Vyhľadávanie

Harm reduction prístup u mladých

V aktuálnej dobe je veľmi diskutovaná téma prístup harm reduction. Môže sa stať, že práve tento prístup pri práci s ľuďmi, ktorí experimentujú s látkami, alebo sú aj dlhoročnými užívateľmi drog, je označovaný za nefunkčný, ba dokonca vnímaný ako prodrogový a teda podporujúci užívanie psychoaktívnych látok. Tento predpoklad je však mýtus a dokonca zavádzanie, pretože je celosvetovo dokázané a overené, že prístup harm reduction je veľmi efektívny, v súlade s humanistickými princípmi pri práci s marginalizovanými skupinami ľudí či podporujúci verejné zdravie. V článku pre denník N, psychologička pracujúca v OZ Prima Zuzana Pavlíková uviedla: Prístup harm reduction je vedecky podložený, uznávaný prístup, ktorý odporúča napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, UNAIDS či Európska agentúra pre drogy (EUDA). Dôkazy jednoznačne ukazujú, že tieto služby znižujú šírenie HIV a vírusových hepatitíd, predchádzajú úmrtiam na predávkovanie, zvyšujú kontakt ľudí s liečbou a so zdravotnou starostlivosťou a zároveň znižujú náklady na zdravotný systém.

Ešte viac sa na harm reduction prístup zameriava pozornosť, ak ide o prácu s mladými ľuďmi, teda s neplnoletými osobami pod 18 rokov. O harm reduction prístupe s ľuďmi, ktorí experimentujú s drogami alebo je u nich prítomné nadužívanie látok či syndróm závislosti, je známe, že jeden z princípov nie je okamžité apelovanie na abstinenciu alebo zadávanie abstinencie ako podmienky pre spoluprácu. Samozrejme, je rozdiel, či pracujeme s mladistvými alebo s dospelými osobami. Ak pracujeme s dospievajúcimi, naším výsledným cieľom, ktorý máme stále na zreteli je skvalitnenie života, snaha odstrániť škodlivé vplyvy a riziká a teda medzi to patrí aj snaha zbaviť sa užívania látok či nelátkových závislostí.

Skúsme si ale predstaviť, že sme naspäť v našej teenagerskej koži, kedy celý dospelácky svet bol pre nás nepriateľske územie a akékoľvek dobre mienené rady, zákazy, či príkazy, v nás spôsobili absolútny vzdor … Tento proces je prirodzený pre adolescentné obdobie. Deje sa tak, pretože sa človek vo veku od 13 do 18 rokov snaží nadobudnúť vlastnú samostatnosť a bez tohto procesu by sme asi nikdy “neopustili domáce hniezdo”. Samozrejme, niekedy je proces dospievania náročnejší a môže byť spojený aj s rôznym rizikovým správaním a práve vtedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Ako ale sedieť s mladým človekom tak, aby sme si s ním dokázali vytvoriť vzťah a dôveru a zároveň neupustiť od hodnôt, ktoré je dôležité im odovzdať? Nám, v OZ Prima sa osvedčil práce prístup harm reduction. Nie tak dávno sme o celej problematike hovorili v článku na denníku N a preto si dovolím citovať pasáže práve z tohto článku. Psychologička pracujúca v OZ Prima Terézia Valachová hovorí: Zákazy a príkazy znižujú dôveryhodnosť voči odborníkom. Mladiství sa potom radšej obrátia na rovesníkov, pričom u nich často nachádzajú nepravdivé, neúplné informácie, ktoré pre nich môžu byť rizikové. Harm reduction si netreba zamieňať s benevolenciou. Tému nezľahčujeme a už vôbec ju nechceme normalizovať. Znížiť alebo úplne zastaviť užívanie sa však nedá dosiahnuť zo dňa na deň zákazom, ale jedine budovaním vzťahu.

Harm reduction je znižovanie škôd a rizík. Ide o celý balík a prístup ku klientom, ale za nás ako psychologičky harm reduction znamená byť s klientom na tom mieste, z ktorého k nám on prichádza. Riešiť s ním tému, s ktorou v danom bode príde, a s načasovaním, v ktorom sa on nachádza. Je to sprevádzanie  klienta k zodpovednosti a nachádzanie jeho kompetencií, pričom nemoralizujeme, nehodnotíme, nezakazujeme, ale snažíme sa o rešpektujúci prístup. Prístup harm reduction má v sebe všetky prvky humanistického prístupu pri práci s klientom.

Zbavovať tento prístup stigmatizujúcich nálepiek je pre nás v OZ Prima veľmi dôležité a práve preto sme sa v roku 2025 s témou Harm reduction prístup pri psychologickej práci s deťmi a dospievajúcimi a ich rodinami zúčastnili na dvoch odborných adiktologických konferenciách v Čechách a na Slovensku. Mali sme radosť, pretože náš príspevok, kde sme prístup približovali a ilustrovali sme ho na kazuistikách s našimi klientmi mal veľmi pozitívne ohlasy od viacerých významných odborníkov na poli českej a aj slovenskej adiktológie.

Ako píšeme vyššie, zákazy a príkazy znižujú dôveryhodnosť odborníkov v očiach mladých ľudí a potvrdzuje to aj štúdia z roku 2019 z University of British Columbia a University of Calgary. Nejde len o prístup od odborníkov, ale aj od blízkych dospelých, ako sú napríklad rodičia. Radi by sme to ilustrovali ešte týmto výrokom: “Mládež bola vnímavejšia, keď ich rodičia hovorili neodsudzujúcim spôsobom o užívaní návykových látok alebo poukazovali na zdroje alebo stratégie, ktoré pomohli minimalizovať škody spôsobené užívaním. Zdá sa, že tento prístup funguje lepšie pri zachovaní rodinných vzťahov a zdravia mládeže,” povedala Emily Jenkins, Ph.D.,

Ako by sme teda mohli ešte viac priblížiť tento spôsob práce s mladými ľuďmi v ktorých živote sa objavili návykové látky ? Je to prístup, kde rešpektujeme človeka, bez ohľadu na jeho vek, či ťažkosti, ktoré aktuálne má, je to vnímanie človeka tu a teraz, s aktuálnym naladením, motiváciou, načasovaním, je to veľa záujmu a snaha o budovanie vzťahu, je to nachádzanie kompetencií a budovanie zodpovednosti človeka. Na začiatku práce s dospievajúcimi, ktorí majú skúsenosti s psychoaktívnymi látkami jasne pomenujeme, že by bolo vhodné smerovať k abstinencii, no zároveň to nie je hneď prvý cieľ na ktorom pracujeme, lebo tak by sme sa k nemu nikdy nedostali. Na začiatku musí byť záujem, vypočutie a hľadanie toho, prečo vôbec tieto látky v živote človeka sú, ako im daná osoba rozumie a čo o nich naozaj vie. Prístup, ktorým pracujeme v našej organizácii nie je zázračný a netvrdíme, že ambulatný spôsob sprevádzania vždy pomôže každému človeku. Práve preto sa snažíme mať prehľad o všetkých ďalších dostupných službách pomoci, ktorými sú napríklad rôzne ústavné liečby či resocializačné pobyty, v prípade, že si to situácia vyžaduje. Harm reduction je o dôvere a úprimnosti a preto, keď vnímame, že naša spolupráca by neprinášala úľavu a skvalitnenie života, tento fakt otvorene pomenujeme a snažíme sa s klientom hľadať iné spôsoby pomoci.

Harm reduction prístup má nezastupiteľné miesto na poli práce s ľuďmi, ktorí experimentujú s látkami, nadužívajú látky alebo majú diagnostikovaný syndróm závislosti. Nie je to prístup, ktorý má nahradiť iné prístupy a nie je to jediný najlepší prístup, no v mozaike iných služieb má svoje dôležité a ako sme už spomínali, nezastupiteľné miesto.

Zdroj: OZ Prima, 1.6.2026

EUDA Webinár: Ketamín v Európe – záznam

Webinár, ktorý sa konal 27. mája, poskytol pohľad na európsky trh s ketamínom a podrobnejšie sa venoval zdravotným rizikám spojeným s nelekárskym užívaním ketamínu. Na webinári boli prezentované zistenia z najnovšej situačnej správy EMPACT s názvom Ketamín v Európe, ktorá sa zaoberá vývojom na nelegálnych trhoch a súvisiacimi rizikami. Okrem iného sa venovala kľúčovým trendom na európskom trhu s ketamínom, zdravotným rizikám spojeným s nelekárskym užívaním a poznatkom z nedávnych analýz a monitorovania. Ak ste túto udalosť zmeškali, jej záznam je teraz k dispozícii na nižšie uvedenom odkaze.

https://www.euda.europa.eu/media-library/euda-webinar-ketamine-europe_en

 

Švédsko je prvou „nefajčiarskou“ krajinou v Európe. Nikotín však nezmizol, len zmenil podobu

Švédsko sa stalo prvou krajinou v Európe, v ktorej prakticky úplne vymizlo klasické fajčenie. Podľa novej správy mimovládnej organizácie CAN tam podiel ľudí, ktorí denne fajčia cigarety, klesol pod hranicu piatich percent. Krajina tak splnila medzinárodne uznávanú hranicu „smoke-free“, teda status spoločnosti bez fajčenia. Zároveň však prudko rastie užívanie iných nikotínových výrobkov, najmä snusu, nikotínových vrecúšok a elektronických cigariet.

