Pozrite si záznam z dnešnej tlačovej besedy ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Témou bola dostupnosť psychoaktívnych látok pre deti a mladistvých prostredníctvom predajných automatov.
záznam tu: https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/videos/2196464261094996
Zdroj: FB MZSR
Únia miest chce problém riešiť s ministerstvami. Počet detí, ktoré sa dostávajú do nemocníc po užití nových psychoaktívnych látok ako GHB, rastie. Upozorňuje na to Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá chce o probléme rokovať s ministerstvami zdravotníctva, vnútra aj spravodlivosti. Podľa samospráv nejde o ojedinelé prípady, ale o dlhodobý trend. Kým v roku 2024 evidovali v detskej banskobystrickej nemocnici 85 otrávených pacientov, vlani to bol takmer dvojnásobok. Mestá sa s intoxikovanými deťmi stretávajú čoraz častejšie a štát by podľa únie miest nemal zostať len pri sledovaní situácie. Zdôrazňuje potrebu rýchlej odbornej diskusie, účinnej prevencie aj lepšej spolupráce medzi rezortmi samosprávami.
„Naše členské mestá upozorňujú, že nejde o okrajový jav, ale o dlhodobý zhoršujúci sa problém s priamymi dôsledkami na zdravie detí, bezpečnosť v školách aj život v miestnych komunitách,“ potvrdila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Na zhoršujúci sa vývoj upozorňujú aj zdravotníci. Primár detského urgentu v Banskej Bystrici Milan Galko uvádza, že kým v roku 2024 evidovali 85 intoxikovaných detských pacientov, vlani ich bolo už 140. Takmer každý druhý až tretí deň sa tak starali nadrogované dieťa. „Do popredia sa nám dostávajú nové drogy a syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty, najčastejšie si drogy buď kupujú priamo cez internet, že prídu na nejaké výdajné miesto, alebo v automatoch,“ vysvetlil.
Nárastu počtu intoxikovaných detí sa v Rádiožurnále o 12.00 venovala redaktorka Lenka Tkáčová:
Rezorty vnútra aj zdravotníctva chcú tento týždeň predstaviť konkrétne opatrenia. „O pripravovaných krokoch bude verejnosť informovaná prostredníctvom tlačovej konferencie, na ktorej budú prezentované aj ďalšie detaily vrátane legislatívnych návrhov, postupov orgánov činných v trestnom konaní a preventívnych opatrení,“ potvrdil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
Situáciu vidí ako problémovú aj minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu-SD. „Máme konkrétne riešenie s ministrom vnútra, možno ešte s niekým ďalším, teraz to nemám v hlave. Je to problém samozrejme,“ vyhlásil minister. Rodičia by sa mali podľa odborníkov deťom viac venovať, komunikovať s nimi a všímať si fyzické zmeny, ako sú napríklad rozšírené zreničky, ale aj zmeny nálad či správania.
Zdroj: STVR Správy, 2026
Drogy po sebe zanechávajú nezmazateľnú stopu. Či už ide o extázu na párty, alebo joint v súkromí, chemické zvyšky z ľudského tela nakoniec skončia v kanalizácii.
Práve v čističkách odpadových vôd ich dokážu vedci zachytiť a spätne vypočítať, koľko a akých látok sa v ktorom meste spotrebovalo.
Najnovšie dáta Európskej agentúry pre drogy (EUDA) odhaľujú súčasné trendy na našom kontinente, kde spotreba kokaínu opäť láme rekordy. Platí to však skôr pre západ a juh Európy, zatiaľ čo Slovensko zostáva spolu s Českom aj naďalej „pervitínovým kráľovstvom“.
Praha a Bratislava obsadili prvé dve priečky v Európe v spotrebe metamfetamínu, pričom spotreba tejto drogy tu prevyšuje európsky medián v stovkách miligramov na tisíc obyvateľov na deň.
