Vyhľadávanie

Automaty na drogy. Stredoškoláčka dostala po požití záchvat a skončila v nemocnici.

Martina z Ružomberka (skutočné meno sme zmenili na jej žiadosť) nám porozprávala, čo zažila jej dcéra po požití neznámej látky, ktorú si kúpila na verejnom mieste v automate. Skúsenosť sa rozhodla opísať preto, že k automatu na ružomberskej stanici chodia už desaťročné deti a ich rodičia si vôbec neuvedomujú, čo sa im môže stať.

Jej dcéra na začiatku tohto roka vyfajčila vrecúško s rastlinou napustenou neznámou chemikáliou. Mala evidentne veľmi silný účinok. Stredoškoláčka po užití kričala, kopala, mala vyvrátené oči a vykrúcalo jej ruky, ako keby mala epileptický záchvat. „Mala penu v ústach, bola úplne žltá,“ opisuje Martina. Hovorí, že pohľad na dcéru bol pre ňu veľmi ťažký. „Takto som ju videla prvýkrát v živote, bolo to hrozné. Bola pri vedomí, ale hovorila bludy, mala hysterický záchvat.“ Keď privolali záchranku, reagovala hystericky, celý čas sa metala a nevedela o sebe. Odmietala ísť do nemocnice, preto k nej museli privolať policajtov. Dcéru si nechali v nemocnici 24 hodín na pozorovanie, ale ani po prepustení nebola úplne v poriadku, ešte pár dní bola podľa Martiny veľmi nepokojná a mala neprimerané reakcie. Bezprostredne potom Martina prežívala obrovskú bezmocnosť a hnev voči tým, ktorí to predávajú a zarábajú na tom. „V našom meste je to vyslovene urobené tak, aby to lákalo malé deti.“

Na stanici v Ružomberku je miestnosť s automatom vybavená tulivakom. Tam sa podľa Martiny bežne zdržiavajú školáci po škole. Myslí si, že mnoho rodičov netuší, k čomu všetkému sa môžu dostať ich deti.

Po tom, čo sa stalo, nechceli dcéru trestať, s manželom boli veľmi vystrašení. „Dcéra nám potom povedala, že rastlina, ktorá pripomína marihuanu, jej pomáhala zaspať.“ Martina priznáva, že už skôr u dcéry v izbe našli vrecúško s neznámou rastlinou. „Ale vtedy nám povedala, že je to niečo prírodné. A to je problém, že všetci to berú ako niečo prírodné a legálne a myslia si, že sa im nemôže nič stať,“ upozorňuje Martina. Dcéra sa jej napokon priznala, že si látku kupovala pravidelne, raz do týždňa. Martina si až spätne uvedomila, že dcéra bola už predtým často podráždená, bez nálady, mala výbuchy hnevu. „Dcére som dôverovala, veľmi ma to sklamalo aj šokovalo,“ priznáva Martina. Jej dcéra je už síce dospelá a má 18 rokov, ale maturovať bude až budúci rok. Po tom, čo sa stalo, jej rodičia sprísnili režim. Navštevuje psychologičku a pre podozrenie na epilepsiu aj neurológa. Martina desí aj to, ako rýchlo mohla prísť o dcéru, keďže látku užila na balkóne na šiestom poschodí. Až neskôr sa dozvedela o viacerých podobných prípadoch v okolí, keď deti skončili v nemocnici.

Odborníci pritom varujú, že maloletí často sami nevyhľadajú lekársku pomoc a v mnohých prípadoch osoby v ich okolí nedokážu rozlíšiť toxické účinky. Aj Martina potvrdila, že síce na dcére pozorovala už skôr problémy s nevoľnosťou či podráždenosťou, ale až neskôr si uvedomila súvislosti.

Konečne účinná stopka?

Po dlhom čakaní sa má na Slovensku sprísniť biznis s pochybnými látkami, ktoré si v automatoch kupujú deti a tínedžeri. Odborníci už dlhodobo upozorňujú na ich toxické účinky. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sľúbil, že v najbližšom čase dôsledne zakáže celú skupinu pochybných látok a porušenie bude prísne sankcionované. Aktuálne sú nelegálne látky dostupné nielen v automatoch, ale aj na webe, kde ich predaj nie je nejako kontrolovaný ani obmedzený. „Sladký bobuľový kopanec a studený rez, až ti oči prevráti. Toto je mini guľka, čo drží čučoriedku v zajatí a čaká, kým ju pustíš von jak zver,“ sľubuje jeden z webov pri výrobku „chuťovečka“. Čo presne obsahuje, predajca nepíše, no v dlhom opise plnom vulgarizmov je skrytý návod na užívanie: „Cigára, heets, ioos, jointy, čokoľvek s filtrom.“ Na konci príde absurdné upozornenie, že ide o „zberateľské predmety, striktne neurčené na konzumáciu. Sme tu pre tých, ktorí chcú zbierať, nie experimentovať“. Touto vetou sa predajca právne chráni, ale je jasné, že kupujúci si tento výrobok nevystaví na poličku.

Minister zdravotníctva sľubuje, že legislatíva si posvieti aj na to, že obchodníci nazývajú psychoaktívne látky zberateľskými predmetmi alebo inými produktmi. „Rozhodujúce bude samotné nakladanie s látkou, nie jej označenie,“ avizuje rezort. Web s pochybnými látkami upozorňuje, že sortiment je pre osoby staršie ako 18 rokov a užívanie drog či iných omamných látok nepropaguje, z opisov je však jasné, že ide o pochybné látky s nejasným zložením, ktoré sľubujú nakopnutie, prílev energie, sviežosť či kvalitu. „Toto je fľaštička, čo vyzerá, akoby si ju ukradol z nemocničnej skrinky, ale pritom by zapadla aj do kufríka dealera z Miletičky,“ hlási ďalší opis.

Minister sľubuje aj sankcie

Ročne vznikne asi päťdesiat nových derivátov syntetických látok, ktoré naša legislatíva nezakazuje. Štát ich musí len postupne pridávať do zoznamu zakázaných látok, čo trvá istý čas. Súčasná legislatíva je tak nedostatočná a nedokáže pružne reagovať na stále sa rozširujúci trh. Kým predaj alkoholu a cigariet je do 18 rokov zakázaný, deti a tínedžeri sa k pochybnej a nebezpečnej droge dostanú ľahko. Nový návrh ministerstva zdravotníctva sľubuje zaviesť generický model regulácie nových psychoaktívnych látok. Právna úprava tak nebude postihovať iba konkrétne chemické látky, ale celé chemické skupiny látok na základe ich základnej molekulovej štruktúry. Ak sa totiž nejaká látka ocitne na zozname, výrobcovi stačí urobiť len zmenu v zložení. „Takto definované skupiny zahŕňajú aj ich deriváty, izoméry, soli a ďalšie chemické modifikácie s porovnateľnou štruktúrou a potenciálnymi psychoaktívnymi účinkami. Novovznikajúce látky tak budú regulované automaticky bez potreby opakovanej legislatívnej zmeny,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva. Minister zdravotníctva Kamil Šaško povedal, že sa inšpiroval západnými krajinami, najmä Nemeckom.

Pred pár dňami v rozhlasovej relácii STVR odkázal: „Stačilo, tento štát to už ďalej nedovolí, my musíme chrániť naše deti.“ Nová legislatíva už prešla vnútrorezortným pripomienkovým konaním a v krátkom čase sa k nej budú môcť vyjadriť ďalší odborníci. Šaško chce počuť názory lekárov, odborníkov na drogové závislosti aj policajtov. Očakáva pritom, že legislatíva bude mať celospoločenskú a celopolitickú podporu.