Podľa Švédskej rady pre informácie o alkohole a iných drogách (CAN) klesol podiel každodenných fajčiarov v rokoch 2003 až 2025 zo 16 percent na 4,8 percenta populácie. Už pred dvoma rokmi uvádzal švédsky úrad pre verejné zdravie hodnotu 5,4 percenta.

Vo Švédsku sa hranica piatich percent považuje za symbolické „vymiznutie“ fajčenia. Krajina sa tak dostáva na čelo európskeho boja proti cigaretám. Výskumník CAN Mats Ramstedt pripisuje tento pokles dlhodobým preventívnym opatreniam. „Môj názor je taký, že chýbajú štúdie, ktoré by dokazovali rozhodujúci vplyv snusu, a tvrdil by som, že ide predovšetkým o výsledok preventívnych opatrení,“ uviedol. Podľa neho zohrali dôležitú úlohu zákazy reklamy aj vyššie dane, ktoré fajčenie postupne zdražili a skomplikovali.

Správa však zároveň upozorňuje, že nikotín zo švédskej spoločnosti nezmizol. Práve naopak. Denne ho v nejakej forme užíva približne štvrtina obyvateľov krajiny. Najväčší podiel má práve takzvaný snus – jemne mletý tabak alebo nikotínové vrecká, ktoré sa vkladajú pod hornú peru. Denne ho používa asi 19 percent Švédov.

Výrazne rastie aj počet žien, ktoré snus používajú. Kým v roku 2007 ho denne používalo štyri percentá žien, vlani to už bolo 14 percent. Popularita prudko stúpa aj u novších produktov. Predaj nikotínových vrecúšok od roku 2021 do roku 2024 vzrástol o 180 percent, predaj náplní do elektronických cigariet dokonca o 640 percent.

Práve rozšírenie snusu sa často označuje za hlavný dôvod dramatického poklesu fajčenia vo Švédsku. Tento výrobok je pritom v Európskej únii zakázaný od roku 1992, Štokholm si však pri vstupe do EÚ v roku 1995 vyjednal výnimku.

Odborníci zároveň varujú, že dlhodobé zdravotné dôsledky nových nikotínových výrobkov zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané. „Zatiaľ čo zdravotné dôsledky fajčenia cigariet sú dobre známe, o snuse a ďalších nových nikotínových výrobkoch vieme podstatne menej,“ upozornila organizácia CAN vo svojej správe.

Organizácia pripomína, že niektoré štúdie už naznačujú zvýšené riziko pľúcnych ochorení pri používaní elektronických cigariet. „Ešte menej sa vie o nikotínových vrecúškach, existujú však informácie, ktoré naznačujú, že obsah nikotínu v nich môže byť vyšší ako v podobných tabakových výrobkoch,“ uvádza sa v správe. CAN zároveň zdôrazňuje, že nikotín zostáva „vysoko návykovou“ látkou.

Zdroj:Echo24.cz, 2026

viac tu: https://www.echo24.cz/a/HtwdG/zpravy-svet-svedsko-prvni-nekuraci-nikotin-nova-podoba

 

Lekári: Sociálne siete ohrozujú deti podobne ako fajčenie

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí.

ondýn 26. mája (TASR) – Sociálne siete predstavujú pre deti podobné riziko ako fajčenie, uviedli v utorok poprední britskí lekári. Zároveň vyzvali zákonodarcov, aby riešili škody, ktoré podľa nich mladým ľuďom spôsobuje nadmerný čas strávený pred obrazovkami, informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí. Toto verejné pripomienkové konanie bolo uzavreté v utorok.

„Len máloktorá téma v posledných rokoch zjednotila lekárov tak výrazne ako vplyv nekontrolovaného vystavenia technológiám a digitálnym zariadeniam na zdravie detí a mladých ľudí,“ uviedla organizácia zastupujúca 23 lekárskych spoločností v Británii a Írsku.

Viac ako polovica zo 132 oslovených lekárov uviedla, že každý týždeň má aspoň jeden prípad poškodenia zdravia, ktorý môže súvisieť s používaním technológií a digitálnych zariadení. Viac než tretina lekárov sa s podobnými prípadmi stretáva aj viackrát týždenne.

Ujmy podľa nich zahŕňajú fyzické zranenia, napríklad po napodobňovaní extrémneho pornografického obsahu, aj psychické problémy vrátane traumatických zážitkov po sledovaní násilností na internete.