Na Slovensku je to lacná a dostupná droga, ktorá sa vyrába takmer na každom sídlisku,“ povedal o pervitíne sociológ Robert Klobucký. „Je to dané predovšetkým veľmi rozšírenou znalosťou jeho výroby a dostupnosťou prekurzorov. Navyše je to droga, ktorá sa tu za štvrťstoročie udomácnila. Jej užívanie a výroba sú v istých komunitách a subkultúrach normalizované a takto sa prenášajú na ďalšie generácie,“ dodal sociológ.
Dramaticky u nás rastie i spotreba inej drogy z podobnej rodiny – amfetamín. V Piešťanoch ide o štvornásobný medziročný rast. Za rozšírením môže byť aj nový spôsob výroby metamfetamínu, ktorý umožňuje „uvariť“ zároveň amfetamín.
Denník N v spolupráci s projektom Urban Journalism Network a viacerými európskymi médiami analyzoval nové dáta získané z odpadových vôd. Zo Slovenska boli do merania zahrnuté dve mestá – Bratislava a Piešťany –, výsledky sa teda nedajú zovšeobecniť na celé Slovensko.
Len štatistiky navyše na vysvetlenie takého komplexného fenoménu nestačia. Rozprávali sme sa preto s viacerými expertmi a expertkami, sociálnymi pracovníčkami, sociológmi, chemikmi, ale tiež s užívateľmi drog, aby sme priniesli relevantný vhľad do súčasnej slovenskej drogovej scény.
V tomto texte nájdete prehľadné a interaktívne vizualizácie vysvetľujúce drogovú scénu v Európe aj na Slovensku. Okrem toho sa dozviete:
Viac nájdete tu: https://dennikn.sk/5192671/kym-v-zapadnej-europe-lame-rekordy-kokain-slovensko-zostava-pervitinovym-kralovstvom-co-ukazuju-nove-data-o-uzivani-drog/
Zdroj: Kristina Böhmer, Denník N, 2026
Mesto, lekári aj rodičia pravidelne upozorňujú na to, že v obchodných centrách a rôznych prevádzkach sa objavujú automaty, v ktorých si možno legálne kúpiť produkty spájané s drogami. Tento trend číha aj na mladých v Banskej Bystrici. Farebné a často lákavo vyzerajúce „cukríky“, nápoje, keksíky či vapky sa tvária ako zberateľské predmety. Hoci na prvý pohľad pôsobia nevinne, podľa odborníkov sa čoraz častejšie spájajú s novými psychoaktívnymi látkami, ktoré môžu vážne ohroziť psychické aj fyzické zdravie mladistvých. O tom, aké následky majú tieto „nové drogy“ v praxi, prišiel siedmakom, ôsmakom a deviatakom na Základnú školu J. G. Tajovského v Podlaviciach porozprávať primár Detského urgentu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Milan Galko. Po jeho prednáške sme sa ho opýtali, s akými prípadmi sa lekári stretávajú najčastejšie a čo by mali vedieť rodičia aj samotné deti.
Pán primár, chodíte do základných a stredných škôl a rozprávate mladým o nových psychoaktívnych látkach, ktoré sú dostupné v Banskej Bystrici, a v podstate na celom Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?
S kolegyňou, doktorkou Táňou Hunákovou, robíme osvetu, pretože dnešný svet prináša mladým mnohé výzvy. Žijeme v rýchlej dobe. Zatiaľ čo my sme v puberte vedeli len o alkohole a marihuane, dnes sa objavuje celý rad nových drog. Alkohol je pritom na výraznom ústupe a do popredia sa dostávajú najmä syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty a im podobné látky. Mladí si ich najčastejšie kupujú cez internet alebo v automatoch ako „darčekové predmety“. Žiadne darčekové predmety to, samozrejme, nie sú.
Alarmujúce je, že v roku 2024 sme na detskom urgente mali 85 intoxikovaných pacientov a v minulom roku ich bolo už 140, čo je takmer dvojnásobok. V praxi to znamená, že približne každý druhý až tretí deň sme sa starali o nadrogované dieťa.
