Kategória: Monitoring médií

Kto má smartfón, už nemusí chodiť do kasína. Osobné príbehy hráčov, ktorí podľahli online forme hazardu.

Zatiaľ čo z miest a obcí postupne miznú herne a kasína, hazardný biznis sa presúva na internet. Hrať je možné kedykoľvek z mobilu alebo počítača a riziko závislosti stúpa nielen u mužov, ale aj u žien a v širších vekových skupinách obyvateľstva.

Dokument Báry Kopeckej prináša osobné príbehy hráčov, zhrňuje hlavné úskalia online hazardu a ukazuje možné cesty, ako sa závislosti postaviť.

Dokument tu : https://www.youtube.com/watch?v=53f-aHeFmH4

Hoci je na Slovensku nelegálny, skúsenosť s ním evidujeme aj u nás. Najčastejšie sa užíva ako prášok, kapsuly alebo extrakt, prípadne v nápojoch či v koncentrovaných „shotoch“, čo nám potvrdil aj študent, s ktorým sme komunikovali. „Nasypete prášok do džúsu, počkáte dve minúty a vypijete. Chutí aj s redbulom,“ opísal. Nevníma ho ako drogu, ale ako doplnok na úrovni energetického nápoja. „Beriem ho ako vitamín,“ doplnil. Skúsenosť má už aj z opačného spektra, keď u neho vyvolal agresivitu a v dôsledku užitia skončil už aj v rukách záchranárov.

Zhovievavá je ku kratomu aj Nella, ktorá žije v Prievidzi. Hoci sama ho nikdy neužila, rovesníkov, ktorí po tejto látke siahli, pozná – údajne sa po nej lepšie sústredili. „Nevnímam ho asi úplne ako drogu, skôr podobne ako THC. Ak je to v rozumnom množstve, človek nie je od toho závislý a pomáha mu to s ťažkosťami, či už so spánkom, alebo s pozornosťou, tak je to asi v poriadku. Osobne by som do toho nešla,“ priblížila svoj pohľad.

Pre zdravie, najmä mladistvých, je táto moderná droga dosť nebezpečná. Národné toxikologické informačné centrum zaznamenalo šesť prípadov akútnych intoxikácií. Pacienti mali často závraty, bolesti brucha, nevoľnosť, búšenie srdca, tachykardiu, no trpeli aj triaškou či nespavosťou.

„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou eviduje tri prípady úmrtí (z toho jeden mladistvý), pri ktorých bola preukázaná prítomnosť účinnej látky mitragynín, teda hlavného alkaloidu obsiahnutého v kratome, pričom táto látka bola posudzovaná v príčinnej súvislosti so smrťou,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo zdravotníctva.

Mitragyna speciosa, teda kratom, sa začal vo zvýšenej miere objavovať na Slovensku počas pandémie. „V tomto čase sme zaznamenali nárast jeho záchytov, ako aj zaisteného množstva, čo môže naznačovať zvýšený dopyt po tejto látke a poukazovať na jej ďalšiu distribúciu na nelegálnom trhu,“ priblížil rezort. Údaje o užívaní či prvej skúsenosti s drogou štát nemá. Z praxe a hlásení odborníkov je však zrejmé, že sa objavuje najmä medzi adolescentmi a mladými dospelými.

Kým pri nižších dávkach môže pôsobiť stimulačne a človek je „ukecaný“ a nepokojný, pri vyšších utlmuje – užívateľ je ospalý, spomalený, má zúžené zreničky, potí sa, je mu nevoľno alebo má závraty. Podľa Gherasim sa môžu objaviť aj závažnejšie stavy vrátane poruchy vedomia. „Neexistuje jeden typický obraz. Účinky sú variabilné a závisia aj od konkrétneho produktu, čo je ďalší dôvod, prečo je dôležitá regulácia trhu,“ priblížila.

Samoliečba úzkostí

Jedným z dôvodov, prečo časť tínedžerov užíva túto drogu, sú psychické problémy. Snažia sa ňou tlmiť úzkosť, stres alebo zlepšiť si náladu. „Kratom môže krátkodobo subjektívne uľaviť, ale dlhodobo môže problémy zhoršovať a viesť k rozvoju závislostí. Z pohľadu systému je to signál, že mladí ľudia nemajú dostatočne dostupnú včasnú psychologickú a adiktologickú pomoc. Prevencia bez dostupných služieb nestačí,“ podotkla odborníčka.

V niektorých prípadoch môže byť až život ohrozujúci. Najväčšie riziko vzniká vo chvíli, keď sa kombinuje s látkami, ktoré tlmia mozog a telo, teda s alkoholom, liekmi ako diazepam či alprazolam alebo s opioidmi. Účinky sa vtedy navzájom zosilňujú.

„Napríklad kombinácia kratomu s alkoholom môže spôsobiť silnú ospalosť, zhoršenú koordináciu a zvýšiť riziko bezvedomia. V kombinácii s liekmi na upokojenie hrozí hlboký útlm organizmu a problémy s dýchaním. Najnebezpečnejšie sú kombinácie s opioidmi, napríklad silnejšie lieky proti bolesti alebo nelegálne látky, kde sa riziko zlyhania dýchania výrazne zvyšuje,“ vystríhala.

Nie je prekvapením, že rizikové je užívanie s látkami, ako je pervitín. Môže totiž „prekryť“ varovné signály tela, takže človek má pocit, že zvládne viac, a jednoducho potom užije vyššiu dávku, ako je bezpečné.

Mnohé z ťažkých prípadov otráv súvisia s mixovaním viacerých látok, keď užívateľ nemá istotu o zložení a sile produktu. „Ďalším problémom je, že na neregulovanom trhu nie je možné spoľahlivo overiť, čo produkt skutočne obsahuje. Môže byť kontaminovaný inými látkami, obsahovať prímesi, zvyšky pesticídov alebo ťažkých kovov a jeho sila sa môže výrazne líšiť medzi jednotlivými šaržami,“ uviedla Gherasim.

Abstinenčné príznaky sa podľa šéfky asociácie objavujú najmä u pravidelných užívateľov. „Patria medzi ne bolesti svalov, poruchy spánku, potenie, nepokoj, podráždenosť, úzkosť, ale aj tráviace ťažkosti. Popri fyzických prejavoch je významný aj psychický diskomfort a craving, teda silná túžba znova užiť látku. Závažnosť sa líši podľa dĺžky a intenzity užívania. U časti ľudí sú príznaky mierne, u časti výraznejšie a vyžadujú si odbornú pomoc,“ opísala Gherasim.

Kratom však pre mnohých nie je len „vitamín“ a odvykanie si od neho môže prebiehať u každého inak. Kým u niektorých mladých ľudí prebehne rýchlo, u iných sa rozvíja závislosť s abstinenčnými príznakmi a potreba odbornej pomoci. Kľúčové je zachytiť problém včas. „Z pohľadu APAS je zásadná kombinácia dvoch vecí: regulovaný trh a dostupné služby. Samotná represia problém nerieši, zatiaľ čo regulácia a včasná pomoc riziká reálne znižujú,“ poukázala.

Môžu školy testovať?

Keďže príznaky môžu pripomínať celé spektrum iných stavov, rodičia ani učitelia podľa odborníčky nedokážu celkom jednoducho spoznať, že dieťa užilo kratom. České školy nemôžu žiakov plošne ani náhodne testovať. Pri dôvodnom podozrení situáciu riešia v spolupráci so zákonnými zástupcami, zdravotníckou službou alebo s políciou, ktoré študenta orientačne vyšetria. „Testovanie však nie je štandardným nástrojom škôl – prax aj odporúčania ukazujú, že kľúčové je včasné zachytenie problému a práca s dieťaťom, nie spoliehanie sa na testy,“ poukázala.

Ako uviedol portál idnes.cz, vzdelávacie inštitúcie môžu testovať drogy zo slín, ale len na základe vopred získaného súhlasu zákonného zástupcu, respektíve žiaka staršieho ako 18 rokov.

Zisťovali sme, ako je to s testovaním na slovenských školách. Testy majú síce zelenú, no má to háčik. „Právne predpisy umožňujú testovanie žiakov na požitie zakázaných látok, pričom kľúčová je ich aplikácia v závislosti od konkrétnej situácie a miery rizika alebo nebezpečenstva,“ uviedol pre Pravdu odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.

Ako to vyzerá v praxi? Škola môže podľa rezortu spraviť test na alkohol či návykovú látku po dobrovoľnom súhlase. Konkrétne napríklad dychovú skúšku vlastným personálom, no len so súhlasom žiaka, respektíve zákonného zástupcu pri neplnoletých. Ak študent odmietne, pri dôvodnom podozrení kontaktuje rodičov a privolá políciu. V krajnej núdzi môže dieťa otestovať aj bez súhlasu.

Horšie je to s hubami

Na Slovensku zakázali Mitragyna speciosa ešte v roku 2021. Paradoxne, z dát z prieskumu ESPAD z roku 2024 medzi deviatakmi a stredoškolákmi vyplynulo, že skúsenosť s látkou je relatívne nízka. „Väčšina respondentov (95,6 % z validných odpovedí) uviedla, že kratom nikdy neužila. Občasnú skúsenosť (jedno – dve užitia) deklarovalo 2,7 % a opakované užitie (3– a viackrát) 1,7 % respondentov. Celkovo tak aspoň jednu skúsenosť uvádza približne 4,4 % žiakov a študentov zapojených do výskumu,“ priblížilo ministerstvo školstva. Na porovnanie, skúsenosť s halucinogénmi má 5,2 % a so psychedelickými hubami 3,9 % adolescentov.

V Česku ho vyskúšalo približne štyri až deväť percent dospelej populácie, pričom v posledných 12 mesiacoch ho užilo zhruba tri až šesť percent dospelých. Fenoménom je predovšetkým medzi nižšími vekovými skupinami. Najvyšší výskyt je dlhodobo medzi 15– až 24-ročnými a 25– až 34-ročnými ľuďmi. „Práve preto je dôležité mať nielen kvalitný monitoring, ale aj reguláciu trhu – nový zákon o psychomodulačných látkach umožňuje nastaviť pravidlá tam, kde skôr chýbali, a tým znížiť riziká pre mladých užívateľov,“ podotkla Gherasim.

Na ilustráciu, nikotín v Česku denne užíva takmer štvrtina dospelých a alkohol takmer pätina. „Vysokorizikové nelegálne drogy, ako sú pervitín alebo opioidy, majú ročnú prevalenciu rádovo do jedného percenta populácie. Kratom sa tak z hľadiska rozšírenia nachádza medzi týmito skupinami – je menej rozšírený ako legálne návykové látky s najväčším dosahom na verejné zdravie, ale súčasne zasahuje širšiu skupinu ako väčšina vysokorizikových nelegálnych drog,“ priblížila šéfka APAS.

Problém nových látok sa nekončí len pri kratome. Slovenským lekárom na urgentoch robia v poslednom období vrásky „moderné“ drogy z automatov. Rezort zdravotníctva tvrdí, že ich dostupnosť je globálny problém, trhy sú dynamické a díleri vždy o krok vpred. Na lákavom obale a tovare často označovanom ako zberateľský predmet však chýbajú presné údaje o účinkoch a dávkovaní. Aj preto sa schyľuje k novej legislatíve, ktorá bude namiesto jednotlivých látok regulovať celé skupiny podľa ich chemickej štruktúry.

Zdroj:

Nasypú si ho do džúsu, počkajú dve minúty a nápoj vypijú. Zelený prášok z Ázie, známy ako kratom, zažíva v Česku nebývalú popularitu, a to najmä u mladých ľudí, medzi ktorými má aj svoje obete. Slovensko nie je výnimkou. Ako je droga rozšírená medzi tínedžermi u nás, môžu ich školy testovať, a prečo má celkom odlišné príznaky užívania?

Okolo nenápadného obchodíka s lístočkami vo výklade prejdú denne desiatky stredoškolákov. Z diaľky ich zdraví veselá postavička v klobúčiku, ktorá má nad hlavou nápis „strýčkov kraťák“.

Zblízka je jasné, že nejde o žiaden pozdrav, ale o gesto stop, aby sa zastavili a nazreli dovnútra. „Už nemusíš hľadať! Ten najlepší kratom je práve tu za týmito dverami,“ sľubuje reklama v češtine. V inom prípade je to ešte menej nápadná prevádzka, ku ktorej z ulice láka modré svetlo. Keď sa k nej postavíte čelom, do očí vám udrie nápis „Doma je tam, kde je tvoj díler“.

Aj takto to vyzerá v uliciach niektorých českých miest. Droga láka najmä tínedžerov, no fanúšikov má aj medzi dospelými. Roman zo Šumperka medzi nich nepatrí. Obáva sa rozširujúcej sa ponuky aj preto, že má sestru v stredoškolskom veku. „Neviem, ako je to u vás na Slovensku, ale u nás to medzi mladými celkom ide. Keď si ho dajú s alkoholom, robia doslova bordel a dôsledky si neuvedomujú, ani keď pod jeho vplyvom sadajú za volant,“ opísal stručne situáciu.

V Česku sa dnes dostávajú k zelenému prášku najčastejšie v kamenných predajniach, no aj v e-shopoch či priamo vo svojom okolí. „Atraktivitu kratomu u mladých ľudí zvyšuje kombinácia ‚prírodnosti’, relatívne nízkej ceny a účinkov, ktoré sa líšia podľa dávky – od povzbudenia po tlmivý efekt. Časť mladých ľudí ho vníma ako prostriedok na zvýšenie výkonu alebo zvládanie stresu,“ uviedla pre Pravdu predsedníčka Asociácie poskytovateľov adiktologických služieb (APAS) Helena Gherasim.

U susedov hovoria dokonca o epidémii na stredných školách. Kratom súvisel vlani podľa portálu idnes.cz až so 17 úmrtiami ľudí. Prášok sa stal v Česku natoľko populárnym, že je bežnou súčasťou výbavy tamojších študentov.

Foto tu: Ako sa predáva kratom

Zdroj: Henrieta Mihalková, Pravda, 2026 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/798137-nenapadna-droga-dobyja-skoly-kratom-sa-tvari-sa-ako-vitamin-mladi-si-nim-tlmia-uzkosti/

Piešťany sa v nelichotivom rebríčku umiestnili vysoko.