V Británii sa v súčasnosti diskutuje o možnosti obmedzenia prístupu detí k sociálnym sieťam vrátane možného zákazu pre osoby mladšie ako 16 rokov. Zvažujú sa aj časové obmedzenia používania aplikácií, večerné zákazy používania či obmedzenie prvkov, ktoré vláda označuje za návykové.

Prvou krajinou, ktorá zakázala sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov, sa vlani stala Austrália. Podobné opatrenia zvažujú aj niektoré európske krajiny.

Britský zákon o online bezpečnosti už teraz nariaďuje spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne siete povinnosť chrániť deti pred nelegálnym a škodlivým obsahom na internete. Vláda však avizuje ďalšie sprísnenie pravidiel. Odborníci sa zatiaľ nezhodujú v názore na účinnosť úplného zákazu internetu pre deti.

„Otázkou nie je, či budeme konať. Konať budeme, či už pôjde o zákaz sociálnych sietí pre mladších ako 16 rokov alebo o obmedzenie kľúčových funkcií a prvkov,“ ubezpečila britská ministerka pre technológie Liz Kendallová pre britskú stanicu BBC.

Zákaz sociálnych sietí, časové obmedzenia či limity na používanie aplikácií v súčasnosti testujú stovky britských rodín, ktorých úlohou je pomôcť zistiť vplyv týchto faktorov na spánok detí, rodinný život a na výsledky v škole.

Zdroj: TASR, 2026

V Chorvátsku podľa prieskumu fajčí takmer 38 percent dospelých

Najvyššia miera užívania tabaku v Chorvátsku je medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov, z nich fajčí až 42,5 percenta.

áhreb 25. mája (TASR) – Chorvátsko patrí medzi európske krajiny s najvyšším podielom fajčiarov, keď tam podľa výsledkov najnovších štúdií fajčí cigarety 37,9 percenta dospelých. Uviedol to Chorvátsky inštitút verejného zdravia (HZJZ) pred blížiacom sa Svetovým dňom bez tabaku 31. mája, píše TASR podľa agentúry Hina.

Najvyššia miera užívania tabaku v Chorvátsku je medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov, z nich fajčí až 42,5 percenta, uviedol inštitút. Tohtoročná téma Svetového dňa bez tabaku má preto ústredné motto „Odhalenie príťažlivosti – boj proti závislosti od nikotínu a tabaku“. Zameriava sa na spôsoby, akými tabakový a nikotínový priemysel navrhujú svoje výrobky a robia ich príťažlivé už pre deti a mladých ľudí.

HZJZ zdôraznil dôležitosť presadzovania prísnejších regulačných opatrení na ochranu ľudí voči vystaveniu nikotínovým výrobkom, najmä obmedzením marketingu na sociálnych sieťach a digitálnych platformách.

Svetový deň bez tabaku sa každoročne pripomína 31. mája z iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s cieľom zvýšiť povedomie o zdravotných, sociálnych a ekonomických dôsledkoch užívania tabaku a nikotínu.

Zdroj: TASR, 2026

Na Slovensko opäť zavíta protidrogový projekt Revolution Train

Vlak je dlhý približne 165 metrov a pozostáva zo šiestich vozňov, štyroch kinosál a z ôsmich interaktívnych miestností.

Myjava 25. mája (TASR) – Protidrogový projekt Revolution Train, interaktívny vlak zameraný na prevenciu závislostí, opäť prichádza na Slovensko. Ako pre TASR uviedol autor projektu Pavel Tůma, návštevníci uvidia príbeh založený na osobnej skúsenosti z 90. rokov, ktorý je spracovaný do filmovej podoby, ukazuje postupný vznik závislosti od alkoholu a tabaku až po tvrdé drogy.

„Podstatné je to, že sme sa snažili ukázať surovú realitu, ako nevinne sa závislosť začína. Cieľom je ukázať, že ani ten najlepší kamarát nie je najlepší kamarát, ak ponúka drogy,“
 ozrejmil s tým, že ide o školskú pomôcku, ktorú si medzi sebou prenajímajú mestá a kraje.

Vlak je dlhý približne 165 metrov a pozostáva zo šiestich vozňov, štyroch kinosál a z ôsmich interaktívnych miestností. Návštevníci prechádzajú realisticky spracovanými scénami, ako sú drogové brlohy, policajná vyšetrovňa či väzenie. Kapacita jednej prehliadky je maximálne 17 osôb, prehliadky vedú vyškolení lektori mestskej polície a pedagógovia.