Pred prednáškou ste spomínali, že vám stačí pozrieť sa na žiaka a presne viete, že má problém s drogami alebo niečo užil. Prečo deti siahajú po drogách? Platí to, že ak si drogu nedám, nie som frajer a budem vylúčený z kolektívu? Alebo je to spôsob riešenia problémov doma a absencia komunikácie s rodičmi?
Určite je to mix viacerých faktorov, ale významne to súvisí aj s dopamínom v mozgu. Dopamín je látka, ktorá sa nám počas noci, keď oddychujeme, postupne dopĺňa. Pomáha nám byť cez deň bdelí, mať energiu, tešiť sa zo života. Dnes však mladí trávia veľa času s telefónmi v ruke a neustále scrollujú sociálne siete. Týmto neustálym „ťapkaním“ sa dopamín veľmi rýchlo míňa. Výskumy ukazujú, že veľkú časť tejto energie človek dokáže minúť už niekedy doobeda. Potom v ňom vzniká akési prázdno, pocit, že mu niečo chýba. V snahe tento pocit zaplniť niektoré deti siahajú po drogách. Deti na základných školách ešte nemajú úplne vyvinutý mozog a keď užijú drogu, nikdy nevieme, aký bude účinok a ako sa to môže prejaviť aj v budúcnosti.
S drogami sa skôr či neskôr stretne každý. Nie je frajerina si ich dať a povedať všetkým: „Áno, bol som zhúlený a doniesli ma záchrankou na urgentný príjem.“ Frajerina je vedieť o nich a drogu si nedávať. Znamená to uvedomiť si, že je to zlé, že to môže mozgu uškodiť a negatívne ovplyvniť ďalší psychický aj fyzický vývoj. Žiakom vždy hovoríme, že v tom nikdy nie sú sami. Môžu sa obrátiť na rodičov, pedagógov, školských psychológov alebo na kamarátov. A áno, tak ako hovoríte, rodičia by s nimi mali komunikovať, zaujímať sa, venovať im čas. Všetko je napokon o komunikácii.
Povedzme si, čo sú vlastne nové psychoaktívne látky a ako vznikajú. Pred pár rokmi sme aktívne upozorňovali na vapovacie zariadenia, takzvané vapky, ktoré si kupovali mladí v automatoch v omyle, že fajčia zdravším spôsobom. Obsahovali látku HHC – hexahydrokanabinol, ktorá je už na Slovensku zakázaná. Situáciu to však nevyriešilo. Na trhu sa totiž stále objavujú nové a ešte horšie látky, ktoré ohrozujú zdravie mladistvých.
Na trhu sú k dispozícii nové psychoaktívne látky, teda chemické zlúčeniny vytvorené v laboratóriách. Napodobňujú účinky niektorých známych liekov alebo sú chemicky upravené tak, aby ovplyvňovali naše telo, myslenie či emócie. Predstavujú však skryté nebezpečenstvo, pretože nikdy neviete, čo takáto droga s organizmom spraví. V krajnom prípade môže človeka aj zabiť.
Keďže dnes existujú nástroje ako ChatGPT a rôzne syntetické laboratóriá, nové látky dokážu vzniknúť veľmi rýchlo. Stačí malá úprava chemickej zlúčeniny a do týždňa môže byť na svete ďalšia droga. Účinok na mozog je pritom často podobný ako pri zakázaných látkach, ale nová verzia môže byť stále legálna. Keď takúto látku v laboratóriu vyrobia, často ani netušia, ako bude fungovať a ako môže pôsobiť na mozog. Hoci ide neraz len o drobnú zmenu v molekule, následky môžu byť veľmi vážne.
HHC sa nachádza napríklad v olejoch, kvapkách, gumených cukríkoch, sladkostiach či elektronických cigaretách, teda vapkách. Môže byť syntetizované aj do rôznych rastlinných zmesí, ktoré pripomínajú napríklad šišky marihuany. To, že niekto tvrdí, že ide o legálny produkt, zberateľský predmet alebo prírodnú látku, ešte neznamená, že nie je nebezpečný.
Aké nebezpečenstvo hrozí mladým, ak sú pravidelnými užívateľmi výrobkov s obsahom HHC?
Môže to mať okamžité účinky, aj vážne následky. V súčasnosti sa stáva, že niektorí deviataci na základných školách skúšajú na mladších spolužiakoch rôzne gumené cukríky a sledujú, ako na nich pôsobia. Toto nie je frajerina. Je to hlúposť a veľká nezodpovednosť.
Pacienti, ktorí k nám prichádzajú po tom, čo si pred školou pofajčili HHC, bývajú spotení, pomočení a povracaní. Často ani nevedia, čo sa s nimi deje. Sú úplne vyčerpaní a potom u nás ležia najbližších dvadsaťštyri hodín, kým sa postupne dostanú k sebe. Mávajú zrýchlený tep, nevoľnosť a spomalené myslenie. Väčšinou len spia a ledva reagujú. Takýto stav však môže priniesť aj dlhodobé následky, napríklad poškodenie mozgu.
Okrem HHC sa v gumených cukríkoch objavujú aj rôzne toxické látky z radu muskarínov. Ide o látky, ktoré sa nachádzajú napríklad v muchotrávke červenej. V Českej republike už majú podľa odborníkov plné psychiatrické liečebne, pretože ľudia, ktorí si v automatoch kupujú takéto cukríky s obsahom muskarínov, končia s halucináciami a ťažkými psychózami.
Zdroj: banskabystrica
Žiakov ste vystríhali aj pred neviditeľnými drogami. S tými sa mladí stretávajú zväčša na diskotékach. Dievčatám, ale aj chlapcom, „sexuálni predátori“ pridajú nepozorovane tieto látky do nápoja a potom ich zneužijú.
Áno, hovoríme o látke GHB. V niektorých krajinách sa používa v medicíne ako anestetikum. Vo vyšších dávkach spôsobuje ospalosť, v nižších môže ovplyvniť správanie človeka. Práve preto sa spája s prípadmi sexuálneho zneužitia. Človek môže pôsobiť, akoby s niečím súhlasil, hoci v skutočnosti nie je schopný slobodne sa rozhodovať. Následne si často nepamätá, čo sa stalo, a takéto situácie sa potom veľmi ťažko dokazujú.
Aj v Banskej Bystrici sa, žiaľ, s touto látkou stretávame. Opakovane sme mali pacientov, ktorým sme ju analyzovali v krvi. Mladým preto stále hovorím, aby si na diskotékach dávali pozor na nápoje. Mali by ich dostať zo zatvorenej fľaše alebo si kúpiť nápoj, ktorý je ešte zavretý. GHB je tekutina, ktorú možno schovať napríklad do malej fľaštičky od kvapiek do nosa. Nemá výraznú chuť, takže sa dá primiešať prakticky do akéhokoľvek nápoja.
GHB je veľmi riziková látka a účinkuje rýchlo. Človek môže stratiť vedomie aj pamäť. Najhorší scenár je, ak niekto neodhadne dávku. Taký prípad môže dopadnúť zástavou dýchania a smrťou.
Aké ďalšie nové drogy sú dostupné a mladí sa k nim vedia jednoducho dostať?
Existuje napríklad takzvaný žabí sliz. Ide o jedovú látku, ktorú si možno kúpiť na rôznych internetových portáloch. Udivujúce je už len to, akým spôsobom sa aplikuje. Človek si cigaretou vypáli za členkom malú dierku, zo žaby pripraví sliz a ten si vmasíruje do popáleniny. Dôsledky sú hrozné. Tri dni zvracia, pomočuje sa a ani o sebe netuší. Údajne sa však zobudí ako nový človek. Potom sú tu synteticky vyrobené látky, rôzne dizajnérske drogy. Tie majú podľa užívateľov zlepšovať myslenie a navodzovať pocit, že svet je gombička.