Obsahom pervitínu v odpadových vodách sa Piešťany zaradili k svetovej špičke miest, kde sa takéto merania vykonávajú. V najnovšom výskume predbehli dokonca aj Bratislavu. Vyplýva to z údajov, ktoré na konci marca zverejnila Európska agentúra pre drogy (EUDA).

Výskum vychádzal z denných vzoriek odpadových vôd odoberaných v spádových oblastiach čistiarní počas jedného týždňa v období od marca do mája 2025. Analyzované boli vzorky z populácie približne 72 miliónov ľudí v 115 európskych mestách. Slovensko v tejto vzorke reprezentovali len Bratislava a Piešťany[1].

Zo vzoriek EUDA analyzovala prítomnosť amfetamínu (speed), metamfetamínu (pervitín/piko), ketamínu, MDMA (extáza), ako aj kokaínu a marihuany.

České a slovenské mestá na vrchole

Slovensko a Česko dlhodobo patria medzi krajiny s najvyšším výskytom pervitínu na svete, najnovšie dáta však naznačujú, že jeho spotreba tu dosahuje mimoriadne vysoké hodnoty. Pervitín je dlhodobo známy ako lacnejšia náhrada kokaínu.

„Tradične sa koncentruje najmä v mestách v Česku a na Slovensku, no v súčasnosti sa vyskytuje aj v mestách v Nemecku, Španielsku, na Cypre, v Litve, Holandsku, Nórsku a Turecku. V ostatných regiónoch boli jeho hodnoty nízke, hoci v niektorých mestách strednej a severnej Európy zaznamenali nárast,“ zverejnila EUDA ohľadom vzoriek metamfetamínu v odpadových vodách.

Z celosvetového porovnania miest, kde sa merania vykonávajú, vyplýva, že na prvom mieste je americký Seattle s 864,71 miligramu na tisíc ľudí a deň.

V prvej dvadsiatke sa nachádza až šesť českých a dve slovenské mestá. Spomedzi európskych miest sa Piešťany aj Bratislava umiestnili dokonca v prvej jedenástke.

Medzi mestami bývalého Československa bola najvyššia hodnota nameraná v Českých Budějoviciach – 596,5 miligramu. Nasledujú Ústí nad Labem, Plzeň, Karlovy Vary, Praha a Brno.

V odpadových vodách z Piešťan bolo v minulom roku nameraných 326,67 miligramu pervitínu na tisíc osôb a deň, v Bratislave 260,72. Európsky medián užívania je pritom len deväť miligramov na tisíc ľudí a deň.

Kúpeľné mesto na maxime

V Piešťanoch ide o najvyššiu nameranú hodnotu pervitínu v odpadových vodách od roku 2013, kedy EUDA začala výsledky zverejňovať. Vysoké číslo namerali výskumníci napríklad v roku 2016, keď podľa dát bolo v splaškoch 310,21 miligramov na tisíc ľudí a deň.

V roku 2017 nastal výrazný prepad na 78,03 miligramu, odvtedy však nameraná hodnota už len stúpala. V roku 2021 bola spotreba pervitínu v Piešťanoch 151,15 miligramu, minulý rok to už bolo spomenutých až 326,67.

Výsledky podľa polície zapadajú aj do širšieho obrazu situácie na Slovensku.

„Vo všeobecnosti platí, že väčšie mestá a ekonomicky silnejšie oblasti, vrátane Bratislavského a Trnavského kraja, vykazujú vyšší dopyt po drogách. V rámci západného Slovenska sa eviduje najmä výroba a distribúcia metamfetamínu, pričom realizácie prebiehajú aj v menších mestách,“ vysvetlil policajný hovorca Roman Hájek.

Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru udrela podľa štatistík od septembra 2024 do konca minulého roka celkovo tridsaťkrát. Zameriavala sa najmä na organizované skupiny, často s medzinárodným presahom.

Pri policajných zásahoch naprieč Slovenskom polícia najčastejšie pri raziách zadržiavala marihuanu, metamfetamín a kokaín. V posledných rokoch pribúdajú aj syntetické a nové psychoaktívne látky.

Väčšina drog je podľa Hájeka dovážaná zo zahraničia. Polícia však pravidelne odhaľuje aj nelegálne výrobne, najmä pervitínu.

„Distribúcia prebieha cez šifrované aplikácie, sociálne siete, kuriérske služby a osobné odovzdávanie. Využívajú sa aj takzvané mŕtve schránky a anonymné platby,“ doplnil.

Prípady pribúdajú aj v kraji

Polícia za minulý rok eviduje v Trnavskom kraji celkovo 111 prípadov trestného činu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky a 49 prípadov trestného činu nedovolenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou.

Približne polovica prípadov pochádza z okresov Piešťany a Hlohovec.

„V súvislosti s mestom Piešťany treba mať na zreteli, že Piešťany sú kúpeľné miesto, ktoré ročne navštívi niekoľko desaťtisíc návštevníkov, vo veľkej miere zo zahraničia, ktorých prítomnosť môže mať významný vplyv na štatistiky Európskej agentúry pre drogy,“ uviedla krajská policajná hovorkyňa Veronika Dachová.

Vlani bolo podľa nej v Piešťanoch ubytovaných vyše 130-tisíc hostí.

Štát sa protidrogovej politike dlhodobo venuje. Najnovšie ohlásil, že plánuje udrieť novou legislatívou aj proti automatom so psychotropnými látkami, ku ktorým sa bez problémov dokážu dostať aj deti a tínedžeri.

Spoločnú kampaň na riešenie rastúcej dostupnosti nových psychoaktívnych látok ohlásili aj združenie STORM, Prima, Odyseus, Kaspian a mestá Bratislava, Trnava a Nitra.

Koordinovaná spolupráca miest a odborníkov má za cieľ doplniť iniciatívu Únie miest Slovenska o konkrétne odborné riešenia z praxe – najmä o jednotné postupy pri výskyte týchto látok, obmedzenie ich dostupnosti pre deti a mladých ľudí, posilnenie preventívnych, informačných a vzdelávacích aktivít a podporu regulácie predaja v automatoch, predajniach a online priestore.

Čítajte viac: https://my.sme.sk/trnava/c/kupelna-destinacia-alebo-pervitinovy-raj-spotreba-drogy-je-v-meste-na-historickom-maxime?_

Zdroj: Eva Bereczová, MY SME SK, 2026

[1] Projekt SCORE

Martina z Ružomberka (skutočné meno sme zmenili na jej žiadosť) nám porozprávala, čo zažila jej dcéra po požití neznámej látky, ktorú si kúpila na verejnom mieste v automate. Skúsenosť sa rozhodla opísať preto, že k automatu na ružomberskej stanici chodia už desaťročné deti a ich rodičia si vôbec neuvedomujú, čo sa im môže stať.

