového obalu. Prichytených mladistvých verejne pranierujú. Keď som bol v Iowe na spisovateľskom pobyte, práve sa tam udial prípad mladého študenta, ktorý sa upil k smrti. Dovtedy tam mladým ľuďom zabraňujú v tom, aby sa napili, že keď sa k alkoholu dostanú, snažia sa využiť príležitosť až na doraz. Kde sú vlastne hranice schopnosti organizmu prijímať alkohol?
Hovorí sa o tri a pol promile, kedy môže dôjsť ku kóme, ale stretol som sa s prácami, kde výnimočné prípady prežili štyri až päť promile. Docent Mega zo súdneho lekárstva referoval na jednej konferencii o tom, že vyšetroval ženu, ktorá mala sedem promile alkoholu v krvi. To je dávka na dve mužské úmrtia – a prežila to. To je tak, len Bubka skáče o tyči cez šesť metrov… Veľká väčšina populácie neskočí ani jeden a pol metra.
V odbornej i populárnej literatúre sa začínajú objavovať správy, že najmä konzumácia vína môže zdraviu prospievať. Veď kolegovi spisovateľovi pár štamperlíkov pomohlo prekonať infarkt.
Objavila sa sada prác, ktoré potvrdzujú, že u nulovej konzumácie je isté riziko napríklad infarktu myokardu. Pri veľmi malých dávkach konzumácie štatisticky klesá riziko, ale vzápätí, s ďalším vzrastom miery konzumácie alkoholu, nebezpečie niekoľkonásobne narastá. Kardiovaskulárne ochorenia sú jedny z mnohých ochorení súvisiacich s alkoholom. Niektoré typy hypertenzie a podobne. Čítal som v odborných časopisoch aj niekoľko tvrdých kritík na práce obhajujúce konzumáciu alkoholu. Vraj mohlo ísť o chybu v meraniach a v tom zovšeobecnení. Fakt je ten, že veľmi malé dávky alkoholu rozširujú cievy a tak pôsobia preventívne v prípadoch hrozby infarktu.
Z historických osobností bol konzumáciou alkoholu bez zjavných následkov známy britský politik Churchill, u nás sa pitím ale aj užívaním drog svojho času vystatoval známy spevák Richard Müller. Aký je pohľad lekára-špecialistu?
Odpovede nielen na túto otázku nájdete tu: https://tulacky.net/alkohol-a-drogy-kazdy-extrem-skodi/
Zdroj: Gustáv Murín, Blog SME, 2026
