Hoci je na Slovensku nelegálny, skúsenosť s ním evidujeme aj u nás. Najčastejšie sa užíva ako prášok, kapsuly alebo extrakt, prípadne v nápojoch či v koncentrovaných „shotoch“, čo nám potvrdil aj študent, s ktorým sme komunikovali. „Nasypete prášok do džúsu, počkáte dve minúty a vypijete. Chutí aj s redbulom,“ opísal. Nevníma ho ako drogu, ale ako doplnok na úrovni energetického nápoja. „Beriem ho ako vitamín,“ doplnil. Skúsenosť má už aj z opačného spektra, keď u neho vyvolal agresivitu a v dôsledku užitia skončil už aj v rukách záchranárov.
Zhovievavá je ku kratomu aj Nella, ktorá žije v Prievidzi. Hoci sama ho nikdy neužila, rovesníkov, ktorí po tejto látke siahli, pozná – údajne sa po nej lepšie sústredili. „Nevnímam ho asi úplne ako drogu, skôr podobne ako THC. Ak je to v rozumnom množstve, človek nie je od toho závislý a pomáha mu to s ťažkosťami, či už so spánkom, alebo s pozornosťou, tak je to asi v poriadku. Osobne by som do toho nešla,“ priblížila svoj pohľad.
Pre zdravie, najmä mladistvých, je táto moderná droga dosť nebezpečná. Národné toxikologické informačné centrum zaznamenalo šesť prípadov akútnych intoxikácií. Pacienti mali často závraty, bolesti brucha, nevoľnosť, búšenie srdca, tachykardiu, no trpeli aj triaškou či nespavosťou.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou eviduje tri prípady úmrtí (z toho jeden mladistvý), pri ktorých bola preukázaná prítomnosť účinnej látky mitragynín, teda hlavného alkaloidu obsiahnutého v kratome, pričom táto látka bola posudzovaná v príčinnej súvislosti so smrťou,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo zdravotníctva.
Mitragyna speciosa, teda kratom, sa začal vo zvýšenej miere objavovať na Slovensku počas pandémie. „V tomto čase sme zaznamenali nárast jeho záchytov, ako aj zaisteného množstva, čo môže naznačovať zvýšený dopyt po tejto látke a poukazovať na jej ďalšiu distribúciu na nelegálnom trhu,“ priblížil rezort. Údaje o užívaní či prvej skúsenosti s drogou štát nemá. Z praxe a hlásení odborníkov je však zrejmé, že sa objavuje najmä medzi adolescentmi a mladými dospelými.
Kým pri nižších dávkach môže pôsobiť stimulačne a človek je „ukecaný“ a nepokojný, pri vyšších utlmuje – užívateľ je ospalý, spomalený, má zúžené zreničky, potí sa, je mu nevoľno alebo má závraty. Podľa Gherasim sa môžu objaviť aj závažnejšie stavy vrátane poruchy vedomia. „Neexistuje jeden typický obraz. Účinky sú variabilné a závisia aj od konkrétneho produktu, čo je ďalší dôvod, prečo je dôležitá regulácia trhu,“ priblížila.
Samoliečba úzkostí
Jedným z dôvodov, prečo časť tínedžerov užíva túto drogu, sú psychické problémy. Snažia sa ňou tlmiť úzkosť, stres alebo zlepšiť si náladu. „Kratom môže krátkodobo subjektívne uľaviť, ale dlhodobo môže problémy zhoršovať a viesť k rozvoju závislostí. Z pohľadu systému je to signál, že mladí ľudia nemajú dostatočne dostupnú včasnú psychologickú a adiktologickú pomoc. Prevencia bez dostupných služieb nestačí,“ podotkla odborníčka.
V niektorých prípadoch môže byť až život ohrozujúci. Najväčšie riziko vzniká vo chvíli, keď sa kombinuje s látkami, ktoré tlmia mozog a telo, teda s alkoholom, liekmi ako diazepam či alprazolam alebo s opioidmi. Účinky sa vtedy navzájom zosilňujú.
„Napríklad kombinácia kratomu s alkoholom môže spôsobiť silnú ospalosť, zhoršenú koordináciu a zvýšiť riziko bezvedomia. V kombinácii s liekmi na upokojenie hrozí hlboký útlm organizmu a problémy s dýchaním. Najnebezpečnejšie sú kombinácie s opioidmi, napríklad silnejšie lieky proti bolesti alebo nelegálne látky, kde sa riziko zlyhania dýchania výrazne zvyšuje,“ vystríhala.
Nie je prekvapením, že rizikové je užívanie s látkami, ako je pervitín. Môže totiž „prekryť“ varovné signály tela, takže človek má pocit, že zvládne viac, a jednoducho potom užije vyššiu dávku, ako je bezpečné.
Mnohé z ťažkých prípadov otráv súvisia s mixovaním viacerých látok, keď užívateľ nemá istotu o zložení a sile produktu. „Ďalším problémom je, že na neregulovanom trhu nie je možné spoľahlivo overiť, čo produkt skutočne obsahuje. Môže byť kontaminovaný inými látkami, obsahovať prímesi, zvyšky pesticídov alebo ťažkých kovov a jeho sila sa môže výrazne líšiť medzi jednotlivými šaržami,“ uviedla Gherasim.