Jej dcéra na začiatku tohto roka vyfajčila vrecúško s rastlinou napustenou neznámou chemikáliou. Mala evidentne veľmi silný účinok. Stredoškoláčka po užití kričala, kopala, mala vyvrátené oči a vykrúcalo jej ruky, ako keby mala epileptický záchvat. „Mala penu v ústach, bola úplne žltá,“ opisuje Martina. Hovorí, že pohľad na dcéru bol pre ňu veľmi ťažký. „Takto som ju videla prvýkrát v živote, bolo to hrozné. Bola pri vedomí, ale hovorila bludy, mala hysterický záchvat.“ Keď privolali záchranku, reagovala hystericky, celý čas sa metala a nevedela o sebe. Odmietala ísť do nemocnice, preto k nej museli privolať policajtov. Dcéru si nechali v nemocnici 24 hodín na pozorovanie, ale ani po prepustení nebola úplne v poriadku, ešte pár dní bola podľa Martiny veľmi nepokojná a mala neprimerané reakcie. Bezprostredne potom Martina prežívala obrovskú bezmocnosť a hnev voči tým, ktorí to predávajú a zarábajú na tom. „V našom meste je to vyslovene urobené tak, aby to lákalo malé deti.“

Na stanici v Ružomberku je miestnosť s automatom vybavená tulivakom. Tam sa podľa Martiny bežne zdržiavajú školáci po škole. Myslí si, že mnoho rodičov netuší, k čomu všetkému sa môžu dostať ich deti.

Po tom, čo sa stalo, nechceli dcéru trestať, s manželom boli veľmi vystrašení. „Dcéra nám potom povedala, že rastlina, ktorá pripomína marihuanu, jej pomáhala zaspať.“ Martina priznáva, že už skôr u dcéry v izbe našli vrecúško s neznámou rastlinou. „Ale vtedy nám povedala, že je to niečo prírodné. A to je problém, že všetci to berú ako niečo prírodné a legálne a myslia si, že sa im nemôže nič stať,“ upozorňuje Martina. Dcéra sa jej napokon priznala, že si látku kupovala pravidelne, raz do týždňa. Martina si až spätne uvedomila, že dcéra bola už predtým často podráždená, bez nálady, mala výbuchy hnevu. „Dcére som dôverovala, veľmi ma to sklamalo aj šokovalo,“ priznáva Martina. Jej dcéra je už síce dospelá a má 18 rokov, ale maturovať bude až budúci rok. Po tom, čo sa stalo, jej rodičia sprísnili režim. Navštevuje psychologičku a pre podozrenie na epilepsiu aj neurológa. Martina desí aj to, ako rýchlo mohla prísť o dcéru, keďže látku užila na balkóne na šiestom poschodí. Až neskôr sa dozvedela o viacerých podobných prípadoch v okolí, keď deti skončili v nemocnici.

Odborníci pritom varujú, že maloletí často sami nevyhľadajú lekársku pomoc a v mnohých prípadoch osoby v ich okolí nedokážu rozlíšiť toxické účinky. Aj Martina potvrdila, že síce na dcére pozorovala už skôr problémy s nevoľnosťou či podráždenosťou, ale až neskôr si uvedomila súvislosti.

Konečne účinná stopka?

Po dlhom čakaní sa má na Slovensku sprísniť biznis s pochybnými látkami, ktoré si v automatoch kupujú deti a tínedžeri. Odborníci už dlhodobo upozorňujú na ich toxické účinky. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sľúbil, že v najbližšom čase dôsledne zakáže celú skupinu pochybných látok a porušenie bude prísne sankcionované. Aktuálne sú nelegálne látky dostupné nielen v automatoch, ale aj na webe, kde ich predaj nie je nejako kontrolovaný ani obmedzený. „Sladký bobuľový kopanec a studený rez, až ti oči prevráti. Toto je mini guľka, čo drží čučoriedku v zajatí a čaká, kým ju pustíš von jak zver,“ sľubuje jeden z webov pri výrobku „chuťovečka“. Čo presne obsahuje, predajca nepíše, no v dlhom opise plnom vulgarizmov je skrytý návod na užívanie: „Cigára, heets, ioos, jointy, čokoľvek s filtrom.“ Na konci príde absurdné upozornenie, že ide o „zberateľské predmety, striktne neurčené na konzumáciu. Sme tu pre tých, ktorí chcú zbierať, nie experimentovať“. Touto vetou sa predajca právne chráni, ale je jasné, že kupujúci si tento výrobok nevystaví na poličku.

Minister zdravotníctva sľubuje, že legislatíva si posvieti aj na to, že obchodníci nazývajú psychoaktívne látky zberateľskými predmetmi alebo inými produktmi. „Rozhodujúce bude samotné nakladanie s látkou, nie jej označenie,“ avizuje rezort. Web s pochybnými látkami upozorňuje, že sortiment je pre osoby staršie ako 18 rokov a užívanie drog či iných omamných látok nepropaguje, z opisov je však jasné, že ide o pochybné látky s nejasným zložením, ktoré sľubujú nakopnutie, prílev energie, sviežosť či kvalitu. „Toto je fľaštička, čo vyzerá, akoby si ju ukradol z nemocničnej skrinky, ale pritom by zapadla aj do kufríka dealera z Miletičky,“ hlási ďalší opis.

Minister sľubuje aj sankcie

Ročne vznikne asi päťdesiat nových derivátov syntetických látok, ktoré naša legislatíva nezakazuje. Štát ich musí len postupne pridávať do zoznamu zakázaných látok, čo trvá istý čas. Súčasná legislatíva je tak nedostatočná a nedokáže pružne reagovať na stále sa rozširujúci trh. Kým predaj alkoholu a cigariet je do 18 rokov zakázaný, deti a tínedžeri sa k pochybnej a nebezpečnej droge dostanú ľahko. Nový návrh ministerstva zdravotníctva sľubuje zaviesť generický model regulácie nových psychoaktívnych látok. Právna úprava tak nebude postihovať iba konkrétne chemické látky, ale celé chemické skupiny látok na základe ich základnej molekulovej štruktúry. Ak sa totiž nejaká látka ocitne na zozname, výrobcovi stačí urobiť len zmenu v zložení. „Takto definované skupiny zahŕňajú aj ich deriváty, izoméry, soli a ďalšie chemické modifikácie s porovnateľnou štruktúrou a potenciálnymi psychoaktívnymi účinkami. Novovznikajúce látky tak budú regulované automaticky bez potreby opakovanej legislatívnej zmeny,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva. Minister zdravotníctva Kamil Šaško povedal, že sa inšpiroval západnými krajinami, najmä Nemeckom.

Pred pár dňami v rozhlasovej relácii STVR odkázal: „Stačilo, tento štát to už ďalej nedovolí, my musíme chrániť naše deti.“ Nová legislatíva už prešla vnútrorezortným pripomienkovým konaním a v krátkom čase sa k nej budú môcť vyjadriť ďalší odborníci. Šaško chce počuť názory lekárov, odborníkov na drogové závislosti aj policajtov. Očakáva pritom, že legislatíva bude mať celospoločenskú a celopolitickú podporu.

Zákon má posilniť aj kontrolné mechanizmy štátu. Kontrolu majú vykonávať najmä Policajný zbor, finančná správa, Slovenská obchodná inšpekcia aj ministerstvo zdravotníctva. „Budú oprávnené vstupovať do priestorov pri podozrení z porušenia zákona, odoberať vzorky, požadovať potrebné doklady a zaistiť látky, výrobky alebo zariadenia súvisiace s nelegálnou činnosťou. Umožní to efektívnejšie zasahovať aj v prípadoch predaja prostredníctvom automatov alebo iných samoobslužných zariadení,“ sľubuje rezort. Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie sankčných mechanizmov. O aké konkrétne postihy pôjde, zatiaľ nie je jasné, rezort sa nevyjadril. „Nateraz je predčasné konkretizovať jednotlivé mechanizmy, keďže návrh zákona ešte len bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania a jeho definitívna podoba bude predmetom odbornej aj verejnej diskusie. Cieľom je nastaviť kontrolný a sankčný mechanizmus tak, aby efektívne chránil užívateľov, ktorými sú predovšetkým deti a mladiství,“ odpísali nám z rezortu.

Priebežne na akútne príjmy mladých ľudí, ktorí užili syntetickú drogu, upozorňujú nemocnice. „Boli prijatí s veľmi silnou úzkosťou, so silným strachom, trasom tela, s halucináciami a s pocitmi prenasledovania a ohrozenia,“ opísalo ešte pred časom oddelenie detskej psychiatrie prešovskej Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana príjem mladých chlapcov vo veku 13 až 16 rokov.

Zdroj: Jana Holubčíková, Denník Postoj, 2026 https://www.postoj.sk/191871/stredoskolacka-dostala-po-poziti-zachvat-a-skoncila-v-nemocnici-kedy-sa-skonci-biznis-s-pochybnymi-latkami

To, čo spláchneme do záchoda, o nás prezrádza viac, ako by sme čakali. Veľká analýza splaškových vôd ukázala, aké drogy „fičia“ naprieč Európou, a že Slovensko a Česko kraľujú rebríčku užívania pervitínu. Dáta z Bratislavy a Piešťan však odhalili, že „piku“ rastie konkurencia. Polícia zase upozorňuje, že díleri prichádzajú s novými formami distribúcie a drogy môžu byť ukryté aj v sladkostiach.

Ničia rodiny, priateľstvá, úspešné podnikanie a zdravých ľudí menia na trosky, ktoré by za dávku darovali obličku. Analýza v 19 európskych krajinách potvrdila dávno známu skutočnosť, že drogy sa nevyhýbajú ani Slovensku. Dáta Európskej agentúry pre drogy (EUDA) ukázali, ktoré návykové látky užívajú obyvatelia naprieč starým kontinentom, a ktoré štáty v týchto rebríčkoch kraľujú. EUDA odoberala vzorky odpadových vôd približne v 115 európskych mestách. Na Slovensku si posvietila na Bratislavu a Piešťany.Výskumníci pritom použili metódu, ktorú si pamätáme aj z pandémie. Monitoringom splaškov sa vtedy predpovedali vlny šírenia vírusu, čo slúžilo ako akýsi alarm, ktorý upozornil na zvýšenú prítomnosť SarS-Cov-2 naprieč republikou. Infikovaní ľudia totiž vylučovali vírus aj vtedy, keď ešte nemali príznaky. EUDA od roku 2011 takto odhaľuje aj to, ktoré drogy „fičia“ medzi Európanmi.

Cez víkend ketamín, počas týždňa marihuana

Zo vzoriek EUDA analyzovala prítomnosť amfetamínu (speed), metamfetamínu (pervitín/piko), ketamínu, MDMA (extáza) a tiež kokaínu a marihuany. Stopy skonzumovaných drog sa totiž dostávajú do kanalizačnej siete buď v nezmenenej forme, alebo ako zmes metabolitov, teda látok, ktoré vznikajú pri rozklade drog v organizme.

Výskum poukázal aj na rozdiely v rámci jedného štátu, keďže vzorky odoberali vždy v dvoch alebo viacerých mestách. Odlišnosti si výskumníci vysvetľujú inými sociálnymi a demografickými vlastnosťami miest. Výsledky totiž ovplyvňuje napríklad prítomnosť univerzít, nočný život či veková štruktúra obyvateľstva.

Analýza zachytila aj návyky užívateľov – teda, ktoré drogy a kedy berú. „Viac ako 75 % miest vykazuje vyššie hodnoty metabolitu kokaínu (BE) a MDMA počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami. Približne 50 % miest vykazuje tento vzorec aj pri ketamíne. Naopak, užívanie kanabisu (THC-COOH), amfetamínu a metamfetamínu je rozložené rovnomernejšie počas celého týždňa,“ uvádza analýza. Ktoré drogy sú najviac populárne u nás a v ostatných európskych štátoch?

Pomohli“ zatvorené hranice

Začnime pri tom najzaujímavejšom – výsledkoch z domova. Kým vo väčšine skúmaných miest je užívanie pervitínu všeobecne nízke, historicky najviac užívaný je v Česku a na Slovensku. Potvrdil sa však aj v odpadových vodách v Nemecku, Litve, Nórsku, Turecku, Španielsku, Holandsku a na Cypre. Najnovšie údaje naznačujú nárast v strednej a severnej Európe. „Piko“ je dlhodobo známe ako lacnejšia náhrada kokaínu. Dôvodov, pre ktoré je metamfetamín u nás najrozšírenejšou drogou, môže byť viacero. Jedným z nich je aj železná opona, ktorá pašerákom drog komplikovala distribúciu. Na rad prišla vynaliezavosť a kuchynská výroba, ktorá bola o to jednoduchšia, že prekurzory si bolo možné zaobstarať v lekárni z voľnopredajných liekov.

Užívanie pervitínu robí zo Slovenska a z Česka v rámci Európy premiantov s nelichotivou nálepkou. Kým európsky medián užívania je 9 miligramov na tisíc ľudí na deň, v našom hlavnom meste dosahoval vlani hodnotu 261 a v Piešťanoch 327. Obe mestá obsadili dokonca miesta v prvej jedenástke.

Ak sa pozrieme na údaje z posledných rokov, pri Piešťanoch, ktoré sú kúpeľným mestom, sa ukazuje radikálny skok. Kým v 2021 bola spotreba „pika“ 151,15 mg, minulý rok to bolo až 326,67. Medziročný nárast predstavoval 46 %. Konzumácia výrazne narástla aj v Bratislave – v roku 2021 zaznamenali 187,35 miligramov, vlani 260,72. Medziročne evidovala EUDA pokles približne o 12 %. Spomedzi slovenských a českých miest jednoznačne vedie v spotrebe metamfetamínu mesto České Budějovice, za ktorým nasleduje Ústí nad Labem.

Výrazný nárast v oboch slovenských mestách sa ukazuje aj pri amfetamíne – v Piešťanoch medziročne jeho konzumácia narástla štvornásobne, v hlavnom meste takmer dvojnásobne.

Z dvojice drog amfetamín (speed) a metamfetamín (pervitín/piko) je v Európe výrazne viac rozšírený prvá z drog. Množstvá „speedu“ sa medzi jednotlivými lokalitami výrazne líšili, pričom najvyššie hodnoty zaznamenali v severnej a strednej Európe. Čo sa týka južnej Európy, tam ho zistili v oveľa nižších množstvách. Najvyššie hodnoty odhalili v mestách v Nórsku, vo Švédsku, v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Nemecku.