Projekt prichádza z Českej republiky a jeho zastávky budú Nové Mesto nad Váhom (1. 6.) a Nitra (2. 6.). „Tieto dva dni sú určené najmä pre školy a odborníkov,“ vysvetlil. Nasledovať majú zastávky v Myjave a Pezinku, kde bude vlak prístupný aj verejnosti vrátane rodičov s deťmi. „Súčasťou je aj zber anonymizovaných dát od žiakov, ktoré majú mestám a školám pomôcť identifikovať a riešiť problémy mladých,“ doplnil.

Ako pre TASR uviedol hovorca mesta Myjava Marek Hrin, počas dopoludnia vo vlaku absolvujú prehliadku žiaci základných a stredných škôl vo veku od 12 do 17 rokov. „V popoludňajších hodinách bude vlak prístupný aj pre verejnosť. Počas plánovaných prehliadok bude mať možnosť prezrieť si vlak na Myjave asi 500 záujemcov,“ ozrejmil.

Revolution Train funguje 11. sezónu a pôsobí aj v zahraničí. „V Nemecku má projekt 60 partnerských miest a navštívilo ho približne 120.000 detí a mladých ľudí,“ zhrnul Tůma. Dôležitou spätnou väzbou sú podľa autora hodnotenia pedagógov, pričom 94 percent z približne 11.000 oslovených učiteľov projekt odporúča ďalej.

Zdroj: TASR, 2026

Takmer pätina ľudí v Nemecku starších ako 15 rokov fajčí

V roku 2025 fajčilo aspoň príležitostne 22,4 percenta mužov v porovnaní s 15,8 percenta žien.

Podiel fajčiarov dosiahol 19,1 percenta a v porovnaní s rokom 2021 sa toto číslo takmer nezmenilo, pripomenula DPA. Pred piatimi rokmi aspoň príležitostne fajčilo 18,9 percent obyvateľov Nemecka starších ako 15 rokov. Absolútna väčšina fajčiarov (78,5 percenta) uprednostňuje cigarety a 9,2 percenta sa rozhodlo pre elektronické cigarety.

Na základe prieskumu nemeckých domácností muži fajčia oveľa častejšie ako ženy. V roku 2025 fajčilo aspoň príležitostne 22,4 percenta mužov v porovnaní s 15,8 percenta žien.

Fajčenie je najrozšírenejšie medzi ľuďmi vo veku 40 až 44 rokov. V minulom roku bolo podľa štatistického úradu v tejto vekovej skupine 26 percent fajčiarov. Len s nepatrným odstupom nasledovali fajčiari vo veku 45 až 49 rokov (25,5 percent). Najmenej fajčiarov (päť percent) bolo medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 17 rokov a medzi Nemcami vo veku 75 a viac rokov dosahoval tento podiel 5,5 percenta, poznamenala DPA.

Zdroj: TASR, 2026

HHC: Čo je to vlastne za látku a prečo sa o nej toľko hovorí?

HHC sa na slovenskom trhu začalo výraznejšie objavovať približne v roku 2022. Farebné obaly, sladké príchute, dostupnosť cez e-shopy, automaty či špecializované predajne vytvárali dojem, že ide o „bezpečnú“ alebo „legálnu“ alternatívu ku kanabisu. Realita je však zložitejšia.

Čo je HHC?

HHC je skratka pre hexahydrokanabinol. Ide o takzvaný polosyntetický kanabinoid.
Čo znamená „polosyntetický“?
Látka sa síce spája s rastlinou konope, no väčšina HHC dostupného na trhu nevzniká prirodzene v rastline. HHC sa v konope síce môže prirodzene nachádzať, ale len vo veľmi malých, stopových množstvách, ktoré nie sú použiteľné na komerčnú výrobu.
Preto sa prakticky všetko HHC predávané na trhu vyrábalo laboratórne chemickou úpravou iných kanabinoidov – najčastejšie THC alebo CBD.

Ako vzniká HHC?

HHC prvýkrát syntetizoval americký chemik Roger Adams už v roku 1944.
Pri výrobe sa používa proces nazývaný hydrogenácia. Ide o chemický proces, pri ktorom sa ku molekule pridávajú atómy vodíka. Výsledkom je chemicky upravená látka s odlišnými vlastnosťami.
Práve preto sa HHC označuje ako polosyntetický kanabinoid – nevzniká prirodzene v množstvách, ktoré by umožňovali jeho komerčné využitie.

Prečo bolo HHC na Slovensku dlhý čas voľne dostupné?