Abstinenčné príznaky sa podľa šéfky asociácie objavujú najmä u pravidelných užívateľov. „Patria medzi ne bolesti svalov, poruchy spánku, potenie, nepokoj, podráždenosť, úzkosť, ale aj tráviace ťažkosti. Popri fyzických prejavoch je významný aj psychický diskomfort a craving, teda silná túžba znova užiť látku. Závažnosť sa líši podľa dĺžky a intenzity užívania. U časti ľudí sú príznaky mierne, u časti výraznejšie a vyžadujú si odbornú pomoc,“ opísala Gherasim.
Kratom však pre mnohých nie je len „vitamín“ a odvykanie si od neho môže prebiehať u každého inak. Kým u niektorých mladých ľudí prebehne rýchlo, u iných sa rozvíja závislosť s abstinenčnými príznakmi a potreba odbornej pomoci. Kľúčové je zachytiť problém včas. „Z pohľadu APAS je zásadná kombinácia dvoch vecí: regulovaný trh a dostupné služby. Samotná represia problém nerieši, zatiaľ čo regulácia a včasná pomoc riziká reálne znižujú,“ poukázala.
Môžu školy testovať?
Keďže príznaky môžu pripomínať celé spektrum iných stavov, rodičia ani učitelia podľa odborníčky nedokážu celkom jednoducho spoznať, že dieťa užilo kratom. České školy nemôžu žiakov plošne ani náhodne testovať. Pri dôvodnom podozrení situáciu riešia v spolupráci so zákonnými zástupcami, zdravotníckou službou alebo s políciou, ktoré študenta orientačne vyšetria. „Testovanie však nie je štandardným nástrojom škôl – prax aj odporúčania ukazujú, že kľúčové je včasné zachytenie problému a práca s dieťaťom, nie spoliehanie sa na testy,“ poukázala.
Ako uviedol portál idnes.cz, vzdelávacie inštitúcie môžu testovať drogy zo slín, ale len na základe vopred získaného súhlasu zákonného zástupcu, respektíve žiaka staršieho ako 18 rokov.
Zisťovali sme, ako je to s testovaním na slovenských školách. Testy majú síce zelenú, no má to háčik. „Právne predpisy umožňujú testovanie žiakov na požitie zakázaných látok, pričom kľúčová je ich aplikácia v závislosti od konkrétnej situácie a miery rizika alebo nebezpečenstva,“ uviedol pre Pravdu odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.
Ako to vyzerá v praxi? Škola môže podľa rezortu spraviť test na alkohol či návykovú látku po dobrovoľnom súhlase. Konkrétne napríklad dychovú skúšku vlastným personálom, no len so súhlasom žiaka, respektíve zákonného zástupcu pri neplnoletých. Ak študent odmietne, pri dôvodnom podozrení kontaktuje rodičov a privolá políciu. V krajnej núdzi môže dieťa otestovať aj bez súhlasu.
Horšie je to s hubami
Na Slovensku zakázali Mitragyna speciosa ešte v roku 2021. Paradoxne, z dát z prieskumu ESPAD z roku 2024 medzi deviatakmi a stredoškolákmi vyplynulo, že skúsenosť s látkou je relatívne nízka. „Väčšina respondentov (95,6 % z validných odpovedí) uviedla, že kratom nikdy neužila. Občasnú skúsenosť (jedno – dve užitia) deklarovalo 2,7 % a opakované užitie (3– a viackrát) 1,7 % respondentov. Celkovo tak aspoň jednu skúsenosť uvádza približne 4,4 % žiakov a študentov zapojených do výskumu,“ priblížilo ministerstvo školstva. Na porovnanie, skúsenosť s halucinogénmi má 5,2 % a so psychedelickými hubami 3,9 % adolescentov.
V Česku ho vyskúšalo približne štyri až deväť percent dospelej populácie, pričom v posledných 12 mesiacoch ho užilo zhruba tri až šesť percent dospelých. Fenoménom je predovšetkým medzi nižšími vekovými skupinami. Najvyšší výskyt je dlhodobo medzi 15– až 24-ročnými a 25– až 34-ročnými ľuďmi. „Práve preto je dôležité mať nielen kvalitný monitoring, ale aj reguláciu trhu – nový zákon o psychomodulačných látkach umožňuje nastaviť pravidlá tam, kde skôr chýbali, a tým znížiť riziká pre mladých užívateľov,“ podotkla Gherasim.
Na ilustráciu, nikotín v Česku denne užíva takmer štvrtina dospelých a alkohol takmer pätina. „Vysokorizikové nelegálne drogy, ako sú pervitín alebo opioidy, majú ročnú prevalenciu rádovo do jedného percenta populácie. Kratom sa tak z hľadiska rozšírenia nachádza medzi týmito skupinami – je menej rozšírený ako legálne návykové látky s najväčším dosahom na verejné zdravie, ale súčasne zasahuje širšiu skupinu ako väčšina vysokorizikových nelegálnych drog,“ priblížila šéfka APAS.
Problém nových látok sa nekončí len pri kratome. Slovenským lekárom na urgentoch robia v poslednom období vrásky „moderné“ drogy z automatov. Rezort zdravotníctva tvrdí, že ich dostupnosť je globálny problém, trhy sú dynamické a díleri vždy o krok vpred. Na lákavom obale a tovare často označovanom ako zberateľský predmet však chýbajú presné údaje o účinkoch a dávkovaní. Aj preto sa schyľuje k novej legislatíve, ktorá bude namiesto jednotlivých látok regulovať celé skupiny podľa ich chemickej štruktúry.
Zdroj:
