Vyhľadávanie

Zakázané ovocie chutí najlepšie. Slováci menia cigarety za alternatívy, ale ani tie nie sú bez rizika

Ročne 11-tisíc úmrtí Slovákov je spojených s cigaretami, alkoholom či zlou životosprávou. Časť fajčiarov preto prechádza na alternatívne produkty. Tie ale tiež nie sú bez rizika.

Približne tretina Slovákov fajčí alebo užíva niektorú z foriem tabakových výrobkov. Problém sa netýka len mladej generácie, ale najmä dospelých, ktorí fajčia pravidelne a dlhodobo.

Tisíce úmrtí súvisia so závislosťami

„Až 11-tisíc úmrtí na Slovensku je spojených práve s týmito závislosťami – s tabakom, alkoholom a nesprávnym stravovaním,“ uviedla Jana Pifflová Španková, prezidentka OZ Nie rakovine.

„Spaľovaný tabak obsahuje približne 7-tisíc škodlivých látok, z ktorých 90 je karcinogénnych,“ hovorí kardiologička Viola Vargová.

Alternatívy nie sú bez rizika

Čoraz väčšej popularite sa tešia alternatívy klasických cigariet. Odborníci upozorňujú, že hoci môžu byť menej škodlivé, nie sú bezpečné a zároveň vedú k závislosti od nikotínu. „Nie je to bezpečná alternatíva. Je to alternatíva menej škodlivá, ale stále nebezpečná,“ tvrdí klinický psychológ Matej Herman.

Mladých láka aj zakázané ovocie

Vaporizéry a nikotínové vrecúška sú obľúbené najmä medzi mladými ľuďmi. Hoci zákon zakazuje ich predaj osobám mladším ako 18 rokov, v praxi sa k nim mnohí neplnoletí dokážu dostať. Podľa odborníkov má s alternatívnymi tabakovými výrobkami skúsenosť viac ako tretina študentov.

„Keď sme robili prieskumy na stredných školách, zisťovali sme, prečo mladí začínajú aj s nelegálnymi látkami. Jeden z piatich najčastejších dôvodov bol, že ide o zakázané ovocie,“ hovorí Jakub Popík, expert na ľudské práva a drogovú politiku.

Inšpiráciou môže byť Švédsko

Podľa odborníkov by Slovensko mohlo čerpať skúsenosti zo štátov, ktorým sa podarilo výrazne znížiť počet fajčiarov.

„Vo Švédsku a na Islande veľmi pomohli kampane, ktoré u mladých vytvorili pocit, že fajčenie je spoločensky neatraktívne a zahanbujúce,“ radí prezidentka OZ Nie rakovine.

Švédsko sa medzičasom stalo prvou krajinou sveta, ktorá dosiahla status krajiny „bez dymu“. Klasické cigarety tam fajčí menej ako päť percent populácie. Na Slovensku sa tento podiel pohybuje približne na úrovni 30 percent.

videoreporáž tu: https://www.ta3.com/clanok/1052441/zakazane-ovocie-chuti-najlepsie-slovaci-menia-cigarety-za-alternativy-ale-ani-tie-nie-su-bez-rizika

Zdroj: TA3, 31.5.2026

Svetový deň bez tabaku: nástrahy v sebe ukrýva aj neškodne pôsobiaci vaping a iné náhrady klasických cigariet

Svetový deň bez tabaku upriamuje pozornosť na negatívny vplyv fajčenia, ktoré stále patrí medzi najvýznamnejšie príčiny predčasných úmrtí na svete.

Každý rok si 31. mája pripomíname Svetový deň bez tabaku. Vyhlásila ho Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), aby upozornila na zdravotné, sociálne a ekonomické dôsledky užívania tabaku. Napriek dlhoročným kampaniam a rastúcej informovanosti fajčenie stále patrí medzi najvýznamnejšie príčiny predčasných úmrtí na svete.

Fajčenie a jeho vplyv na zdravie

Fajčenie je spojené s množstvom vážnych ochorení. Najčastejšie sa hovorí o rakovine pľúc, no negatívne účinky tabaku zasahujú prakticky celý organizmus. Fajčenie zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, mozgovej príhody, chronických ochorení dýchacích ciest či oslabenia imunity.

Nebezpečné však nie je len aktívne fajčenie. Pasívne fajčenie predstavuje významné zdravotné riziko aj pre nefajčiarov, najmä pre deti a tehotné ženy. Deti vystavené cigaretovému dymu trpia častejšie respiračnými ochoreniami, alergiami a problémami s dýchaním.

V posledných rokoch sa rozšírili aj elektronické cigarety a rôzne alternatívne nikotínové produkty. Hoci sú často prezentované ako menej škodlivé, odborníci upozorňujú, že ani tieto výrobky nie sú bez rizika. Obsahujú návykový nikotín a môžu negatívne vplývať na zdravie, najmä u mladých ľudí.