Na Slovensku bolo dlhodobo regulované najmä THC (tetrahydrokanabinol) – hlavná psychoaktívna zložka marihuany.
HHC sa určitý čas nenachádzalo medzi explicitne zakázanými látkami. Vznikla tak situácia, ktorú mnohí označovali ako „legislatívna šedá zóna“.
Predajcovia túto medzeru využívali. Produkty sa síce často predávali ako:
  • „zberateľský predmet“
  • „výskumný materiál“
  • „nie na konzumáciu“
Marketing však často jasne naznačoval psychoaktívne účinky a bol smerovaný na reálne užívanie.
HHC sa preto objavovalo vo forme:
  • vape náplní
  • gummies (želé cukríkov)
  • olejov
  • kapsúl
  • „konopných kvetov“ nastriekaných účinnou látkou

Aké účinky môže HHC vyvolávať?

Účinky HHC sa môžu medzi ľuďmi výrazne líšiť. Problémom je aj to, že pri mnohých produktoch nebolo vždy jasné ich presné zloženie alebo koncentrácia.
Medzi popisované účinky patrili:
  • utlmenie
  • ospalosť
  • sucho v ústach
  • závraty
  • nevoľnosť
  • zrýchlený pulz
  • podráždenie dýchacích ciest pri vapovaní
  • úzkosť
  • panické stavy
  • dezorientácia
  • paranoja
  • pri vyšších dávkach aj poruchy vnímania alebo halucinácie
Osobitné riziko predstavovali produkty s nejasným pôvodom alebo neovereným obsahom.
Dôležité je uvedomiť si, že „legálne“ automaticky neznamená „bezpečné“.

Zákaz HHC na Slovensku

Od 1. novembra 2024 bolo HHC na Slovensku zaradené medzi zakázané látky.
Na zoznam boli doplnené aj ďalšie príbuzné látky a deriváty, napríklad:
  • HHC-O
  • HHC-P
Prečo?
Výrobcovia nových psychoaktívnych látok často fungujú podobným spôsobom: keď sa jedna látka zakáže, objaví sa nová molekula s mierne upravenou chemickou štruktúrou.
Môže ísť o veľmi podobnú látku s podobným účinkom, no odlišným chemickým vzorcom.
Aj preto sa po zákaze HHC začali objavovať ďalšie názvy, napríklad:
  • 10-OH-HHC
  • HHCH
  • THP420
  • ďalšie nové deriváty alebo polosyntetické kanabinoidy
Práve preto sa pripravujú legislatívne zmeny, ktoré sa nesnažia zakazovať iba jednotlivé konkrétne molekuly, ale celé skupiny chemicky príbuzných látok.
Cieľom je znížiť priestor na obchádzanie zákona vytváraním stále nových variantov.
Dopady na deti a dospievajúcich
Mladí ľudia patria pri psychoaktívnych látkach medzi najzraniteľnejšie skupiny. Lekári na Slovensku v posledných rokoch upozorňovali na rastúci počet detí a dospievajúcich, ktorí sa po užití HHC alebo podobných látok dostali do zdravotných komplikácií. U mladých ľudí sa objavovali stavy výrazného utlmenia, poruchy vedomia, nevoľnosť, silná únava, úzkosť, dezorientácia či prekolapsové stavy, niektoré prípady si vyžadovali aj hospitalizáciu. Riziko pri HHC a nových psychoaktívnych látkach nespočíva iba v samotnej látke, ale aj v nepredvídateľnosti ich zloženia – mladý človek často nevie, čo produkt reálne obsahuje ani akú dávku prijíma. Obzvlášť citlivé je obdobie dospievania, keď sa mozog stále vyvíja, najmä oblasti zodpovedné za rozhodovanie, kontrolu impulzov či vyhodnocovanie rizika. Práve preto môžu mať psychoaktívne látky v adolescencii výraznejší a menej predvídateľný dopad než v dospelosti.

Na záver

Trh s novými psychoaktívnymi látkami sa vyvíja veľmi rýchlo. Názvy sa menia, produkty sa premenúvajú a marketing často vytvára dojem „bezpečnej legálnej alternatívy“.
Ak však produkt potrebuje zložité vysvetľovanie, prečo „technicky ešte nie je zakázaný“, je rozumné spozornieť.
Farebný obal, dostupnosť na internete alebo označenie „legálne“ totiž ešte automaticky neznamenajú nízke riziko.
Viac tu: https://primaoz.sk/hhc-co-je-to-vlastne-za-latku-a-preco-sa-o-nej-tolko-hovori
Zdroj: OZ PRIMA, 2026

Volajú ma alkoholik/čka, narkoman/ka, gambler/ka…ako na to reagovať?

Jedným slovom povedané „nálepka“. Počas liečby sú naši pacienti, ktorí zápasia so závislosťou a formujú si návyky svojho správania, často označovaní rôznymi nálepkami. Tieto slová sa v spoločnosti používajú veľmi ľahko a často bez uváženia, pretože pre človeka, ktorého sa týkajú, sú bolestivé, stigmatizujúce a zároveň brániace v procese liečby.

Kto som? Ja som…

Jednou zo základných potrieb človeka je niekam patriť. Už pubertálny vek je charakterizovaný tvorbou identity, resp. “mena“, ktoré popisuje jednotlivcove hodnoty, potreby a môže predpokladať jeho budúce konanie. Avšak nie vždy získame nálepku, ktorú by sme si priali. Na jednej strane nám nálepka veľa napovie, na druhej bráni v zmene prístupu. Samotná liečba závislosti môže nastať, keď si jednotlivec uvedomí a prizná s čím má problém. Hoci sa to nezdá, veta „Som alkoholik, narkoman, gambler“ , stojí veľa síl.

Nie raz sa mi stalo, že takéto uvedomenie prišlo až v závere liečby, sprevádzané slzami a otázkou „A čo s tým teraz… už to bude naveky?“. V prvom štádiu to závislá osoba často vníma ako zlyhanie, hanbu, či stigmu na celý zvyšok života. Vzápätí môže nastať sebaprijatie, v rámci ktorého to osoba otočí z myšlienky na problém, ktorý má pevnejšie v rukách a môže začať liečba.


“Je to hanba čo Vám poviem”, v čom je to zraniteľné?

Časté reakcie zo spoločnosti obsahujú nepochopenie a držia sa prístupu raz alkoholik/narkoman/gambler navždy alkoholik/narkoman/gambler. To nepochopenie spočíva v dlhoročnej nedôvere na základe predošlých skúseností. Závislý jednotlivec sa môže snažiť o zmenu, no tento prístup môže mať silný efekt demotivácie, ktorá túto predpoveď aj potvrdí.
Keď na skupinách hráme roleplay nálepkovania, je pre pacientov náročné odísť zo situácie, resp. ukončiť tieto rozhovory. Opisujú pocity viny, že musia odpovedať na všetky nepríjemné ponižujúce otázky, čo ich zároveň dostáva do emočnej tiesne, hoci je to hrané. Na druhú stranu je po tréningu vidieť zmenu, kedy sú osoby ochotné povedať nie, ukončiť rozhovor bez pocitu viny a zhodnotiť malé percento zvýšenia sebavedomia. Hoci sa to zdá byť jednoduché, verte že to tak nie je.

Ako bezpečne reagovať?

Bezpečie je v tom, že vieme ako na danú situáciu zareagovať. Reakcia môže byť rôzna, môže sa líšiť náladou, motiváciou a osobnosťou. Týchto pár krokov môže pomôcť pri podchytení danej situácie:

  1. Uvedomiť si rozdiel medzi správaním a identitou. Závislosť je zdravotný a psychologický problém, nie identita človeka.
  2. Rozlíšiť, kto ma tak nazýva a aký to má význam. Porozumenie kontextu môže pomôcť reakcii na danú nálepku. Je rozdiel či to hovorí odborník v terapeutickom kontexte; rodinný príslušník v bezmocnosti alebo človek v hneve či konflikte s cieľom urážky.
  3. Hranice, hranice a znova mať hranice. Mať hranice neznamená byť egoistický, mať hranice je dôležitá súčasť vlastnej dôstojnosti. To že človek nechce počúvať nálepku neznamená, že ho to vnútri nebolí.
  4. Pozor na hlboké zvnútornenie nálepky. Ak sa človek začne príliš definovať vlastnou nálepkou ľahko padá k pocitu beznádeje a presvedčeniu, že to inak nebude. Nezabúdať aj na iný obraz identity – rodič, partner, priateľ, zamestnanec…
  5. Nebáť sa z konverzácie odísť. Nie ste povinní každému vysvetľovať čím sa v živote boríte.
  6. Nebáť sa vyhľadať podporu. Na liečbe podnecujeme k doliečovaniu, pretože podpora komunity ľudí s rovnakým príbehom napraví pocit “nálepkovaného outsidera“.
  7. Vy ste si strojcami abstinencie… viete čo ju posilňuje a čo oberá o silu. Stále ste ľuďmi, ktorí majú sny a strach. Vy sa rozhodnite či Vás toto oslovenie zraní alebo posilní.

Autor: Mgr. Anabela Pňakovič, psychológ, OLÚP, 2026

Nová klinická štúdia: Prevencia drog u tínedžerov môže fungovať lepšie, než si vedci mysleli

V čase, keď rastie počet mladých ľudí experimentujúcich s alkoholom, marihuanou či nikotínom, priniesla nová vedecká štúdia pozitívne zistenie. Výskumníci z Kanady ukázali, že správne nastavená psychologická prevencia dokáže výrazne znížiť riziko budúcej drogovej závislosti u tínedžerov — a pritom stačia iba dve krátke stretnutia.

Štúdia bola publikovaná v prestížnom medicínskom časopise JAMA Network Open a odborníci ju označujú za jednu z najkvalitnejších preventívnych štúdií posledných rokov.

Vedci sledovali tínedžerov štyri roky

Do výskumu bolo zapojených 1 669 študentov z 31 škôl v kanadskom Montreale. Mladí ľudia mali na začiatku približne 12 až 13 rokov — teda vek, ktorý odborníci považujú za kritické obdobie pre vznik budúcich závislostí.

Vedci sa nezamerali na všetkých tínedžerov rovnako. Vybrali najmä tých, ktorí vykazovali osobnostné črty spojené s vyšším rizikom závislostí:

  • impulzivitu,
  • vyhľadávanie adrenalínu a rizika,
  • úzkosť,
  • depresívne prežívanie a beznádej.

Práve tieto faktory podľa psychológov často stoja za prvým experimentovaním s drogami alebo alkoholom.

Program trval iba dve stretnutia

Polovica škôl absolvovala špeciálny preventívny program s názvom PreVenture. Druhá polovica fungovala bežným spôsobom bez špeciálnej intervencie.

Program bol prekvapivo jednoduchý:

  • dve 90-minútové skupinové stretnutia,
  • vedené psychológmi alebo školskými poradcami,
  • zamerané na zvládanie emócií, stresu a impulzov.

Nešlo o klasické „strašenie drogami“, ale o praktickú prácu s psychikou mladých ľudí. Tínedžeri sa učili:

  • rozpoznávať rizikové správanie,
  • zvládať tlak rovesníkov,
  • pracovať s úzkosťou a stresom,
  • kontrolovať impulzívne rozhodnutia,
  • budovať zdravšie copingové mechanizmy.

Výsledky prekvapili aj samotných vedcov

Počas nasledujúcich štyroch rokov výskumníci pravidelne sledovali správanie študentov. Výsledky ukázali, že mladí ľudia zapojení do programu mali:

  • pomalší rast užívania alkoholu,
  • nižšie užívanie kanabisu,
  • menej fajčenia,
  • menšie riziko kombinovania viacerých drog naraz.

Najvýraznejší efekt sa ukázal práve pri marihuane a kombinovanom užívaní viacerých návykových látok.

Vedci zároveň zistili, že účinok prevencie pretrvával celé obdobie dospievania, čo je pri podobných programoch pomerne zriedkavé. Mnohé preventívne kampane totiž fungujú iba krátkodobo alebo vôbec.

Prečo sú tínedžeri takí zraniteľní?

Odborníci upozorňujú, že mozog dospievajúceho človeka ešte nie je úplne vyvinutý. Najmä oblasti zodpovedné za:

  • sebakontrolu,
  • plánovanie,
  • rozhodovanie,
  • odolnosť voči impulzom
    sa vyvíjajú až do približne 25 rokov.

Zároveň je však systém odmeny v mozgu tínedžera veľmi citlivý na nové zážitky a silné podnety. Práve preto sú mladí ľudia náchylnejší na experimentovanie s drogami, alkoholom či nikotínom.

Vedci tvrdia, že skorá prevencia môže doslova „presmerovať“ vývoj správania ešte predtým, než vznikne závislosť.

Prevencia namiesto zákazov

Autori štúdie upozorňujú, že dlhodobé výsledky neprinášajú iba zákazy alebo strašenie následkami drog. Oveľa účinnejšie je:

  • budovanie psychickej odolnosti,
  • práca s emóciami,
  • podpora duševného zdravia,
  • rozvoj schopnosti zvládať stres bez návykových látok.

Podľa vedcov by podobné programy mohli výrazne znížiť budúce:

  • závislosti,
  • depresie,
  • úzkostné poruchy,
  • hospitalizácie,
  • predávkovania.

Význam aj pre školy a rodičov

Výskumníci tvrdia, že veľkou výhodou programu je jeho jednoduchosť a nízka cena. Na rozdiel od drahých terapeutických intervencií sa dá realizovať priamo na školách a vo väčších skupinách študentov.

Štúdia tak prináša nádej, že prevencia závislostí nemusí byť postavená iba na represii, ale môže fungovať cez lepšie pochopenie psychiky mladých ľudí.

Zdroj: Selective Personality-Targeted Intervention and the Escalation of Substance Use During Adolescence: A Secondary Analysis of A Cluster-Randomized Clinical Trial – PMC, 25.5.2026