Zákon má posilniť aj kontrolné mechanizmy štátu. Kontrolu majú vykonávať najmä Policajný zbor, finančná správa, Slovenská obchodná inšpekcia aj ministerstvo zdravotníctva. „Budú oprávnené vstupovať do priestorov pri podozrení z porušenia zákona, odoberať vzorky, požadovať potrebné doklady a zaistiť látky, výrobky alebo zariadenia súvisiace s nelegálnou činnosťou. Umožní to efektívnejšie zasahovať aj v prípadoch predaja prostredníctvom automatov alebo iných samoobslužných zariadení,“ sľubuje rezort. Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie sankčných mechanizmov. O aké konkrétne postihy pôjde, zatiaľ nie je jasné, rezort sa nevyjadril. „Nateraz je predčasné konkretizovať jednotlivé mechanizmy, keďže návrh zákona ešte len bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania a jeho definitívna podoba bude predmetom odbornej aj verejnej diskusie. Cieľom je nastaviť kontrolný a sankčný mechanizmus tak, aby efektívne chránil užívateľov, ktorými sú predovšetkým deti a mladiství,“ odpísali nám z rezortu.

Priebežne na akútne príjmy mladých ľudí, ktorí užili syntetickú drogu, upozorňujú nemocnice. „Boli prijatí s veľmi silnou úzkosťou, so silným strachom, trasom tela, s halucináciami a s pocitmi prenasledovania a ohrozenia,“ opísalo ešte pred časom oddelenie detskej psychiatrie prešovskej Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana príjem mladých chlapcov vo veku 13 až 16 rokov.

Zdroj: Jana Holubčíková, Denník Postoj, 2026 https://www.postoj.sk/191871/stredoskolacka-dostala-po-poziti-zachvat-a-skoncila-v-nemocnici-kedy-sa-skonci-biznis-s-pochybnymi-latkami

Slovensko na drogách. Z analýzy sme vyšli ako pervitínový raj

To, čo spláchneme do záchoda, o nás prezrádza viac, ako by sme čakali. Veľká analýza splaškových vôd ukázala, aké drogy „fičia“ naprieč Európou, a že Slovensko a Česko kraľujú rebríčku užívania pervitínu. Dáta z Bratislavy a Piešťan však odhalili, že „piku“ rastie konkurencia. Polícia zase upozorňuje, že díleri prichádzajú s novými formami distribúcie a drogy môžu byť ukryté aj v sladkostiach.

Ničia rodiny, priateľstvá, úspešné podnikanie a zdravých ľudí menia na trosky, ktoré by za dávku darovali obličku. Analýza v 19 európskych krajinách potvrdila dávno známu skutočnosť, že drogy sa nevyhýbajú ani Slovensku. Dáta Európskej agentúry pre drogy (EUDA) ukázali, ktoré návykové látky užívajú obyvatelia naprieč starým kontinentom, a ktoré štáty v týchto rebríčkoch kraľujú. EUDA odoberala vzorky odpadových vôd približne v 115 európskych mestách. Na Slovensku si posvietila na Bratislavu a Piešťany.Výskumníci pritom použili metódu, ktorú si pamätáme aj z pandémie. Monitoringom splaškov sa vtedy predpovedali vlny šírenia vírusu, čo slúžilo ako akýsi alarm, ktorý upozornil na zvýšenú prítomnosť SarS-Cov-2 naprieč republikou. Infikovaní ľudia totiž vylučovali vírus aj vtedy, keď ešte nemali príznaky. EUDA od roku 2011 takto odhaľuje aj to, ktoré drogy „fičia“ medzi Európanmi.

Cez víkend ketamín, počas týždňa marihuana

Zo vzoriek EUDA analyzovala prítomnosť amfetamínu (speed), metamfetamínu (pervitín/piko), ketamínu, MDMA (extáza) a tiež kokaínu a marihuany. Stopy skonzumovaných drog sa totiž dostávajú do kanalizačnej siete buď v nezmenenej forme, alebo ako zmes metabolitov, teda látok, ktoré vznikajú pri rozklade drog v organizme.

Výskum poukázal aj na rozdiely v rámci jedného štátu, keďže vzorky odoberali vždy v dvoch alebo viacerých mestách. Odlišnosti si výskumníci vysvetľujú inými sociálnymi a demografickými vlastnosťami miest. Výsledky totiž ovplyvňuje napríklad prítomnosť univerzít, nočný život či veková štruktúra obyvateľstva.

Analýza zachytila aj návyky užívateľov – teda, ktoré drogy a kedy berú. „Viac ako 75 % miest vykazuje vyššie hodnoty metabolitu kokaínu (BE) a MDMA počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami. Približne 50 % miest vykazuje tento vzorec aj pri ketamíne. Naopak, užívanie kanabisu (THC-COOH), amfetamínu a metamfetamínu je rozložené rovnomernejšie počas celého týždňa,“ uvádza analýza. Ktoré drogy sú najviac populárne u nás a v ostatných európskych štátoch?

Pomohli“ zatvorené hranice

Začnime pri tom najzaujímavejšom – výsledkoch z domova. Kým vo väčšine skúmaných miest je užívanie pervitínu všeobecne nízke, historicky najviac užívaný je v Česku a na Slovensku. Potvrdil sa však aj v odpadových vodách v Nemecku, Litve, Nórsku, Turecku, Španielsku, Holandsku a na Cypre. Najnovšie údaje naznačujú nárast v strednej a severnej Európe. „Piko“ je dlhodobo známe ako lacnejšia náhrada kokaínu. Dôvodov, pre ktoré je metamfetamín u nás najrozšírenejšou drogou, môže byť viacero. Jedným z nich je aj železná opona, ktorá pašerákom drog komplikovala distribúciu. Na rad prišla vynaliezavosť a kuchynská výroba, ktorá bola o to jednoduchšia, že prekurzory si bolo možné zaobstarať v lekárni z voľnopredajných liekov.

Užívanie pervitínu robí zo Slovenska a z Česka v rámci Európy premiantov s nelichotivou nálepkou. Kým európsky medián užívania je 9 miligramov na tisíc ľudí na deň, v našom hlavnom meste dosahoval vlani hodnotu 261 a v Piešťanoch 327. Obe mestá obsadili dokonca miesta v prvej jedenástke.

Ak sa pozrieme na údaje z posledných rokov, pri Piešťanoch, ktoré sú kúpeľným mestom, sa ukazuje radikálny skok. Kým v 2021 bola spotreba „pika“ 151,15 mg, minulý rok to bolo až 326,67. Medziročný nárast predstavoval 46 %. Konzumácia výrazne narástla aj v Bratislave – v roku 2021 zaznamenali 187,35 miligramov, vlani 260,72. Medziročne evidovala EUDA pokles približne o 12 %. Spomedzi slovenských a českých miest jednoznačne vedie v spotrebe metamfetamínu mesto České Budějovice, za ktorým nasleduje Ústí nad Labem.

Výrazný nárast v oboch slovenských mestách sa ukazuje aj pri amfetamíne – v Piešťanoch medziročne jeho konzumácia narástla štvornásobne, v hlavnom meste takmer dvojnásobne.

Z dvojice drog amfetamín (speed) a metamfetamín (pervitín/piko) je v Európe výrazne viac rozšírený prvá z drog. Množstvá „speedu“ sa medzi jednotlivými lokalitami výrazne líšili, pričom najvyššie hodnoty zaznamenali v severnej a strednej Európe. Čo sa týka južnej Európy, tam ho zistili v oveľa nižších množstvách. Najvyššie hodnoty odhalili v mestách v Nórsku, vo Švédsku, v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Nemecku.

Speed Bratislava Piešťany
2024 12,47 7,62
2025 21,67 33,76
Pervitín Bratislava Piešťany
2024 295,37 223,78
2025 260,72 326,67

Zdroj tabuľky: Pravda, 2026

Kraľuje pervitín, popularita heroínu klesá

Všetky menované drogy sú na Slovensku nelegálne. Štát najnovšie ohlásil, že plánuje udrieť novou legislatívou aj proti automatom so psychotropnými látkami, ku ktorým sa bez problémov dokážu dostať aj deti a tínedžeri. Jedným z posledných väčších policajných zásahov bola akcia s krycím názvom Hlavička, po ktorej obvinili päť ľudí. Pri zásahu zaistili metamfetamín, marihuanu a kokaín.

Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru (NPJ PPZ) udrela podľa štatistík od septembra 2024 do konca minulého roka celkovo 30-krát. Zameriava sa najmä na organizované skupiny, často s medzinárodným presahom. Ako priblížil hovorca polície Roman Hájek, výroba drog predstavuje zhruba 10 % všetkých zásahov. Väčšina z nich sa teda týka distribúcie a dílerov.

Najčastejšie zadržanými drogami sú pervitín, marihuana a kokaín. „V posledných rokoch pribúdajú nové syntetické drogy, ktoré postupne vytláčajú tradičné. Marihuana sa teraz umiestňuje až na druhom alebo treťom mieste, metamfetamín je na čele,“ spresnil Hájek.

Drogy sú nielen dostupnejšie, ale podľa polície pribúda aj ich užívateľov. „Áno, najmä nových psychoaktívnych látok (NPL) a kokaínu. Popularita heroínu, naopak, klesá. Nárast NPL súvisí s intenzívnou propagáciou cez internet, s predajnými automatmi a on-line či kamennými obchodmi,“ uviedol hovorca.

Drogy v sladkostiach

Kým v Bratislave a krajských mestách je dopyt po drahších drogách, ako je kokaín, v menej rozvinutých oblastiach Slovenska sú to podľa Hájeka lacnejšie a ľahko dostupné drogy. V niektorých prípadoch aj fentanylové náplasti, teda silný liek určený napríklad pre onkologických pacientov, ktorí trpia bolesťami.

Väčšina drog okrem konope a pervitínu sa k nám podľa Hájeka dováža. „V roku 2024 sa vyskytol ojedinelý prípad domácej výroby heroínu,“ doplnil. O Slovensku sa pritom jednoznačne nedá povedať, či je tranzitnou krajinou, alebo cieľovým trhom. Drogy sa tu konzumujú, vyrábajú aj dovážajú, pričom väčšina prechádza cez nás ďalej.

„Dílovanie“ drog v tmavých uličkách, na obrátkach autobusov či čerpacích staniciach sa čiastočne adaptovalo s používaním nových technológií. Predaj sa presúva na internet, darknet, sociálne siete, ale aj donáškové služby. „Páchatelia používajú šifrované správy, kryptomeny, platobné karty a rôzne „mŕtve“ odovzdávky. Drogy môžu byť ukryté v sladkostiach alebo iných produktoch. Polícia preto sleduje nielen predaj a prepravu, ale aj výrobu, skladovanie a súvisiace nezákonné aktivity,“ vysvetlil policajný hovorca.

Polovica väznených

Drogy plnia aj naše väznice. Podľa aktuálnych údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je väznených 8¤068 ľudí (počet osôb vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody k 1. marcu 2026, pozn. red.). Viac ako polovica z nich – presne 4¤264 (4¤019 mužov a 245 žien), pre podozrenie alebo spáchanie drogových trestných činov.

Znamená to teda, že nemusí ísť len o užívateľov drog. Ako priblížila hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová, tieto osoby samy uviedli, že v civilnom živote užívali omamné a psychotropné látky alebo to o nich prezradili iné zdroje.

„Najčastejšie užívanými drogami pred nástupom do výkonu väzby alebo trestu boli pervitín a marihuana, pričom evidované sú aj prípady užívania extázy, kokaínu, heroínu a rôznych syntetických drog,“ spresnila hovorkyňa ZVJS.

Najviac väzňov, ktorí majú „drogovú minulosť“ si trest odpykáva v Leopoldove a Hrnčiarovciach nad Parnou, čo súvisí s ubytovacími kapacitami a nie so špecializáciou ústavu.

„V niektorých ústavoch sa však vykonáva aj protitoxikomanické liečenie, zriadené sú bezdrogové zóny a v rámci národného projektu Šanca na návrat bol zavedený špecializovaný resocializačný a výchovno-vzdelávací program Reštart. Zbor zároveň spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa venujú problematike drogovej závislosti,“ dodala hovorkyňa.

Menej extázy od covidu

Vráťme sa však k výsledkom európskej analýzy a k tomu, čo nám hovorí o zvyšku skúmaných krajín. Najčastejšie užívanou nelegálnou drogou v Európe je marihuana, ktorú podľa odhadov užilo v poslednom roku asi 24 miliónov ľudí. Európska únia má pritom asi 450 miliónov obyvateľov. V odpadových vodách sa jeho prítomnosť zisťuje meraním metabolitu THC-COOH. Ten odhalili vo všetkých európskych mestách, pričom najvyššie zastúpenie bolo v mestách západnej a strednej Európy. Konkrétne v Holandsku, Nemecku a Slovinsku.

Kokaín, ktorému sa prisudzoval prívlastok „droga bohatých“ metabolizuje na benzoylekgonín. Zlomový bod v užívaní tejto drogy nastal v roku 2016. Vo väčšine miest narástlo. Ak sa pozrieme na posledné dáta detailnejšie, metabolity drogy stúpli v odpadových vodách medziročne o 22 %.

„Údaje na úrovni miest naznačujú, že užívanie kokaínu zostáva najvyššie v západnej a južnej Európe, najmä v mestách v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Nízke hodnoty boli zistené vo väčšine miest vo východnej Európe, hoci najnovšie údaje naďalej naznačujú rast,“ uvádza EUDA. V globálnom kontexte podobné alebo vyššie hodnoty namerali v Kanade, Čile, vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve ako v mestách Európskej únie.

Až o 16 % nižšiu prítomnosť zistili v prípade drogy MDMA, známej aj ako extáza. Najvyššie hodnoty zaznamenali v mestách v Belgicku, Španielsku a Holandsku. Dôvodom menšej spotreby je zrejme aj zatvorenie nočných podnikov počas pandémie. „Viac ako 75 % miest vykazovalo vyššie množstvá MDMA v odpadových vodách počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami, čo odráža jeho prevažujúce užívanie v rekreačnom prostredí,“ uvádza EUDA.

Výrazne – takmer až o 41 % – narástli v odpadových vodách množstvá ketamínu, pričom najviac v Belgicku, Nemecku a Holandsku. Aj v prípade tejto drogy sa potvrdzuje, že sa užíva najmä cez víkend. Dokladujú to dáta z približne polovice skúmaných miest.

Krajiny, v ktorých EUDA skúmala odpadové vody: Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Fínsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Turecko.

Zdroj: Henrieta Mihalková, Pravda, 2026 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/793545-slovensko-na-drogach-z-analyzy-sme-vysli-ako-pervitinovy-raj/

 

 

 

Legálne drogy si v automate kupujú aj deti. Polícia v ňom našla zakázanú látku, predaj funguje naďalej

Neďaleko autobusovej stanice v Ružomberku stojí automat s výrobkami, ktoré obsahujú látky podobné marihuane. Ich predaj je legálny, no k tovaru pre dospelých sa bez väčších problémov vedia dostať aj mladiství a deti. Polícia v niektorých produktoch našla zakázanú psychotropnú látku, prípad rieši už aj národná protidrogová jednotka. Problémový tovar zaistili, automat však funguje aj naďalej a prevádzkovatelia využívajú medzeru v zákone.

K balíčkom sa dostávajú aj deti a mládež

Automat spoločnosti High Pony sa nachádza na Ulici J. Kačku v prenajatom priestore väčšej budovy, v ktorej sídlia viaceré prevádzky vrátane potravín. Pozemok sa nachádza v katastri susednej obci Likavka. Ide o miesto, ktoré nie je vyslovene na očiach, ale zároveň je vysoko frekventované.