Deti začínajú experimentovať vo veku 12 rokov aj skôr

Jednou z najväčších výziev zostáva prevencia medzi mladými ľuďmi. S tou treba podľa odborníkov začať už skôr ako v tínedžerskom veku. „Podľa skúseností našich odborníkov z úradov verejného zdravotníctva začínajú deti experimentovať s fajčením a užívaním alternatív k fajčeniu najmä vo veku 12 – 15 rokov, niektoré aj skôr. Dospelým preto odporúčame mať prvé rozhovory o negatívach fajčenia a alternatívnych výrobkoch už na prvom stupni základnej školy a s pribúdajúcim vekom dieťaťa tieto rozhovory opakovať a otvorene hovoriť o škodlivých účinkoch,“ uviedla pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.

Mnohí tínedžeri siahajú po cigarete zo zvedavosti, pod vplyvom rovesníkov alebo reklamy na sociálnych sieťach. Nikotín pritom môže zvlášť u detí a mládeže relatívne rýchlo viesť k duševnej a fyzickej závislosti. Nepriaznivo vplýva na vývoj ich mozgu, pamäť, sústredenie, náladu a schopnosť kontrolovať svoje impulzívne správanie.

V súčasnosti pritom obľuba klasických cigariet u mladších ročníkov klesá. Deti a mladiství siahajú skôr po rôznych alternatívach: zahrievanom tabaku, elektronických cigaretách, žuvacom a šnupacom tabaku, nikotínových vrecúškach a ďalších produktoch.

Aj e-cigarety a iné alternatívy k fajčeniu obsahujú nikotín. Hladina nikotínu sa v nich pritom môže značne líšiť. Niektoré tekutiny na vaping majú relatívne nízky obsah nikotínu, no jeho hladiny môžu byť aj niekoľkonásobne vyššie ako v typickej cigarete. To isté platí o nikotínových vrecúškach, pri ktorých jedno môže uvoľniť do tela desať- aj viacnásobok nikotínu ako klasická cigareta. Aj nové alternatívy k fajčeniu teda sprevádzajú zdravotné riziká a hrozí vznik závislosti.

Potenciálne rakovinotvorný vaping

Rôzne alternatívy okrem toho obsahujú aj ďalšie chemikálie, ktorých vplyv na zdravie sa ešte len skúma. Vedci však už vyslovili predpoklad, že vaping môže byť rakovinotvorný. Odborníci skúmajúci rakovinu z austrálskej Univerzity Nového Južného Walesu (UNSW) nedávno uverejnili komplexnú revíznu štúdiu v časopise Carcinogenesis. Uvádzajú, že hoci ešte nemáme výsledky z dlhodobých štúdií, ktoré by potvrdili mieru rizika, je predpoklad, že vapovanie pravdepodobne spôsobuje rakovinu pľúc a ústnej dutiny.

„Táto štúdia sa zaoberá kvalitatívnym posúdením karcinogénneho rizika elektronických cigariet obsahujúcich nikotín. Hoci zhromažďovanie priamych epidemiologických dôkazov o príčinných súvislostiach s rakovinou si vyžaduje čas, karcinogenita elektronických cigariet je zrejmá z rôznych typov výskumov vrátane – pokiaľ ide o štúdie na ľuďoch – niektorých kazuistík, avšak hlavne na základe sledovania biomarkerov expozície a biomarkerov poškodenia zdravia, ktoré poukazujú na vznik nádorov,“ píšu vedci v úvode štúdie.

Fajčenie býva spájané s pocitom dospelosti, slobody či spoločenského postavenia. Dôležitú úlohu preto zohráva vzdelávanie a otvorená komunikácia. Školy, rodičia aj zdravotníci môžu pomôcť mladým ľuďom pochopiť riziká spojené s nikotínovou závislosťou a podporiť ich v zdravom životnom štýle.

Manipulatívna reklama cielená na mládež

Významnú úlohu v propagovaní fajčenia medzi mladými ľuďmi zohráva marketing. Tabakové a nikotínové spoločnosti často využívajú moderné formy reklamy pôsobiace nenápadne, atraktívne a emocionálne. Mladí, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach, sa tu stretávajú s obsahom propagujúcim elektronické cigarety či nikotínové produkty. Reklama často nevyzerá ako klasická reklama – môže ísť o videá influencerov, štýlové fotografie alebo trendy videá. Takýto obsah vytvára dojem, že fajčenie alebo vapovanie je moderné, zábavné a spoločensky prijateľné.

Výrobcovia sa často zameriavajú na farebný dizajn, moderné balenia a sladké príchute, ktoré oslovujú najmä tínedžerov. Ovocné, mentolové či cukríkové príchute môžu zakrývať nepríjemnú chuť nikotínu a znižovať prirodzenú opatrnosť mladých. Atraktívny vzhľad zároveň vytvára pocit, že ide o neškodný alebo „cool” produkt, hoci nikotín zostáva návykovou látkou. Mladí ľudia potrebujú vedieť, ako funguje marketing a aké techniky používa. Kritické myslenie, mediálna gramotnosť a otvorené rozhovory v rodine či v škole môžu pomôcť odhaliť manipulatívne prvky reklamy.

Výhody života bez závislosti

Rozhodnutie prestať fajčiť prináša množstvo pozitívnych zmien. Už niekoľko hodín po poslednej cigarete sa začína organizmus regenerovať. Postupne sa zlepšuje dýchanie, krvný obeh i chuťové a čuchové schopnosti. Dlhodobé nefajčenie výrazne znižuje riziko závažných ochorení a zlepšuje kvalitu života. Okrem zdravotných benefitov prináša život bez tabaku aj finančné úspory a pozitívny vplyv na okolie.

Pre mnohých ľudí je prestať fajčiť náročné, pretože nikotín vytvára silnú závislosť. Pomôcť však môžu odborné poradne, podpora rodiny, motivačné programy či zdravé návyky, ktoré nahradia potrebu siahať po cigarete. V rámci regionálnych úradov verejného zdravotníctva je zriadená sieť poradní na odvykanie od fajčenia. Tieto poradne poskytujú bezplatné poradenstvo každému, kto prejaví záujem odvyknúť si od fajčenia. Pomôcť môže tiež Linka na odvykanie od fajčenia.

Zdroj:VEDA NA DOSAH redakcia, 31. mája 2026, RÚVZ POÚVZ SRUNSWCarcinogenesis

 

 

 

 

Švédsko je prvou „nefajčiarskou“ krajinou v Európe. Nikotín však nezmizol, len zmenil podobu

Švédsko sa stalo prvou krajinou v Európe, v ktorej prakticky úplne vymizlo klasické fajčenie. Podľa novej správy mimovládnej organizácie CAN tam podiel ľudí, ktorí denne fajčia cigarety, klesol pod hranicu piatich percent. Krajina tak splnila medzinárodne uznávanú hranicu „smoke-free“, teda status spoločnosti bez fajčenia. Zároveň však prudko rastie užívanie iných nikotínových výrobkov, najmä snusu, nikotínových vrecúšok a elektronických cigariet.

Podľa Švédskej rady pre informácie o alkohole a iných drogách (CAN) klesol podiel každodenných fajčiarov v rokoch 2003 až 2025 zo 16 percent na 4,8 percenta populácie. Už pred dvoma rokmi uvádzal švédsky úrad pre verejné zdravie hodnotu 5,4 percenta.

Vo Švédsku sa hranica piatich percent považuje za symbolické „vymiznutie“ fajčenia. Krajina sa tak dostáva na čelo európskeho boja proti cigaretám. Výskumník CAN Mats Ramstedt pripisuje tento pokles dlhodobým preventívnym opatreniam. „Môj názor je taký, že chýbajú štúdie, ktoré by dokazovali rozhodujúci vplyv snusu, a tvrdil by som, že ide predovšetkým o výsledok preventívnych opatrení,“ uviedol. Podľa neho zohrali dôležitú úlohu zákazy reklamy aj vyššie dane, ktoré fajčenie postupne zdražili a skomplikovali.

Správa však zároveň upozorňuje, že nikotín zo švédskej spoločnosti nezmizol. Práve naopak. Denne ho v nejakej forme užíva približne štvrtina obyvateľov krajiny. Najväčší podiel má práve takzvaný snus – jemne mletý tabak alebo nikotínové vrecká, ktoré sa vkladajú pod hornú peru. Denne ho používa asi 19 percent Švédov.

Výrazne rastie aj počet žien, ktoré snus používajú. Kým v roku 2007 ho denne používalo štyri percentá žien, vlani to už bolo 14 percent. Popularita prudko stúpa aj u novších produktov. Predaj nikotínových vrecúšok od roku 2021 do roku 2024 vzrástol o 180 percent, predaj náplní do elektronických cigariet dokonca o 640 percent.

Práve rozšírenie snusu sa často označuje za hlavný dôvod dramatického poklesu fajčenia vo Švédsku. Tento výrobok je pritom v Európskej únii zakázaný od roku 1992, Štokholm si však pri vstupe do EÚ v roku 1995 vyjednal výnimku.

Odborníci zároveň varujú, že dlhodobé zdravotné dôsledky nových nikotínových výrobkov zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané. „Zatiaľ čo zdravotné dôsledky fajčenia cigariet sú dobre známe, o snuse a ďalších nových nikotínových výrobkoch vieme podstatne menej,“ upozornila organizácia CAN vo svojej správe.

Organizácia pripomína, že niektoré štúdie už naznačujú zvýšené riziko pľúcnych ochorení pri používaní elektronických cigariet. „Ešte menej sa vie o nikotínových vrecúškach, existujú však informácie, ktoré naznačujú, že obsah nikotínu v nich môže byť vyšší ako v podobných tabakových výrobkoch,“ uvádza sa v správe. CAN zároveň zdôrazňuje, že nikotín zostáva „vysoko návykovou“ látkou.

Zdroj:Echo24.cz, 2026

viac tu: https://www.echo24.cz/a/HtwdG/zpravy-svet-svedsko-prvni-nekuraci-nikotin-nova-podoba

 

Lekári: Sociálne siete ohrozujú deti podobne ako fajčenie

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí.

ondýn 26. mája (TASR) – Sociálne siete predstavujú pre deti podobné riziko ako fajčenie, uviedli v utorok poprední britskí lekári. Zároveň vyzvali zákonodarcov, aby riešili škody, ktoré podľa nich mladým ľuďom spôsobuje nadmerný čas strávený pred obrazovkami, informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí. Toto verejné pripomienkové konanie bolo uzavreté v utorok.

„Len máloktorá téma v posledných rokoch zjednotila lekárov tak výrazne ako vplyv nekontrolovaného vystavenia technológiám a digitálnym zariadeniam na zdravie detí a mladých ľudí,“ uviedla organizácia zastupujúca 23 lekárskych spoločností v Británii a Írsku.

Viac ako polovica zo 132 oslovených lekárov uviedla, že každý týždeň má aspoň jeden prípad poškodenia zdravia, ktorý môže súvisieť s používaním technológií a digitálnych zariadení. Viac než tretina lekárov sa s podobnými prípadmi stretáva aj viackrát týždenne.

Ujmy podľa nich zahŕňajú fyzické zranenia, napríklad po napodobňovaní extrémneho pornografického obsahu, aj psychické problémy vrátane traumatických zážitkov po sledovaní násilností na internete.

V Británii sa v súčasnosti diskutuje o možnosti obmedzenia prístupu detí k sociálnym sieťam vrátane možného zákazu pre osoby mladšie ako 16 rokov. Zvažujú sa aj časové obmedzenia používania aplikácií, večerné zákazy používania či obmedzenie prvkov, ktoré vláda označuje za návykové.

Prvou krajinou, ktorá zakázala sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, sa vlani stala Austrália. Podobné opatrenia zvažujú aj niektoré európske krajiny.

Britský zákon o online bezpečnosti už teraz nariaďuje spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne siete povinnosť chrániť deti pred nelegálnym a škodlivým obsahom na internete. Vláda však avizuje ďalšie sprísnenie pravidiel. Odborníci sa zatiaľ nezhodujú v názore na účinnosť úplného zákazu internetu pre deti.

„Otázkou nie je, či budeme konať. Konať budeme, či už pôjde o zákaz sociálnych sietí pre mladších ako 16 rokov alebo o obmedzenie kľúčových funkcií a prvkov,“ ubezpečila britská ministerka pre technológie Liz Kendallová pre britskú stanicu BBC.

Zákaz sociálnych sietí, časové obmedzenia či limity na používanie aplikácií v súčasnosti testujú stovky britských rodín, ktorých úlohou je pomôcť zistiť vplyv týchto faktorov na spánok detí, rodinný život a na výsledky v škole.

Zdroj: TASR, 2026

V Chorvátsku podľa prieskumu fajčí takmer 38 percent dospelých

Najvyššia miera užívania tabaku v Chorvátsku je medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov, z nich fajčí až 42,5 percenta.

áhreb 25. mája (TASR) – Chorvátsko patrí medzi európske krajiny s najvyšším podielom fajčiarov, keď tam podľa výsledkov najnovších štúdií fajčí cigarety 37,9 percenta dospelých. Uviedol to Chorvátsky inštitút verejného zdravia (HZJZ) pred blížiacom sa Svetovým dňom bez tabaku 31. mája, píše TASR podľa agentúry Hina.

Najvyššia miera užívania tabaku v Chorvátsku je medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov, z nich fajčí až 42,5 percenta, uviedol inštitút. Tohtoročná téma Svetového dňa bez tabaku má preto ústredné motto „Odhalenie príťažlivosti – boj proti závislosti od nikotínu a tabaku“. Zameriava sa na spôsoby, akými tabakový a nikotínový priemysel navrhujú svoje výrobky a robia ich príťažlivé už pre deti a mladých ľudí.

HZJZ zdôraznil dôležitosť presadzovania prísnejších regulačných opatrení na ochranu ľudí voči vystaveniu nikotínovým výrobkom, najmä obmedzením marketingu na sociálnych sieťach a digitálnych platformách.

Svetový deň bez tabaku sa každoročne pripomína 31. mája z iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s cieľom zvýšiť povedomie o zdravotných, sociálnych a ekonomických dôsledkoch užívania tabaku a nikotínu.

Zdroj: TASR, 2026

Na Slovensko opäť zavíta protidrogový projekt Revolution Train

Vlak je dlhý približne 165 metrov a pozostáva zo šiestich vozňov, štyroch kinosál a z ôsmich interaktívnych miestností.

Myjava 25. mája (TASR) – Protidrogový projekt Revolution Train, interaktívny vlak zameraný na prevenciu závislostí, opäť prichádza na Slovensko. Ako pre TASR uviedol autor projektu Pavel Tůma, návštevníci uvidia príbeh založený na osobnej skúsenosti z 90. rokov, ktorý je spracovaný do filmovej podoby, ukazuje postupný vznik závislosti od alkoholu a tabaku až po tvrdé drogy.

„Podstatné je to, že sme sa snažili ukázať surovú realitu, ako nevinne sa závislosť začína. Cieľom je ukázať, že ani ten najlepší kamarát nie je najlepší kamarát, ak ponúka drogy,“
 ozrejmil s tým, že ide o školskú pomôcku, ktorú si medzi sebou prenajímajú mestá a kraje.

Vlak je dlhý približne 165 metrov a pozostáva zo šiestich vozňov, štyroch kinosál a z ôsmich interaktívnych miestností. Návštevníci prechádzajú realisticky spracovanými scénami, ako sú drogové brlohy, policajná vyšetrovňa či väzenie. Kapacita jednej prehliadky je maximálne 17 osôb, prehliadky vedú vyškolení lektori mestskej polície a pedagógovia.

Projekt prichádza z Českej republiky a jeho zastávky budú Nové Mesto nad Váhom (1. 6.) a Nitra (2. 6.). „Tieto dva dni sú určené najmä pre školy a odborníkov,“ vysvetlil. Nasledovať majú zastávky v Myjave a Pezinku, kde bude vlak prístupný aj verejnosti vrátane rodičov s deťmi. „Súčasťou je aj zber anonymizovaných dát od žiakov, ktoré majú mestám a školám pomôcť identifikovať a riešiť problémy mladých,“ doplnil.

Ako pre TASR uviedol hovorca mesta Myjava Marek Hrin, počas dopoludnia vo vlaku absolvujú prehliadku žiaci základných a stredných škôl vo veku od 12 do 17 rokov. „V popoludňajších hodinách bude vlak prístupný aj pre verejnosť. Počas plánovaných prehliadok bude mať možnosť prezrieť si vlak na Myjave asi 500 záujemcov,“ ozrejmil.

Revolution Train funguje 11. sezónu a pôsobí aj v zahraničí. „V Nemecku má projekt 60 partnerských miest a navštívilo ho približne 120.000 detí a mladých ľudí,“ zhrnul Tůma. Dôležitou spätnou väzbou sú podľa autora hodnotenia pedagógov, pričom 94 percent z približne 11.000 oslovených učiteľov projekt odporúča ďalej.

Zdroj: TASR, 2026

Takmer pätina ľudí v Nemecku starších ako 15 rokov fajčí

V roku 2025 fajčilo aspoň príležitostne 22,4 percenta mužov v porovnaní s 15,8 percenta žien.

Podiel fajčiarov dosiahol 19,1 percenta a v porovnaní s rokom 2021 sa toto číslo takmer nezmenilo, pripomenula DPA. Pred piatimi rokmi aspoň príležitostne fajčilo 18,9 percent obyvateľov Nemecka starších ako 15 rokov. Absolútna väčšina fajčiarov (78,5 percenta) uprednostňuje cigarety a 9,2 percenta sa rozhodlo pre elektronické cigarety.

Na základe prieskumu nemeckých domácností muži fajčia oveľa častejšie ako ženy. V roku 2025 fajčilo aspoň príležitostne 22,4 percenta mužov v porovnaní s 15,8 percenta žien.

Fajčenie je najrozšírenejšie medzi ľuďmi vo veku 40 až 44 rokov. V minulom roku bolo podľa štatistického úradu v tejto vekovej skupine 26 percent fajčiarov. Len s nepatrným odstupom nasledovali fajčiari vo veku 45 až 49 rokov (25,5 percent). Najmenej fajčiarov (päť percent) bolo medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 17 rokov a medzi Nemcami vo veku 75 a viac rokov dosahoval tento podiel 5,5 percenta, poznamenala DPA.

Zdroj: TASR, 2026

HHC: Čo je to vlastne za látku a prečo sa o nej toľko hovorí?

HHC sa na slovenskom trhu začalo výraznejšie objavovať približne v roku 2022. Farebné obaly, sladké príchute, dostupnosť cez e-shopy, automaty či špecializované predajne vytvárali dojem, že ide o „bezpečnú“ alebo „legálnu“ alternatívu ku kanabisu. Realita je však zložitejšia.

Čo je HHC?

HHC je skratka pre hexahydrokanabinol. Ide o takzvaný polosyntetický kanabinoid.
Čo znamená „polosyntetický“?
Látka sa síce spája s rastlinou konope, no väčšina HHC dostupného na trhu nevzniká prirodzene v rastline. HHC sa v konope síce môže prirodzene nachádzať, ale len vo veľmi malých, stopových množstvách, ktoré nie sú použiteľné na komerčnú výrobu.
Preto sa prakticky všetko HHC predávané na trhu vyrábalo laboratórne chemickou úpravou iných kanabinoidov – najčastejšie THC alebo CBD.

Ako vzniká HHC?

HHC prvýkrát syntetizoval americký chemik Roger Adams už v roku 1944.
Pri výrobe sa používa proces nazývaný hydrogenácia. Ide o chemický proces, pri ktorom sa ku molekule pridávajú atómy vodíka. Výsledkom je chemicky upravená látka s odlišnými vlastnosťami.
Práve preto sa HHC označuje ako polosyntetický kanabinoid – nevzniká prirodzene v množstvách, ktoré by umožňovali jeho komerčné využitie.

Prečo bolo HHC na Slovensku dlhý čas voľne dostupné?

Na Slovensku bolo dlhodobo regulované najmä THC (tetrahydrokanabinol) – hlavná psychoaktívna zložka marihuany.
HHC sa určitý čas nenachádzalo medzi explicitne zakázanými látkami. Vznikla tak situácia, ktorú mnohí označovali ako „legislatívna šedá zóna“.
Predajcovia túto medzeru využívali. Produkty sa síce často predávali ako:
  • „zberateľský predmet“
  • „výskumný materiál“
  • „nie na konzumáciu“
Marketing však často jasne naznačoval psychoaktívne účinky a bol smerovaný na reálne užívanie.
HHC sa preto objavovalo vo forme:
  • vape náplní
  • gummies (želé cukríkov)
  • olejov
  • kapsúl
  • „konopných kvetov“ nastriekaných účinnou látkou

Aké účinky môže HHC vyvolávať?

Účinky HHC sa môžu medzi ľuďmi výrazne líšiť. Problémom je aj to, že pri mnohých produktoch nebolo vždy jasné ich presné zloženie alebo koncentrácia.
Medzi popisované účinky patrili:
  • utlmenie
  • ospalosť
  • sucho v ústach
  • závraty
  • nevoľnosť
  • zrýchlený pulz
  • podráždenie dýchacích ciest pri vapovaní
  • úzkosť
  • panické stavy
  • dezorientácia
  • paranoja
  • pri vyšších dávkach aj poruchy vnímania alebo halucinácie
Osobitné riziko predstavovali produkty s nejasným pôvodom alebo neovereným obsahom.
Dôležité je uvedomiť si, že „legálne“ automaticky neznamená „bezpečné“.

Zákaz HHC na Slovensku

Od 1. novembra 2024 bolo HHC na Slovensku zaradené medzi zakázané látky.
Na zoznam boli doplnené aj ďalšie príbuzné látky a deriváty, napríklad:
  • HHC-O
  • HHC-P
Prečo?
Výrobcovia nových psychoaktívnych látok často fungujú podobným spôsobom: keď sa jedna látka zakáže, objaví sa nová molekula s mierne upravenou chemickou štruktúrou.
Môže ísť o veľmi podobnú látku s podobným účinkom, no odlišným chemickým vzorcom.
Aj preto sa po zákaze HHC začali objavovať ďalšie názvy, napríklad:
  • 10-OH-HHC
  • HHCH
  • THP420
  • ďalšie nové deriváty alebo polosyntetické kanabinoidy
Práve preto sa pripravujú legislatívne zmeny, ktoré sa nesnažia zakazovať iba jednotlivé konkrétne molekuly, ale celé skupiny chemicky príbuzných látok.
Cieľom je znížiť priestor na obchádzanie zákona vytváraním stále nových variantov.
Dopady na deti a dospievajúcich
Mladí ľudia patria pri psychoaktívnych látkach medzi najzraniteľnejšie skupiny. Lekári na Slovensku v posledných rokoch upozorňovali na rastúci počet detí a dospievajúcich, ktorí sa po užití HHC alebo podobných látok dostali do zdravotných komplikácií. U mladých ľudí sa objavovali stavy výrazného utlmenia, poruchy vedomia, nevoľnosť, silná únava, úzkosť, dezorientácia či prekolapsové stavy, niektoré prípady si vyžadovali aj hospitalizáciu. Riziko pri HHC a nových psychoaktívnych látkach nespočíva iba v samotnej látke, ale aj v nepredvídateľnosti ich zloženia – mladý človek často nevie, čo produkt reálne obsahuje ani akú dávku prijíma. Obzvlášť citlivé je obdobie dospievania, keď sa mozog stále vyvíja, najmä oblasti zodpovedné za rozhodovanie, kontrolu impulzov či vyhodnocovanie rizika. Práve preto môžu mať psychoaktívne látky v adolescencii výraznejší a menej predvídateľný dopad než v dospelosti.

Na záver

Trh s novými psychoaktívnymi látkami sa vyvíja veľmi rýchlo. Názvy sa menia, produkty sa premenúvajú a marketing často vytvára dojem „bezpečnej legálnej alternatívy“.
Ak však produkt potrebuje zložité vysvetľovanie, prečo „technicky ešte nie je zakázaný“, je rozumné spozornieť.
Farebný obal, dostupnosť na internete alebo označenie „legálne“ totiž ešte automaticky neznamenajú nízke riziko.
Viac tu: https://primaoz.sk/hhc-co-je-to-vlastne-za-latku-a-preco-sa-o-nej-tolko-hovori
Zdroj: OZ PRIMA, 2026

Volajú ma alkoholik/čka, narkoman/ka, gambler/ka…ako na to reagovať?

Jedným slovom povedané „nálepka“. Počas liečby sú naši pacienti, ktorí zápasia so závislosťou a formujú si návyky svojho správania, často označovaní rôznymi nálepkami. Tieto slová sa v spoločnosti používajú veľmi ľahko a často bez uváženia, pretože pre človeka, ktorého sa týkajú, sú bolestivé, stigmatizujúce a zároveň brániace v procese liečby.

Kto som? Ja som…

Jednou zo základných potrieb človeka je niekam patriť. Už pubertálny vek je charakterizovaný tvorbou identity, resp. “mena“, ktoré popisuje jednotlivcove hodnoty, potreby a môže predpokladať jeho budúce konanie. Avšak nie vždy získame nálepku, ktorú by sme si priali. Na jednej strane nám nálepka veľa napovie, na druhej bráni v zmene prístupu. Samotná liečba závislosti môže nastať, keď si jednotlivec uvedomí a prizná s čím má problém. Hoci sa to nezdá, veta „Som alkoholik, narkoman, gambler“ , stojí veľa síl.

Nie raz sa mi stalo, že takéto uvedomenie prišlo až v závere liečby, sprevádzané slzami a otázkou „A čo s tým teraz… už to bude naveky?“. V prvom štádiu to závislá osoba často vníma ako zlyhanie, hanbu, či stigmu na celý zvyšok života. Vzápätí môže nastať sebaprijatie, v rámci ktorého to osoba otočí z myšlienky na problém, ktorý má pevnejšie v rukách a môže začať liečba.


“Je to hanba čo Vám poviem”, v čom je to zraniteľné?

Časté reakcie zo spoločnosti obsahujú nepochopenie a držia sa prístupu raz alkoholik/narkoman/gambler navždy alkoholik/narkoman/gambler. To nepochopenie spočíva v dlhoročnej nedôvere na základe predošlých skúseností. Závislý jednotlivec sa môže snažiť o zmenu, no tento prístup môže mať silný efekt demotivácie, ktorá túto predpoveď aj potvrdí.
Keď na skupinách hráme roleplay nálepkovania, je pre pacientov náročné odísť zo situácie, resp. ukončiť tieto rozhovory. Opisujú pocity viny, že musia odpovedať na všetky nepríjemné ponižujúce otázky, čo ich zároveň dostáva do emočnej tiesne, hoci je to hrané. Na druhú stranu je po tréningu vidieť zmenu, kedy sú osoby ochotné povedať nie, ukončiť rozhovor bez pocitu viny a zhodnotiť malé percento zvýšenia sebavedomia. Hoci sa to zdá byť jednoduché, verte že to tak nie je.

Ako bezpečne reagovať?

Bezpečie je v tom, že vieme ako na danú situáciu zareagovať. Reakcia môže byť rôzna, môže sa líšiť náladou, motiváciou a osobnosťou. Týchto pár krokov môže pomôcť pri podchytení danej situácie:

  1. Uvedomiť si rozdiel medzi správaním a identitou. Závislosť je zdravotný a psychologický problém, nie identita človeka.
  2. Rozlíšiť, kto ma tak nazýva a aký to má význam. Porozumenie kontextu môže pomôcť reakcii na danú nálepku. Je rozdiel či to hovorí odborník v terapeutickom kontexte; rodinný príslušník v bezmocnosti alebo človek v hneve či konflikte s cieľom urážky.
  3. Hranice, hranice a znova mať hranice. Mať hranice neznamená byť egoistický, mať hranice je dôležitá súčasť vlastnej dôstojnosti. To že človek nechce počúvať nálepku neznamená, že ho to vnútri nebolí.
  4. Pozor na hlboké zvnútornenie nálepky. Ak sa človek začne príliš definovať vlastnou nálepkou ľahko padá k pocitu beznádeje a presvedčeniu, že to inak nebude. Nezabúdať aj na iný obraz identity – rodič, partner, priateľ, zamestnanec…
  5. Nebáť sa z konverzácie odísť. Nie ste povinní každému vysvetľovať čím sa v živote boríte.
  6. Nebáť sa vyhľadať podporu. Na liečbe podnecujeme k doliečovaniu, pretože podpora komunity ľudí s rovnakým príbehom napraví pocit “nálepkovaného outsidera“.
  7. Vy ste si strojcami abstinencie… viete čo ju posilňuje a čo oberá o silu. Stále ste ľuďmi, ktorí majú sny a strach. Vy sa rozhodnite či Vás toto oslovenie zraní alebo posilní.

Autor: Mgr. Anabela Pňakovič, psychológ, OLÚP, 2026

Nová klinická štúdia: Prevencia drog u tínedžerov môže fungovať lepšie, než si vedci mysleli

V čase, keď rastie počet mladých ľudí experimentujúcich s alkoholom, marihuanou či nikotínom, priniesla nová vedecká štúdia pozitívne zistenie. Výskumníci z Kanady ukázali, že správne nastavená psychologická prevencia dokáže výrazne znížiť riziko budúcej drogovej závislosti u tínedžerov — a pritom stačia iba dve krátke stretnutia.

Štúdia bola publikovaná v prestížnom medicínskom časopise JAMA Network Open a odborníci ju označujú za jednu z najkvalitnejších preventívnych štúdií posledných rokov.

Vedci sledovali tínedžerov štyri roky

Do výskumu bolo zapojených 1 669 študentov z 31 škôl v kanadskom Montreale. Mladí ľudia mali na začiatku približne 12 až 13 rokov — teda vek, ktorý odborníci považujú za kritické obdobie pre vznik budúcich závislostí.

Vedci sa nezamerali na všetkých tínedžerov rovnako. Vybrali najmä tých, ktorí vykazovali osobnostné črty spojené s vyšším rizikom závislostí:

  • impulzivitu,
  • vyhľadávanie adrenalínu a rizika,
  • úzkosť,
  • depresívne prežívanie a beznádej.

Práve tieto faktory podľa psychológov často stoja za prvým experimentovaním s drogami alebo alkoholom.

Program trval iba dve stretnutia

Polovica škôl absolvovala špeciálny preventívny program s názvom PreVenture. Druhá polovica fungovala bežným spôsobom bez špeciálnej intervencie.

Program bol prekvapivo jednoduchý:

  • dve 90-minútové skupinové stretnutia,
  • vedené psychológmi alebo školskými poradcami,
  • zamerané na zvládanie emócií, stresu a impulzov.

Nešlo o klasické „strašenie drogami“, ale o praktickú prácu s psychikou mladých ľudí. Tínedžeri sa učili:

  • rozpoznávať rizikové správanie,
  • zvládať tlak rovesníkov,
  • pracovať s úzkosťou a stresom,
  • kontrolovať impulzívne rozhodnutia,
  • budovať zdravšie copingové mechanizmy.

Výsledky prekvapili aj samotných vedcov

Počas nasledujúcich štyroch rokov výskumníci pravidelne sledovali správanie študentov. Výsledky ukázali, že mladí ľudia zapojení do programu mali:

  • pomalší rast užívania alkoholu,
  • nižšie užívanie kanabisu,
  • menej fajčenia,
  • menšie riziko kombinovania viacerých drog naraz.

Najvýraznejší efekt sa ukázal práve pri marihuane a kombinovanom užívaní viacerých návykových látok.

Vedci zároveň zistili, že účinok prevencie pretrvával celé obdobie dospievania, čo je pri podobných programoch pomerne zriedkavé. Mnohé preventívne kampane totiž fungujú iba krátkodobo alebo vôbec.

Prečo sú tínedžeri takí zraniteľní?

Odborníci upozorňujú, že mozog dospievajúceho človeka ešte nie je úplne vyvinutý. Najmä oblasti zodpovedné za:

  • sebakontrolu,
  • plánovanie,
  • rozhodovanie,
  • odolnosť voči impulzom
    sa vyvíjajú až do približne 25 rokov.

Zároveň je však systém odmeny v mozgu tínedžera veľmi citlivý na nové zážitky a silné podnety. Práve preto sú mladí ľudia náchylnejší na experimentovanie s drogami, alkoholom či nikotínom.

Vedci tvrdia, že skorá prevencia môže doslova „presmerovať“ vývoj správania ešte predtým, než vznikne závislosť.

Prevencia namiesto zákazov

Autori štúdie upozorňujú, že dlhodobé výsledky neprinášajú iba zákazy alebo strašenie následkami drog. Oveľa účinnejšie je:

  • budovanie psychickej odolnosti,
  • práca s emóciami,
  • podpora duševného zdravia,
  • rozvoj schopnosti zvládať stres bez návykových látok.

Podľa vedcov by podobné programy mohli výrazne znížiť budúce:

  • závislosti,
  • depresie,
  • úzkostné poruchy,
  • hospitalizácie,
  • predávkovania.

Význam aj pre školy a rodičov

Výskumníci tvrdia, že veľkou výhodou programu je jeho jednoduchosť a nízka cena. Na rozdiel od drahých terapeutických intervencií sa dá realizovať priamo na školách a vo väčších skupinách študentov.

Štúdia tak prináša nádej, že prevencia závislostí nemusí byť postavená iba na represii, ale môže fungovať cez lepšie pochopenie psychiky mladých ľudí.

Zdroj: Selective Personality-Targeted Intervention and the Escalation of Substance Use During Adolescence: A Secondary Analysis of A Cluster-Randomized Clinical Trial – PMC, 25.5.2026