Zdroj tabuľky: Pravda, 2026

Kraľuje pervitín, popularita heroínu klesá

Všetky menované drogy sú na Slovensku nelegálne. Štát najnovšie ohlásil, že plánuje udrieť novou legislatívou aj proti automatom so psychotropnými látkami, ku ktorým sa bez problémov dokážu dostať aj deti a tínedžeri. Jedným z posledných väčších policajných zásahov bola akcia s krycím názvom Hlavička, po ktorej obvinili päť ľudí. Pri zásahu zaistili metamfetamín, marihuanu a kokaín.

Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru (NPJ PPZ) udrela podľa štatistík od septembra 2024 do konca minulého roka celkovo 30-krát. Zameriava sa najmä na organizované skupiny, často s medzinárodným presahom. Ako priblížil hovorca polície Roman Hájek, výroba drog predstavuje zhruba 10 % všetkých zásahov. Väčšina z nich sa teda týka distribúcie a dílerov.

Najčastejšie zadržanými drogami sú pervitín, marihuana a kokaín. „V posledných rokoch pribúdajú nové syntetické drogy, ktoré postupne vytláčajú tradičné. Marihuana sa teraz umiestňuje až na druhom alebo treťom mieste, metamfetamín je na čele,“ spresnil Hájek.

Drogy sú nielen dostupnejšie, ale podľa polície pribúda aj ich užívateľov. „Áno, najmä nových psychoaktívnych látok (NPL) a kokaínu. Popularita heroínu, naopak, klesá. Nárast NPL súvisí s intenzívnou propagáciou cez internet, s predajnými automatmi a on-line či kamennými obchodmi,“ uviedol hovorca.

Drogy v sladkostiach

Kým v Bratislave a krajských mestách je dopyt po drahších drogách, ako je kokaín, v menej rozvinutých oblastiach Slovenska sú to podľa Hájeka lacnejšie a ľahko dostupné drogy. V niektorých prípadoch aj fentanylové náplasti, teda silný liek určený napríklad pre onkologických pacientov, ktorí trpia bolesťami.

Väčšina drog okrem konope a pervitínu sa k nám podľa Hájeka dováža. „V roku 2024 sa vyskytol ojedinelý prípad domácej výroby heroínu,“ doplnil. O Slovensku sa pritom jednoznačne nedá povedať, či je tranzitnou krajinou, alebo cieľovým trhom. Drogy sa tu konzumujú, vyrábajú aj dovážajú, pričom väčšina prechádza cez nás ďalej.

„Dílovanie“ drog v tmavých uličkách, na obrátkach autobusov či čerpacích staniciach sa čiastočne adaptovalo s používaním nových technológií. Predaj sa presúva na internet, darknet, sociálne siete, ale aj donáškové služby. „Páchatelia používajú šifrované správy, kryptomeny, platobné karty a rôzne „mŕtve“ odovzdávky. Drogy môžu byť ukryté v sladkostiach alebo iných produktoch. Polícia preto sleduje nielen predaj a prepravu, ale aj výrobu, skladovanie a súvisiace nezákonné aktivity,“ vysvetlil policajný hovorca.

Polovica väznených

Drogy plnia aj naše väznice. Podľa aktuálnych údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je väznených 8¤068 ľudí (počet osôb vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody k 1. marcu 2026, pozn. red.). Viac ako polovica z nich – presne 4¤264 (4¤019 mužov a 245 žien), pre podozrenie alebo spáchanie drogových trestných činov.

Znamená to teda, že nemusí ísť len o užívateľov drog. Ako priblížila hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová, tieto osoby samy uviedli, že v civilnom živote užívali omamné a psychotropné látky alebo to o nich prezradili iné zdroje.

„Najčastejšie užívanými drogami pred nástupom do výkonu väzby alebo trestu boli pervitín a marihuana, pričom evidované sú aj prípady užívania extázy, kokaínu, heroínu a rôznych syntetických drog,“ spresnila hovorkyňa ZVJS.

Najviac väzňov, ktorí majú „drogovú minulosť“ si trest odpykáva v Leopoldove a Hrnčiarovciach nad Parnou, čo súvisí s ubytovacími kapacitami a nie so špecializáciou ústavu.

„V niektorých ústavoch sa však vykonáva aj protitoxikomanické liečenie, zriadené sú bezdrogové zóny a v rámci národného projektu Šanca na návrat bol zavedený špecializovaný resocializačný a výchovno-vzdelávací program Reštart. Zbor zároveň spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa venujú problematike drogovej závislosti,“ dodala hovorkyňa.

Menej extázy od covidu

Vráťme sa však k výsledkom európskej analýzy a k tomu, čo nám hovorí o zvyšku skúmaných krajín. Najčastejšie užívanou nelegálnou drogou v Európe je marihuana, ktorú podľa odhadov užilo v poslednom roku asi 24 miliónov ľudí. Európska únia má pritom asi 450 miliónov obyvateľov. V odpadových vodách sa jeho prítomnosť zisťuje meraním metabolitu THC-COOH. Ten odhalili vo všetkých európskych mestách, pričom najvyššie zastúpenie bolo v mestách západnej a strednej Európy. Konkrétne v Holandsku, Nemecku a Slovinsku.

Kokaín, ktorému sa prisudzoval prívlastok „droga bohatých“ metabolizuje na benzoylekgonín. Zlomový bod v užívaní tejto drogy nastal v roku 2016. Vo väčšine miest narástlo. Ak sa pozrieme na posledné dáta detailnejšie, metabolity drogy stúpli v odpadových vodách medziročne o 22 %.

„Údaje na úrovni miest naznačujú, že užívanie kokaínu zostáva najvyššie v západnej a južnej Európe, najmä v mestách v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Nízke hodnoty boli zistené vo väčšine miest vo východnej Európe, hoci najnovšie údaje naďalej naznačujú rast,“ uvádza EUDA. V globálnom kontexte podobné alebo vyššie hodnoty namerali v Kanade, Čile, vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve ako v mestách Európskej únie.

Až o 16 % nižšiu prítomnosť zistili v prípade drogy MDMA, známej aj ako extáza. Najvyššie hodnoty zaznamenali v mestách v Belgicku, Španielsku a Holandsku. Dôvodom menšej spotreby je zrejme aj zatvorenie nočných podnikov počas pandémie. „Viac ako 75 % miest vykazovalo vyššie množstvá MDMA v odpadových vodách počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami, čo odráža jeho prevažujúce užívanie v rekreačnom prostredí,“ uvádza EUDA.

Výrazne – takmer až o 41 % – narástli v odpadových vodách množstvá ketamínu, pričom najviac v Belgicku, Nemecku a Holandsku. Aj v prípade tejto drogy sa potvrdzuje, že sa užíva najmä cez víkend. Dokladujú to dáta z približne polovice skúmaných miest.

Krajiny, v ktorých EUDA skúmala odpadové vody: Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Fínsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Turecko.

Zdroj: Henrieta Mihalková, Pravda, 2026 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/793545-slovensko-na-drogach-z-analyzy-sme-vysli-ako-pervitinovy-raj/

Neďaleko autobusovej stanice v Ružomberku stojí automat s výrobkami, ktoré obsahujú látky podobné marihuane. Ich predaj je legálny, no k tovaru pre dospelých sa bez väčších problémov vedia dostať aj mladiství a deti. Polícia v niektorých produktoch našla zakázanú psychotropnú látku, prípad rieši už aj národná protidrogová jednotka. Problémový tovar zaistili, automat však funguje aj naďalej a prevádzkovatelia využívajú medzeru v zákone.

K balíčkom sa dostávajú aj deti a mládež

Automat spoločnosti High Pony sa nachádza na Ulici J. Kačku v prenajatom priestore väčšej budovy, v ktorej sídlia viaceré prevádzky vrátane potravín. Pozemok sa nachádza v katastri susednej obci Likavka. Ide o miesto, ktoré nie je vyslovene na očiach, ale zároveň je vysoko frekventované.

„Deti tu chodia. Povedala by som, že sú ešte na základnej škole. Chlapci prídu, odstavia bicykle a idú dovnútra. Už sa mi chválili, čo si kúpili, ale najskôr som nevedela, čo to je,“ vraví nám žena, ktorá upratuje susedné priestory. Automat je v prevádzke nonstop a v miestnosti nie je stála obsluha, ktorá by kontrolovala vek kupujúcich. Potvrdzujú to aj naše skúsenosti. Pri jednej z našich návštev bol personál prítomný, druhý raz podvečer bola už miestnosť s automatom prázdna. Prístroj je síce vybavený čítačkou kariet, no pri nákupe nebolo potrebné priložiť občiansky preukaz ani iný doklad na overenie veku.

Ľudia sa sťažovali už aj vedeniu obce. „Obecný úrad navštívilo niekoľko pohoršených rodičov. Po skúsenostiach ich detí, väčšinou mladistvých, s konzumáciou týchto látok upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré vzniká predajom výrobkov, a dožadovali sa zásahu,“ hovorí starosta Likavky Marián Javorka. Dodal, že časť rodičov sa obrátila na políciu a podali niekoľko trestných oznámení.

Foto, SME, 2026

Skúšajú ich deviataci, niektoré deti skolabovali

Marihuana je na Slovensku zakázaná. Na trhu sú však produkty s látkami, ktoré majú podobné účinky ako THC v rastlinách konopy. Istý čas to bola látka HHC, ktorú štát v roku 2023 zaradil do zoznamu zakázaných psychotropných látok. Predajcovia vrátane spoločnosti High Pony však prichádzajú s novými derivátmi a látkami, ktoré majú v praxi podobné vlastnosti. A takéto „legálne drogy“ sa následne dostávajú aj do automatov. Okrem pocitu uvoľnenia a eufórie však môžu vyvolať aj zdravotné ťažkosti.

„Úzkostné stavy bývajú častými sprievodnými javmi. Ľudia môžu mať tiež zrýchlený tep, problémy s pozornosťou a sústredením, pocity dezorientácie,“ približuje sociálny pracovník a špeciálny pedagóg Jaroslav Rakučák, ktorý pracuje v nízkoprahovom dennom centre Prerod v Ružomberku. V zariadení sa okrem iného venujú aj mládeži, ktorá experimentuje s návykovými látkami. „V praxi sme sa stretli s tým, že po užití takýchto produktov boli niektorí hospitalizovaní v nemocnici. Máme tiež prípad dievčaťa, ktoré skolabovalo,“ hovorí ďalej Rakučák s tým, že medzi viacerými látkami, ktoré dievča užilo, bol aj produkt z výdajného automatu High Pony. Odborník vraví, že mládež niektoré produkty kombinuje s inými látkami, napríklad s marihuanou či alkoholom.. Problémom je podľa neho už marketing. Farebný vizuál s obrázkom jednorožca púta pozornosť detí, ktoré láka vstúpiť do prevádzky a produkt si kúpiť a následne aj vyskúšať.

„Máme informácie z terénu, že už deti od deviateho ročníka experimentujú s návykovými látkami a práve s takýmito produktmi z automatu. Deti ich vnímajú, vedia sa k nim dostať,“ vraví Rakučák, ktorý bol v strehu už v čase, keď po frekventovaných uliciach Ružomberka jazdil príves s reklamou na High Pony.

Vo všeobecnosti sa s legálnymi náhradami drog spája ďalšie riziko. Niektoré sa vyrábajú chemicky a ich presné zloženie nie je známe.

„Ľudia ani nevedia, čo si do seba dávajú,“ poznamenáva Jaroslav Rakučák.

Produkt si máte vyložiť na poličku

Spoločnosť High Pony má sídlo aktuálne v Bratislave, jej zakladatelia však pochádzajú z Ružomberka. Ako vyplýva z obchodného registra, zakladateľmi a konateľmi firmy sú Benjamín a Maximilián Hruška, Michal Dvorský a Tristan Víťaz. Firma okrem eshopu prevádzkuje sieť automatov, ktoré sú v Bratislave, Žiline, Poprade a donedávna aj v Banskej Bystrici, odkiaľ ho medzičasom odstránili. Ružomberčania využívajú medzeru v zákone a svoj tovar predávajú oficiálne ako zberateľské predmety. Ide o pomerne rozšírenú prax, ktorou sa aj ďalší predajcovia snažia vyhnúť regulácii liekov a potravín a zodpovednosť za užitie produktu tak presúvajú na spotrebiteľa.

„Nepropagujeme ani nepodporujeme užívanie drog či iných omamných látok. V prípade, ak by zákazník nepochopil, že výrobok naozaj nie je určený na konzumáciu, nenesie spoločnosť zodpovednosť za negatívne následky, keďže konzumácia nie je účelom predaja produktov,“ uvádza spoločnosť na svojom eshope a upozornenie v podobnom duchu sa nachádza aj na výrobkoch. „Nápis na výrobkoch je chabou zásterkou oficiálnej a, žiaľ, zatiaľ nijakou formou nepostihnuteľnej distribúcie návykovej psychotropnej látky,“ myslí si starosta Likavky. Jaroslav Rakučák dodáva, že aj deti vedia, na čo produkt slúži, a na poličku si ho nevykladajú. Oslovili sme spoločnosť s otázkami, ako chcú zabrániť predaju tovaru neplnoletým ľuďom, pýtali sme sa tiež, či ako prevádzkovatelia necítia zodpovednosť za zdravotné ťažkosti mladistvých a detí, ktorí sa k produktom z ich automatu dostali. Do našej redakčnej uzávierky nereagovali.

Vyšetruje ich polícia

Na automat si posvietila vlani polícia. „Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávnenej výroby a predaja omamných a psychotropných látok,“ informovala verejne na rokovaní mestského zastupiteľstva v Ružomberku Eva Belicová z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície. Polícia zaistila produkty z automatu, pričom v dvoch vzorkách s označením kratom zistili prítomnosť psychotropnej látky mitragynín. Podľa Belicovej sa nachádza v prvej skupine psychotropných látok. Ostatné výrobky zakázané omamné ani psychotropné látky neobsahovali. Potrebné mali byť ešte ďalšie znalecké posudky. Prípad si neskôr prevzala žilinská kriminálka a od októbra minulého roka sa ním zaoberá Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru. Potvrdila to krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková. Už na septembrovom rokovaní mestskí poslanci kritizovali, že je výdajný automat naďalej v prevádzke a pýtali sa, ako je možné, že ho polícia nezaistila až do skončenia vyšetrovania. Prezídium Policajného zboru sme požiadali o stanovisko, na naše otázky zatiaľ nereagovali.

Márne sa snažia o riešenie

Obec Likavka sa snažila predaj pozastaviť, zatiaľ však bez úspechu. „Polícia vo veci vykonala predbežné opatrenia, zaistenie výrobkov, zabezpečila ich expertízne posúdenia a vykonala ďalšie kroky, ktoré sú ale predmetom utajovaných skutočností,“ priblížil likavský starosta. Obec sa obrátila aj na odbor živnostenského podnikania na okresnom úrade a zisťovala možnosti, ako predaj zastaviť alebo obmedziť. „Tie, žiaľ, neexistujú,“ dodal Marián Javorka. Obec tiež požiadala majiteľa budovy, v ktorej sa automat nachádza, aby z etických dôvodov vypovedal nájomnú zmluvu. Vedenie obce spolupracuje aj s ružomberskou samosprávou, kde by chceli vytvoriť všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by predaj podobných látok obmedzil alebo zakázal.

Rady odborníka

Túto tému by rodičia nemali podceňovať. Experimentovať s produktmi z automatu alebo inými návykovými látkami môže začať dieťa v akejkoľvek rodine. „Stať sa to môže komukoľvek,“ zdôrazňuje Jaroslav Rakučák. Signály, pri ktorých je pravdepodobné, že dieťa experimentuje s návykovými látkami: Vyhýba sa kontaktu s rodičmi, nechce sa s nimi rozprávať, veľa času trávi zatvorené vo svojej izbe, začne klamať. Môže sa tiež správať agresívne alebo utiahnuto. Voľný čas trávi so závadovými partiami. Začne byť ľahostajné voči povinnostiam, zhorší sa dochádzka do školy, známky, pribúdajú absencie. Stráca záujem o aktivity a záľuby, ktoré ho kedysi napĺňali, nedbá o svoj zovňajšok. Vo fáze experimentovania s návykovými látkami nechce byť prichytené a vymýšľa si rôzne spôsoby, ako rodičov oklamať. Pri náleze dôkazu, napríklad vo forme produktu z automatu alebo inej látky, sa najčastejšie výhovára, že výrobok patrí kamarátovi alebo že ho vyskúšal len raz.

Alfou a omegou je podľa Rakučáka dobrý vzťah s dieťaťom a otvorená komunikácia. Rodičia by sa mali zaujímať, kde ich deti trávia voľný čas aj s kým sa stretávajú.

Zdroj: Nikola Marhefková, My Liptov, SME, 2026, https://my.sme.sk/liptov/c/legalne-drogy-si-v-automate-kupuju-aj-deti-policia-v-nom-nasla-zakazanu-latku-predaj-funguje-nadalej

Ak uvažujete nad tým, že by ste chceli obmedziť alebo úplne prestať s online stávkovaním či hazardnými hrami, prvým krokom môže byť hľadanie nástrojov, ktoré vám pomôžu získať nad hraním kontrolu. Internet je plný lákadiel v podobe stávok na športové zápasy, online kasín a rôznych hier, ktoré sú dostupné doslova na pár kliknutí. Prvým krokom k zmene však môže byť jednoduché technické riešenie, ktoré vám pomôže získať väčšiu kontrolu nad vlastným správaním.

Jedným z takýchto nástrojov je BetBlocker — bezplatná a anonymná aplikácia určená pre ľudí, ktorí chcú obmedziť alebo zastaviť problematické hranie. Umožňuje zablokovať viac ako 328 000 webových stránok a približne 1 500 aplikácií zameraných na hazardné hry, vrátane slovenských aj zahraničných prevádzok. Aktivácia aplikácie trvá len niekoľko minút a nevyžaduje registráciu ani zadávanie osobných údajov. Projekt vznikol ako charitatívna iniciatíva v Spojenom kráľovstve s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí majú ťažkosti s kontrolou hrania. Aplikácia je momentálne dostupná v českom jazyku, pričom je plánované aj vytvorenie slovenskej verzie. Nainštalovať si ju môžete na viacero zariadení — počítač, mobil či tablet.

Po inštalácii si používateľ môže zvoliť spôsob vylúčenia z hazardného hrania. K dispozícii je pevne stanovené obdobie blokovania alebo kalendárny plánovač, v ktorom si môžete vybrať konkrétne dni, keď chcete hranie obmedziť. Plánovač môže byť vhodný pre ľudí, ktorí majú tendenciu hrať v určitých obdobiach, napríklad počas sviatkov alebo víkendov. Väčšine používateľov sa však odporúča zvoliť súvislé obdobie blokovania, ktoré pomáha zvládnuť aj nečakané chvíle silnej túžby po hraní.

Blokovanie na zvolené obdobie nie je možné zrušiť pred jeho uplynutím. Na výber sú rôzne dĺžky — od 24 hodín až po niekoľko rokov alebo dokonca trvalé vylúčenie. Kľúčovou vlastnosťou aplikácie je, že ochrana zostáva aktívna aj po odinštalovaní, až do uplynutia zvoleného obdobia blokovania. Tento mechanizmus slúži ako prevencia pred návratom k neželanému správaniu v momentoch slabšej motivácie.

Aplikácia zároveň umožňuje rozšíriť blokovanie aj na informačné weby o hazarde, pornografické stránky alebo na vlastné zoznamy webov. Technicky je blokovanie zabezpečené priamo v zariadení, prostredníctvom VPN servera alebo kombináciou oboch riešení, čo zvyšuje úroveň ochrany.

Súčasťou aplikácie je aj funkcia rodičovskej kontroly. Tá môže byť užitočná pre rodiny, ktoré zdieľajú spoločné zariadenie a chcú mať prehľad nad nastaveniami blokovania. Rodič alebo blízka osoba si môže vytvoriť prístupové heslo a spravovať, ktoré typy stránok budú zahrnuté do obmedzení.

Je dôležité zdôrazniť, že BetBlocker nenahrádza odbornú psychoterapiu ani liečbu závislosti. Podobne ako Register vylúčených osôb však pomáha znížiť dostupnosť hazardu a vytvára priestor na zastavenie, reflexiu a hľadanie ďalšej odbornej pomoci. Pre mnohých ľudí môže byť práve tento priestor prvým a veľmi dôležitým krokom na ceste k zmene.

V prípade bližších informácii či záujmu o inštaláciu aplikácie navštívte webovú stránku https://betblocker.org.

Autor: Mgr. Erik Kováč, psychológ

Zdroj: OLÚP, 2026 https://olup-prednahora.sk/betblocker-zablokujte-si-pristup-k-hazardu-bezplatne-a-anonymne/

Pozrite si záznam z dnešnej tlačovej besedy ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Témou bola dostupnosť psychoaktívnych látok pre deti a mladistvých prostredníctvom predajných automatov.

záznam tu: https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/videos/2196464261094996

Zdroj: FB MZSR