Neďaleko je železničná a autobusová stanica, na pár krokov aj drevená lávka cez Váh, ktorá vedie do centra Ružomberka. Likavčanom stačí prejsť za koľajnice. Prevádzka má samostatný vchod, ružovým plagátom s obrázkom jednorožca láka už na prvý pohľad. V neveľkej miestnosti sa nachádza automat, ktorý vyzerá podobne ako bežné automaty s nápojmi alebo pochutinami – produkty sú za sklom vo výklade, stačí si naťukať kód tovaru a zaplatiť. Hotovosťou alebo kartou. V ponuke sú rôzne výrobky, ktoré obsahujú látky podobné THC v marihuane. A teda aj s podobnými psychoaktívnymi účinkami. Hoci sú produkty dostupné až od 18 rokov, prístup k nim majú aj maloletí.

„Deti tu chodia. Povedala by som, že sú ešte na základnej škole. Chlapci prídu, odstavia bicykle a idú dovnútra. Už sa mi chválili, čo si kúpili, ale najskôr som nevedela, čo to je,“ vraví nám žena, ktorá upratuje susedné priestory. Automat je v prevádzke nonstop a v miestnosti nie je stála obsluha, ktorá by kontrolovala vek kupujúcich. Potvrdzujú to aj naše skúsenosti. Pri jednej z našich návštev bol personál prítomný, druhý raz podvečer bola už miestnosť s automatom prázdna. Prístroj je síce vybavený čítačkou kariet, no pri nákupe nebolo potrebné priložiť občiansky preukaz ani iný doklad na overenie veku.

Ľudia sa sťažovali už aj vedeniu obce. „Obecný úrad navštívilo niekoľko pohoršených rodičov. Po skúsenostiach ich detí, väčšinou mladistvých, s konzumáciou týchto látok upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré vzniká predajom výrobkov, a dožadovali sa zásahu,“ hovorí starosta Likavky Marián Javorka. Dodal, že časť rodičov sa obrátila na políciu a podali niekoľko trestných oznámení.

Foto, SME, 2026

Skúšajú ich deviataci, niektoré deti skolabovali

Marihuana je na Slovensku zakázaná. Na trhu sú však produkty s látkami, ktoré majú podobné účinky ako THC v rastlinách konopy. Istý čas to bola látka HHC, ktorú štát v roku 2023 zaradil do zoznamu zakázaných psychotropných látok. Predajcovia vrátane spoločnosti High Pony však prichádzajú s novými derivátmi a látkami, ktoré majú v praxi podobné vlastnosti. A takéto „legálne drogy“ sa následne dostávajú aj do automatov. Okrem pocitu uvoľnenia a eufórie však môžu vyvolať aj zdravotné ťažkosti.

„Úzkostné stavy bývajú častými sprievodnými javmi. Ľudia môžu mať tiež zrýchlený tep, problémy s pozornosťou a sústredením, pocity dezorientácie,“ približuje sociálny pracovník a špeciálny pedagóg Jaroslav Rakučák, ktorý pracuje v nízkoprahovom dennom centre Prerod v Ružomberku. V zariadení sa okrem iného venujú aj mládeži, ktorá experimentuje s návykovými látkami. „V praxi sme sa stretli s tým, že po užití takýchto produktov boli niektorí hospitalizovaní v nemocnici. Máme tiež prípad dievčaťa, ktoré skolabovalo,“ hovorí ďalej Rakučák s tým, že medzi viacerými látkami, ktoré dievča užilo, bol aj produkt z výdajného automatu High Pony. Odborník vraví, že mládež niektoré produkty kombinuje s inými látkami, napríklad s marihuanou či alkoholom.. Problémom je podľa neho už marketing. Farebný vizuál s obrázkom jednorožca púta pozornosť detí, ktoré láka vstúpiť do prevádzky a produkt si kúpiť a následne aj vyskúšať.

„Máme informácie z terénu, že už deti od deviateho ročníka experimentujú s návykovými látkami a práve s takýmito produktmi z automatu. Deti ich vnímajú, vedia sa k nim dostať,“ vraví Rakučák, ktorý bol v strehu už v čase, keď po frekventovaných uliciach Ružomberka jazdil príves s reklamou na High Pony.

Vo všeobecnosti sa s legálnymi náhradami drog spája ďalšie riziko. Niektoré sa vyrábajú chemicky a ich presné zloženie nie je známe.

„Ľudia ani nevedia, čo si do seba dávajú,“ poznamenáva Jaroslav Rakučák.

Produkt si máte vyložiť na poličku

Spoločnosť High Pony má sídlo aktuálne v Bratislave, jej zakladatelia však pochádzajú z Ružomberka. Ako vyplýva z obchodného registra, zakladateľmi a konateľmi firmy sú Benjamín a Maximilián Hruška, Michal Dvorský a Tristan Víťaz. Firma okrem eshopu prevádzkuje sieť automatov, ktoré sú v Bratislave, Žiline, Poprade a donedávna aj v Banskej Bystrici, odkiaľ ho medzičasom odstránili. Ružomberčania využívajú medzeru v zákone a svoj tovar predávajú oficiálne ako zberateľské predmety. Ide o pomerne rozšírenú prax, ktorou sa aj ďalší predajcovia snažia vyhnúť regulácii liekov a potravín a zodpovednosť za užitie produktu tak presúvajú na spotrebiteľa.

„Nepropagujeme ani nepodporujeme užívanie drog či iných omamných látok. V prípade, ak by zákazník nepochopil, že výrobok naozaj nie je určený na konzumáciu, nenesie spoločnosť zodpovednosť za negatívne následky, keďže konzumácia nie je účelom predaja produktov,“ uvádza spoločnosť na svojom eshope a upozornenie v podobnom duchu sa nachádza aj na výrobkoch. „Nápis na výrobkoch je chabou zásterkou oficiálnej a, žiaľ, zatiaľ nijakou formou nepostihnuteľnej distribúcie návykovej psychotropnej látky,“ myslí si starosta Likavky. Jaroslav Rakučák dodáva, že aj deti vedia, na čo produkt slúži, a na poličku si ho nevykladajú. Oslovili sme spoločnosť s otázkami, ako chcú zabrániť predaju tovaru neplnoletým ľuďom, pýtali sme sa tiež, či ako prevádzkovatelia necítia zodpovednosť za zdravotné ťažkosti mladistvých a detí, ktorí sa k produktom z ich automatu dostali. Do našej redakčnej uzávierky nereagovali.

Vyšetruje ich polícia

Na automat si posvietila vlani polícia. „Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávnenej výroby a predaja omamných a psychotropných látok,“ informovala verejne na rokovaní mestského zastupiteľstva v Ružomberku Eva Belicová z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície. Polícia zaistila produkty z automatu, pričom v dvoch vzorkách s označením kratom zistili prítomnosť psychotropnej látky mitragynín. Podľa Belicovej sa nachádza v prvej skupine psychotropných látok. Ostatné výrobky zakázané omamné ani psychotropné látky neobsahovali. Potrebné mali byť ešte ďalšie znalecké posudky. Prípad si neskôr prevzala žilinská kriminálka a od októbra minulého roka sa ním zaoberá Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru. Potvrdila to krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková. Už na septembrovom rokovaní mestskí poslanci kritizovali, že je výdajný automat naďalej v prevádzke a pýtali sa, ako je možné, že ho polícia nezaistila až do skončenia vyšetrovania. Prezídium Policajného zboru sme požiadali o stanovisko, na naše otázky zatiaľ nereagovali.

Márne sa snažia o riešenie

Obec Likavka sa snažila predaj pozastaviť, zatiaľ však bez úspechu. „Polícia vo veci vykonala predbežné opatrenia, zaistenie výrobkov, zabezpečila ich expertízne posúdenia a vykonala ďalšie kroky, ktoré sú ale predmetom utajovaných skutočností,“ priblížil likavský starosta. Obec sa obrátila aj na odbor živnostenského podnikania na okresnom úrade a zisťovala možnosti, ako predaj zastaviť alebo obmedziť. „Tie, žiaľ, neexistujú,“ dodal Marián Javorka. Obec tiež požiadala majiteľa budovy, v ktorej sa automat nachádza, aby z etických dôvodov vypovedal nájomnú zmluvu. Vedenie obce spolupracuje aj s ružomberskou samosprávou, kde by chceli vytvoriť všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by predaj podobných látok obmedzil alebo zakázal.

Rady odborníka

Túto tému by rodičia nemali podceňovať. Experimentovať s produktmi z automatu alebo inými návykovými látkami môže začať dieťa v akejkoľvek rodine. „Stať sa to môže komukoľvek,“ zdôrazňuje Jaroslav Rakučák. Signály, pri ktorých je pravdepodobné, že dieťa experimentuje s návykovými látkami: Vyhýba sa kontaktu s rodičmi, nechce sa s nimi rozprávať, veľa času trávi zatvorené vo svojej izbe, začne klamať. Môže sa tiež správať agresívne alebo utiahnuto. Voľný čas trávi so závadovými partiami. Začne byť ľahostajné voči povinnostiam, zhorší sa dochádzka do školy, známky, pribúdajú absencie. Stráca záujem o aktivity a záľuby, ktoré ho kedysi napĺňali, nedbá o svoj zovňajšok. Vo fáze experimentovania s návykovými látkami nechce byť prichytené a vymýšľa si rôzne spôsoby, ako rodičov oklamať. Pri náleze dôkazu, napríklad vo forme produktu z automatu alebo inej látky, sa najčastejšie výhovára, že výrobok patrí kamarátovi alebo že ho vyskúšal len raz.

Alfou a omegou je podľa Rakučáka dobrý vzťah s dieťaťom a otvorená komunikácia. Rodičia by sa mali zaujímať, kde ich deti trávia voľný čas aj s kým sa stretávajú.

Zdroj: Nikola Marhefková, My Liptov, SME, 2026, https://my.sme.sk/liptov/c/legalne-drogy-si-v-automate-kupuju-aj-deti-policia-v-nom-nasla-zakazanu-latku-predaj-funguje-nadalej

Slovensko sprísňuje protidrogovú legislatívu, chceme chrániť najzraniteľnejších

Slovensko sprísni právnu úpravu v oblasti regulácie nových psychoaktívnych látok, ktorá reaguje na dynamický vývoj drogovej scény a rýchly vznik nových syntetických látok a ich chemických derivátov. Navrhovaná úprava nepostihne iba jednotlivé konkrétne chemické látky, ale definuje celé chemické skupiny látok na základe ich základnej molekulovej štruktúry. Informovali o tom dnes minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister zdravotníctva Kamil Šaško. 
Ide o  významnú zmenu smerujúcu k ochrane najzraniteľnejších – mládeže. Minister vnútra pripomenul, že medzi konzumentmi syntetických drog sú často deti vo veku 12 až 13 rokov. Ročne vznikne asi 50 nových derivátov syntetických látok, ktoré legislatíva technicky nezakazuje a štát ich musí pridávať do zoznamu zakázaných látok, čo nie je okamžité. „V rámci tvorby legislatívy sme sa inšpirovali najmä západnými krajinami, najmä Nemeckom, pretože tam je tá problematika rovnako rozsiahla ako v našom prípade,“ doplnil minister vnútra.
Cieľom je rýchlejšie reagovať na vznik nových psychoaktívnych látok, posilniť ochranu verejného zdravia a prispieť k obmedzeniu ich nelegálnej výroby a distribúcie. „Nebudeme čakať, kým sa na trhu objaví nová droga a až potom ju zdĺhavo zakazovať. Po novom nastavujeme systém tak, aby boli nebezpečné látky pod kontrolou okamžite,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško. Návrh zákona bude v priebehu mesiaca apríl predložený do medzirezortného pripomienkového konania a čo najrýchlejšie predložený na rokovanie vlády a následne do parlamentu. „Ja som absolútne presvedčený, že toto získa celospoločenskú a celopolitickú podporu, pretože je to jeden moderný, efektívny nástroj, ktorým máme za cieľ jediné, a síce chrániť naše deti a chrániť mladistvých,“ vyhlásil minister zdravotníctva.
Foto: MZ SR
Súčasná legislatíva je založená na taxatívnom zozname konkrétnych látok, čo v praxi znamená, že každá nová psychoaktívna látka alebo jej chemický derivát musí byť identifikovaný a následne samostatne zaradený do zoznamu zakázaných látok. Tento proces je časovo aj procedurálne náročný a nedokáže dostatočne pružne reagovať na vznik nových syntetických látok. Nový návrh zavádza generický model regulácie nových psychoaktívnych látok. Právna úprava tak nebude postihovať iba konkrétne chemické látky, ale celé chemické skupiny látok na základe ich základnej molekulovej štruktúry. Takto definované skupiny zahŕňajú aj ich deriváty, izoméry, soli a ďalšie chemické modifikácie s porovnateľnou štruktúrou a potenciálnymi psychoaktívnymi účinkami. Novovznikajúce látky tak budú regulované automaticky bez potreby opakovanej legislatívnej zmeny.
Zároveň sa posilnia kontrolné mechanizmy štátu. Kontrolu budú vykonávať najmä Policajný zbor, finančná správa, Slovenská obchodná inšpekcia a Ministerstvo zdravotníctva SR. Budú oprávnené vstupovať do priestorov pri podozrení z porušenia zákona, odoberať vzorky, požadovať potrebné doklady a zaistiť látky, výrobky alebo zariadenia súvisiace s nelegálnou činnosťou. Umožní to efektívnejšie zasahovať aj v prípadoch predaja prostredníctvom automatov alebo iných samoobslužných zariadení.
Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie sankčných mechanizmov, ktoré umožnia postihovať obchádzanie právnej úpravy, napríklad v prípadoch, keď sú psychoaktívne látky formálne označované ako zberateľské predmety alebo iné produkty. Rozhodujúce bude samotné nakladanie s látkou, nie jej označenie.
Právna úprava zároveň zabezpečuje, aby flexibilnejší systém zaraďovania látok neviedol k oslabeniu regulácie. Prípadné zmeny v režime látok budú založené na odbornom a vedeckom posúdení zdravotných rizík, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude vystupovať ako odborný garant v tejto oblasti.
Zdroj: MZSR, 2026 https://www.health.gov.sk/Clanok?psychoaktivne-latky-zakon-sprisnenie

BetBlocker. Zablokujte si prístup k hazardu bezplatne a anonymne

Ak uvažujete nad tým, že by ste chceli obmedziť alebo úplne prestať s online stávkovaním či hazardnými hrami, prvým krokom môže byť hľadanie nástrojov, ktoré vám pomôžu získať nad hraním kontrolu. Internet je plný lákadiel v podobe stávok na športové zápasy, online kasín a rôznych hier, ktoré sú dostupné doslova na pár kliknutí. Prvým krokom k zmene však môže byť jednoduché technické riešenie, ktoré vám pomôže získať väčšiu kontrolu nad vlastným správaním.

Jedným z takýchto nástrojov je BetBlocker — bezplatná a anonymná aplikácia určená pre ľudí, ktorí chcú obmedziť alebo zastaviť problematické hranie. Umožňuje zablokovať viac ako 328 000 webových stránok a približne 1 500 aplikácií zameraných na hazardné hry, vrátane slovenských aj zahraničných prevádzok. Aktivácia aplikácie trvá len niekoľko minút a nevyžaduje registráciu ani zadávanie osobných údajov. Projekt vznikol ako charitatívna iniciatíva v Spojenom kráľovstve s cieľom pomôcť ľuďom, ktorí majú ťažkosti s kontrolou hrania. Aplikácia je momentálne dostupná v českom jazyku, pričom je plánované aj vytvorenie slovenskej verzie. Nainštalovať si ju môžete na viacero zariadení — počítač, mobil či tablet.

Po inštalácii si používateľ môže zvoliť spôsob vylúčenia z hazardného hrania. K dispozícii je pevne stanovené obdobie blokovania alebo kalendárny plánovač, v ktorom si môžete vybrať konkrétne dni, keď chcete hranie obmedziť. Plánovač môže byť vhodný pre ľudí, ktorí majú tendenciu hrať v určitých obdobiach, napríklad počas sviatkov alebo víkendov. Väčšine používateľov sa však odporúča zvoliť súvislé obdobie blokovania, ktoré pomáha zvládnuť aj nečakané chvíle silnej túžby po hraní.

Blokovanie na zvolené obdobie nie je možné zrušiť pred jeho uplynutím. Na výber sú rôzne dĺžky — od 24 hodín až po niekoľko rokov alebo dokonca trvalé vylúčenie. Kľúčovou vlastnosťou aplikácie je, že ochrana zostáva aktívna aj po odinštalovaní, až do uplynutia zvoleného obdobia blokovania. Tento mechanizmus slúži ako prevencia pred návratom k neželanému správaniu v momentoch slabšej motivácie.

Aplikácia zároveň umožňuje rozšíriť blokovanie aj na informačné weby o hazarde, pornografické stránky alebo na vlastné zoznamy webov. Technicky je blokovanie zabezpečené priamo v zariadení, prostredníctvom VPN servera alebo kombináciou oboch riešení, čo zvyšuje úroveň ochrany.

Súčasťou aplikácie je aj funkcia rodičovskej kontroly. Tá môže byť užitočná pre rodiny, ktoré zdieľajú spoločné zariadenie a chcú mať prehľad nad nastaveniami blokovania. Rodič alebo blízka osoba si môže vytvoriť prístupové heslo a spravovať, ktoré typy stránok budú zahrnuté do obmedzení.

Je dôležité zdôrazniť, že BetBlocker nenahrádza odbornú psychoterapiu ani liečbu závislosti. Podobne ako Register vylúčených osôb však pomáha znížiť dostupnosť hazardu a vytvára priestor na zastavenie, reflexiu a hľadanie ďalšej odbornej pomoci. Pre mnohých ľudí môže byť práve tento priestor prvým a veľmi dôležitým krokom na ceste k zmene.

V prípade bližších informácii či záujmu o inštaláciu aplikácie navštívte webovú stránku https://betblocker.org.

Autor: Mgr. Erik Kováč, psychológ

Zdroj: OLÚP, 2026 https://olup-prednahora.sk/betblocker-zablokujte-si-pristup-k-hazardu-bezplatne-a-anonymne/

Tlačová beseda – Ochrana detí pred psychoaktívnymi látkami z automatov

Pozrite si záznam z dnešnej tlačovej besedy ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Témou bola dostupnosť psychoaktívnych látok pre deti a mladistvých prostredníctvom predajných automatov.

záznam tu: https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/videos/2196464261094996

Zdroj: FB MZSR

V mestách pribúdajú intoxikované deti. Objavujú sa nové drogy, najčastejšie ich kupujú cez internet

Únia miest chce problém riešiť s ministerstvami. Počet detí, ktoré sa dostávajú do nemocníc po užití nových psychoaktívnych látok ako GHB, rastie. Upozorňuje na to Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá chce o probléme rokovať s ministerstvami zdravotníctva, vnútra aj spravodlivosti. Podľa samospráv nejde o ojedinelé prípady, ale o dlhodobý trend. Kým v roku 2024 evidovali v detskej banskobystrickej nemocnici 85 otrávených pacientov, vlani to bol takmer dvojnásobok. Mestá sa s intoxikovanými deťmi stretávajú čoraz častejšie a štát by podľa únie miest nemal zostať len pri sledovaní situácie. Zdôrazňuje potrebu rýchlej odbornej diskusie, účinnej prevencie aj lepšej spolupráce medzi rezortmi samosprávami.

„Naše členské mestá upozorňujú, že nejde o okrajový jav, ale o dlhodobý zhoršujúci sa problém s priamymi dôsledkami na zdravie detí, bezpečnosť v školách aj život v miestnych komunitách,“ potvrdila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Na zhoršujúci sa vývoj upozorňujú aj zdravotníci. Primár detského urgentu v Banskej Bystrici Milan Galko uvádza, že kým v roku 2024 evidovali 85 intoxikovaných detských pacientov, vlani ich bolo už 140. Takmer každý druhý až tretí deň sa tak starali nadrogované dieťa. „Do popredia sa nám dostávajú nové drogy a syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty, najčastejšie si drogy buď kupujú priamo cez internet, že prídu na nejaké výdajné miesto, alebo v automatoch,“ vysvetlil.

Nárastu počtu intoxikovaných detí sa v Rádiožurnále o 12.00 venovala redaktorka Lenka Tkáčová:

Rezorty chystajú opatrenia

Rezorty vnútra aj zdravotníctva chcú tento týždeň predstaviť konkrétne opatrenia. „O pripravovaných krokoch bude verejnosť informovaná prostredníctvom tlačovej konferencie, na ktorej budú prezentované aj ďalšie detaily vrátane legislatívnych návrhov, postupov orgánov činných v trestnom konaní a preventívnych opatrení,“ potvrdil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Situáciu vidí ako problémovú aj minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu-SD. „Máme konkrétne riešenie s ministrom vnútra, možno ešte s niekým ďalším, teraz to nemám v hlave. Je to problém samozrejme,“ vyhlásil minister. Rodičia by sa mali podľa odborníkov deťom viac venovať, komunikovať s nimi a všímať si fyzické zmeny, ako sú napríklad rozšírené zreničky, ale aj zmeny nálad či správania.

Viac tu: https://spravy.stvr.sk/2026/03/v-mestach-pribudaju-intoxikovane-deti-do-popredia-sa-dostavaju-nove-drogy-najcastejsie-ich-kupuju-cez-internet/

Zdroj: STVR Správy, 2026

 

 

 

 

 

 

 

Kým v západnej Európe láme rekordy kokaín, Slovensko zostáva pervitínovým kráľovstvom. Čo ukazujú nové dáta o užívaní drog?

Drogy po sebe zanechávajú nezmazateľnú stopu. Či už ide o extázu na párty, alebo joint v súkromí, chemické zvyšky z ľudského tela nakoniec skončia v kanalizácii.

Práve v čističkách odpadových vôd ich dokážu vedci zachytiť a spätne vypočítať, koľko a akých látok sa v ktorom meste spotrebovalo.

Najnovšie dáta Európskej agentúry pre drogy (EUDA) odhaľujú súčasné trendy na našom kontinente, kde spotreba kokaínu opäť láme rekordy. Platí to však skôr pre západ a juh Európy, zatiaľ čo Slovensko zostáva spolu s Českom aj naďalej „pervitínovým kráľovstvom“.

Praha a Bratislava obsadili prvé dve priečky v Európe v spotrebe metamfetamínu, pričom spotreba tejto drogy tu prevyšuje európsky medián v stovkách miligramov na tisíc obyvateľov na deň.

Na Slovensku je to lacná a dostupná droga, ktorá sa vyrába takmer na každom sídlisku,“ povedal o pervitíne sociológ Robert Klobucký. „Je to dané predovšetkým veľmi rozšírenou znalosťou jeho výroby a dostupnosťou prekurzorov. Navyše je to droga, ktorá sa tu za štvrťstoročie udomácnila. Jej užívanie a výroba sú v istých komunitách a subkultúrach normalizované a takto sa prenášajú na ďalšie generácie,“ dodal sociológ.

Dramaticky u nás rastie i spotreba inej drogy z podobnej rodiny – amfetamín. V Piešťanoch ide o štvornásobný medziročný rast. Za rozšírením môže byť aj nový spôsob výroby metamfetamínu, ktorý umožňuje „uvariť“ zároveň amfetamín.

Denník N v spolupráci s projektom Urban Journalism Network a viacerými európskymi médiami analyzoval nové dáta získané z odpadových vôd. Zo Slovenska boli do merania zahrnuté dve mestá – Bratislava a Piešťany –, výsledky sa teda nedajú zovšeobecniť na celé Slovensko.

Len štatistiky navyše na vysvetlenie takého komplexného fenoménu nestačia. Rozprávali sme sa preto s viacerými expertmi a expertkami, sociálnymi pracovníčkami, sociológmi, chemikmi, ale tiež s užívateľmi drog, aby sme priniesli relevantný vhľad do súčasnej slovenskej drogovej scény.

V tomto texte nájdete prehľadné a interaktívne vizualizácie vysvetľujúce drogovú scénu v Európe aj na Slovensku. Okrem toho sa dozviete:

  • že za rozmach pervitínu a domácich laboratórií na našom území môže železná opona;
  • či štvornásobný medziročný nárast spotreby amfetamínu v Piešťanoch znamená vznik nového ohniska;
  • aké sú dva hlavné dôvody užívania drog a čo znamená nárast mladistvých užívateľov od pandémie covidu;
  • čo by fungovalo lepšie než drakonické tresty za drogy a prečo je dôležitá regulácia namiesto kriminalizácie;
  • čo by užívatelia závislí od nelegálnych drog chceli, aby o nich vedel zvyšok spoločnosti.

Viac nájdete tu: https://dennikn.sk/5192671/kym-v-zapadnej-europe-lame-rekordy-kokain-slovensko-zostava-pervitinovym-kralovstvom-co-ukazuju-nove-data-o-uzivani-drog/

Zdroj: Kristina Böhmer, Denník N, 2026

Primár detského urgentu v Banskej Bystrici Milan Galko: Frajerina je vedieť o droge, ale nedať si ju

Mesto, lekári aj rodičia pravidelne upozorňujú na to, že v obchodných centrách a rôznych prevádzkach sa objavujú automaty, v ktorých si možno legálne kúpiť produkty spájané s drogami. Tento trend číha aj na mladých v Banskej Bystrici. Farebné a často lákavo vyzerajúce „cukríky“, nápoje, keksíky či vapky sa tvária ako zberateľské predmety. Hoci na prvý pohľad pôsobia nevinne, podľa odborníkov sa čoraz častejšie spájajú s novými psychoaktívnymi látkami, ktoré môžu vážne ohroziť psychické aj fyzické zdravie mladistvých. O tom, aké následky majú tieto „nové drogy“ v praxi, prišiel siedmakom, ôsmakom a deviatakom na Základnú školu J. G. Tajovského v Podlaviciach porozprávať primár Detského urgentu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Milan Galko. Po jeho prednáške sme sa ho opýtali, s akými prípadmi sa lekári stretávajú najčastejšie a čo by mali vedieť rodičia aj samotné deti.

Pán primár, chodíte do základných a stredných škôl a rozprávate mladým o nových psychoaktívnych látkach, ktoré sú dostupné v Banskej Bystrici, a v podstate na celom Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?

S kolegyňou, doktorkou Táňou Hunákovou, robíme osvetu, pretože dnešný svet prináša mladým mnohé výzvy. Žijeme v rýchlej dobe. Zatiaľ čo my sme v puberte vedeli len o alkohole a marihuane, dnes sa objavuje celý rad nových drog. Alkohol je pritom na výraznom ústupe a do popredia sa dostávajú najmä syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty a im podobné látky. Mladí si ich najčastejšie kupujú cez internet alebo v automatoch ako „darčekové predmety“. Žiadne darčekové predmety to, samozrejme, nie sú.

Alarmujúce je, že v roku 2024 sme na detskom urgente mali 85 intoxikovaných pacientov a v minulom roku ich bolo už 140, čo je takmer dvojnásobok. V praxi to znamená, že približne každý druhý až tretí deň sme sa starali o nadrogované dieťa.

Pred prednáškou ste spomínali, že vám stačí pozrieť sa na žiaka a presne viete, že má problém s drogami alebo niečo užil. Prečo deti siahajú po drogách? Platí to, že ak si drogu nedám, nie som frajer a budem vylúčený z kolektívu? Alebo je to spôsob riešenia problémov doma a absencia komunikácie s rodičmi?

Určite je to mix viacerých faktorov, ale významne to súvisí aj s dopamínom v mozgu. Dopamín je látka, ktorá sa nám počas noci, keď oddychujeme, postupne dopĺňa. Pomáha nám byť cez deň bdelí, mať energiu, tešiť sa zo života. Dnes však mladí trávia veľa času s telefónmi v ruke a neustále scrollujú sociálne siete. Týmto neustálym „ťapkaním“ sa dopamín veľmi rýchlo míňa. Výskumy ukazujú, že veľkú časť tejto energie človek dokáže minúť už niekedy doobeda. Potom v ňom vzniká akési prázdno, pocit, že mu niečo chýba. V snahe tento pocit zaplniť niektoré deti siahajú po drogách. Deti na základných školách ešte nemajú úplne vyvinutý mozog a keď užijú drogu, nikdy nevieme, aký bude účinok a ako sa to môže prejaviť aj v budúcnosti.

S drogami sa skôr či neskôr stretne každý. Nie je frajerina si ich dať a povedať všetkým: „Áno, bol som zhúlený a doniesli ma záchrankou na urgentný príjem.“ Frajerina je vedieť o nich a drogu si nedávať. Znamená to uvedomiť si, že je to zlé, že to môže mozgu uškodiť a negatívne ovplyvniť ďalší psychický aj fyzický vývoj. Žiakom vždy hovoríme, že v tom nikdy nie sú sami. Môžu sa obrátiť na rodičov, pedagógov, školských psychológov alebo na kamarátov. A áno, tak ako hovoríte, rodičia by s nimi mali komunikovať, zaujímať sa, venovať im čas. Všetko je napokon o komunikácii.

Povedzme si, čo sú vlastne nové psychoaktívne látky a ako vznikajú. Pred pár rokmi sme aktívne upozorňovali na vapovacie zariadenia, takzvané vapky, ktoré si kupovali mladí v automatoch v omyle, že fajčia zdravším spôsobom. Obsahovali látku HHC – hexahydrokanabinol, ktorá je už na Slovensku zakázaná. Situáciu to však nevyriešilo. Na trhu sa totiž stále objavujú nové a ešte horšie látky, ktoré ohrozujú zdravie mladistvých.

Na trhu sú k dispozícii nové psychoaktívne látky, teda chemické zlúčeniny vytvorené v laboratóriách. Napodobňujú účinky niektorých známych liekov alebo sú chemicky upravené tak, aby ovplyvňovali naše telo, myslenie či emócie. Predstavujú však skryté nebezpečenstvo, pretože nikdy neviete, čo takáto droga s organizmom spraví. V krajnom prípade môže človeka aj zabiť.

Keďže dnes existujú nástroje ako ChatGPT a rôzne syntetické laboratóriá, nové látky dokážu vzniknúť veľmi rýchlo. Stačí malá úprava chemickej zlúčeniny a do týždňa môže byť na svete ďalšia droga. Účinok na mozog je pritom často podobný ako pri zakázaných látkach, ale nová verzia môže byť stále legálna. Keď takúto látku v laboratóriu vyrobia, často ani netušia, ako bude fungovať a ako môže pôsobiť na mozog. Hoci ide neraz len o drobnú zmenu v molekule, následky môžu byť veľmi vážne.

HHC sa nachádza napríklad v olejoch, kvapkách, gumených cukríkoch, sladkostiach či elektronických cigaretách, teda vapkách. Môže byť syntetizované aj do rôznych rastlinných zmesí, ktoré pripomínajú napríklad šišky marihuany. To, že niekto tvrdí, že ide o legálny produkt, zberateľský predmet alebo prírodnú látku, ešte neznamená, že nie je nebezpečný.

Aké nebezpečenstvo hrozí mladým, ak sú pravidelnými užívateľmi výrobkov s obsahom HHC?

Môže to mať okamžité účinky, aj vážne následky. V súčasnosti sa stáva, že niektorí deviataci na základných školách skúšajú na mladších spolužiakoch rôzne gumené cukríky a sledujú, ako na nich pôsobia. Toto nie je frajerina. Je to hlúposť a veľká nezodpovednosť.

Pacienti, ktorí k nám prichádzajú po tom, čo si pred školou pofajčili HHC, bývajú spotení, pomočení a povracaní. Často ani nevedia, čo sa s nimi deje. Sú úplne vyčerpaní a potom u nás ležia najbližších dvadsaťštyri hodín, kým sa postupne dostanú k sebe. Mávajú zrýchlený tep, nevoľnosť a spomalené myslenie. Väčšinou len spia a ledva reagujú. Takýto stav však môže priniesť aj dlhodobé následky, napríklad poškodenie mozgu.

Okrem HHC sa v gumených cukríkoch objavujú aj rôzne toxické látky z radu muskarínov. Ide o látky, ktoré sa nachádzajú napríklad v muchotrávke červenej. V Českej republike už majú podľa odborníkov plné psychiatrické liečebne, pretože ľudia, ktorí si v automatoch kupujú takéto cukríky s obsahom muskarínov, končia s halucináciami a ťažkými psychózami.

Zdroj: banskabystrica

Žiakov ste vystríhali aj pred neviditeľnými drogami. S tými sa mladí stretávajú zväčša na diskotékach. Dievčatám, ale aj chlapcom, „sexuálni predátori“ pridajú nepozorovane tieto látky do nápoja a potom ich zneužijú.

Áno, hovoríme o látke GHB. V niektorých krajinách sa používa v medicíne ako anestetikum. Vo vyšších dávkach spôsobuje ospalosť, v nižších môže ovplyvniť správanie človeka. Práve preto sa spája s prípadmi sexuálneho zneužitia. Človek môže pôsobiť, akoby s niečím súhlasil, hoci v skutočnosti nie je schopný slobodne sa rozhodovať. Následne si často nepamätá, čo sa stalo, a takéto situácie sa potom veľmi ťažko dokazujú.

Aj v Banskej Bystrici sa, žiaľ, s touto látkou stretávame. Opakovane sme mali pacientov, ktorým sme ju analyzovali v krvi. Mladým preto stále hovorím, aby si na diskotékach dávali pozor na nápoje. Mali by ich dostať zo zatvorenej fľaše alebo si kúpiť nápoj, ktorý je ešte zavretý. GHB je tekutina, ktorú možno schovať napríklad do malej fľaštičky od kvapiek do nosa. Nemá výraznú chuť, takže sa dá primiešať prakticky do akéhokoľvek nápoja.

GHB je veľmi riziková látka a účinkuje rýchlo. Človek môže stratiť vedomie aj pamäť. Najhorší scenár je, ak niekto neodhadne dávku. Taký prípad môže dopadnúť zástavou dýchania a smrťou.

Aké ďalšie nové drogy sú dostupné a mladí sa k nim vedia jednoducho dostať?

Existuje napríklad takzvaný žabí sliz. Ide o jedovú látku, ktorú si možno kúpiť na rôznych internetových portáloch. Udivujúce je už len to, akým spôsobom sa aplikuje. Človek si cigaretou vypáli za členkom malú dierku, zo žaby pripraví sliz a ten si vmasíruje do popáleniny. Dôsledky sú hrozné. Tri dni zvracia, pomočuje sa a ani o sebe netuší. Údajne sa však zobudí ako nový človek. Potom sú tu synteticky vyrobené látky, rôzne dizajnérske drogy. Tie majú podľa užívateľov zlepšovať myslenie a navodzovať pocit, že svet je gombička.

Ďalším príkladom je droga kratom. Mnohí mladí dnes namiesto brigád chodia do posilňovne. Nevedia presne, ako majú cvičiť, a tak im niekto poradí, aby si dali kratom, ktorý ich nabudí a dodá im viac energie. Ide však o mitragynín, látku z tropickej rastliny, ktorá patrí medzi opiáty. Predáva sa ako bylinkový doplnok, ktorý človeka povzbudí. Vládzete viac cvičiť, máte pocit väčšej sily, no večer zrazu nemôžete zaspať. Dáte si ho viac a o pár dní sa stávate závislý. V Česku už otvárajú nové psychiatrické oddelenia pre pacientov závislých od kratomu. Na Slovensku sa pritom táto látka stále dá pomerne ľahko kúpiť.

Potom je tu fentanyl a jeho analógy. Fentanyl sa používa najmä v Amerike, v Európe ide napríklad o sufentanyl a podobné látky. Hovoríme o opiátoch, ktoré tlmia dychové centrum. Nedávno u našich českých susedov objavili miesta, kde sa vyrábali nelegálne drogy. Našli tam aj experimentálnu látku spironolaktón. Muž, ktorý drogy vyrábal, bol na mieste mŕtvy. Stačil malý kryštálik, ktorý sa mu dostal na nos, a okamžite sa mu zastavilo dýchanie.  Uzavriem to carfentanylom. Je stokrát až tisíckrát účinnejší. Používa sa napríklad na uspávanie slonov. V Česku si ho niektorí užívatelia riedia a aplikujú priamo do žíl.

Vašu prednášku ste ukončili konkrétnymi prípadmi priamo z detského urgentu. Ja verím, že ste žiakov aspoň trochu vyplašili a pri prvej príležitosti si rozmyslia, či po droge siahnu.

Presne to je naším cieľom. Čím viac sa budeme o drogách otvorene rozprávať, tým to bude, dúfam, lepšie. Deti to lepšie pochopia, keď si vypočujú skutočné príbehy z praxe. Tie sú totiž niekedy naozaj drsné. Spomínam si, ako sme na ARO ošetrovali šesťročného chlapca, ktorý bol úplne namol. Alebo osemnásťročného pacienta s psychickými abstinenčnými problémami. Tento mladík pol roka užíval HHC, údajne dva až tri šluky večer, aby sa upokojil. Zároveň užíval antidepresíva, občas fajčil cigarety a dával si aj kratom. Bol závislý. Mal sa ísť liečiť, nešiel. Postupne sa uňho objavili paranoidné príznaky a napokon skočil z okna a pád neprežil.

Je veľa vecí, ktoré na mladých číhajú aj na internete. Mali sme pacientov, ktorí sa zapojili do nebezpečného trendu, takzvanej paracetamolovej výzvy. Paralen je dobrý liek proti teplote, ale ak ho človek užije priveľa, môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu pečene a dokonca k smrti. Stretli sme sa aj s chlapcom, ktorý sa zatváral doma v izbe, nejedol ani nepil. Napokon mu diagnostikovali závislosť od elektronických médií.

Žiakom sa preto vždy snažíme povedať, aby nerobili hlúposti. Aby boli sami sebou, chytili život do vlastných rúk a urobili niečo pre to, aby sa mali dobre.

Zdroj: banskabystrica.sk, 2026

Nevedia sa zbaviť automatov

Televízne noviny TV Markíza, 13.3.2026

Reporáž tu: https://www.markiza.sk/relacie/televizne-noviny/video-bonus/146709-nevedia-sa-zbavit-automatov