Ďalším príkladom je droga kratom. Mnohí mladí dnes namiesto brigád chodia do posilňovne. Nevedia presne, ako majú cvičiť, a tak im niekto poradí, aby si dali kratom, ktorý ich nabudí a dodá im viac energie. Ide však o mitragynín, látku z tropickej rastliny, ktorá patrí medzi opiáty. Predáva sa ako bylinkový doplnok, ktorý človeka povzbudí. Vládzete viac cvičiť, máte pocit väčšej sily, no večer zrazu nemôžete zaspať. Dáte si ho viac a o pár dní sa stávate závislý. V Česku už otvárajú nové psychiatrické oddelenia pre pacientov závislých od kratomu. Na Slovensku sa pritom táto látka stále dá pomerne ľahko kúpiť.
Potom je tu fentanyl a jeho analógy. Fentanyl sa používa najmä v Amerike, v Európe ide napríklad o sufentanyl a podobné látky. Hovoríme o opiátoch, ktoré tlmia dychové centrum. Nedávno u našich českých susedov objavili miesta, kde sa vyrábali nelegálne drogy. Našli tam aj experimentálnu látku spironolaktón. Muž, ktorý drogy vyrábal, bol na mieste mŕtvy. Stačil malý kryštálik, ktorý sa mu dostal na nos, a okamžite sa mu zastavilo dýchanie. Uzavriem to carfentanylom. Je stokrát až tisíckrát účinnejší. Používa sa napríklad na uspávanie slonov. V Česku si ho niektorí užívatelia riedia a aplikujú priamo do žíl.
Vašu prednášku ste ukončili konkrétnymi prípadmi priamo z detského urgentu. Ja verím, že ste žiakov aspoň trochu vyplašili a pri prvej príležitosti si rozmyslia, či po droge siahnu.
Presne to je naším cieľom. Čím viac sa budeme o drogách otvorene rozprávať, tým to bude, dúfam, lepšie. Deti to lepšie pochopia, keď si vypočujú skutočné príbehy z praxe. Tie sú totiž niekedy naozaj drsné. Spomínam si, ako sme na ARO ošetrovali šesťročného chlapca, ktorý bol úplne namol. Alebo osemnásťročného pacienta s psychickými abstinenčnými problémami. Tento mladík pol roka užíval HHC, údajne dva až tri šluky večer, aby sa upokojil. Zároveň užíval antidepresíva, občas fajčil cigarety a dával si aj kratom. Bol závislý. Mal sa ísť liečiť, nešiel. Postupne sa uňho objavili paranoidné príznaky a napokon skočil z okna a pád neprežil.
Je veľa vecí, ktoré na mladých číhajú aj na internete. Mali sme pacientov, ktorí sa zapojili do nebezpečného trendu, takzvanej paracetamolovej výzvy. Paralen je dobrý liek proti teplote, ale ak ho človek užije priveľa, môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu pečene a dokonca k smrti. Stretli sme sa aj s chlapcom, ktorý sa zatváral doma v izbe, nejedol ani nepil. Napokon mu diagnostikovali závislosť od elektronických médií.
Žiakom sa preto vždy snažíme povedať, aby nerobili hlúposti. Aby boli sami sebou, chytili život do vlastných rúk a urobili niečo pre to, aby sa mali dobre.
Zdroj: banskabystrica.sk, 2026
Televízne noviny TV Markíza, 13.3.2026
Reporáž tu: https://www.markiza.sk/relacie/televizne-noviny/video-bonus/146709-nevedia-sa-zbavit-automatov
Predná Hora 12.3.2026 – Odborným liečebným ústavom psychiatrickým (OLÚP), n.o. Predná Hora v spolupráci s Úradom pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) a zástupcami Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH) tento týždeň bilancovali prvý rok fungovania Linky pomoci pre problémy s hraním. Tá pred rokom prešla zásadnou zmenou. Jej prevádzkou bol poverený OLÚP, n.o. Predná Hora ako špecializovaná zdravotnícka inštitúcia pôsobiaca v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí.
Linka pomoci poskytuje volajúcim bezpečný a dôverný priestor na odborné posúdenie ich problému a poskytnutie emocionálnej podpory od špecialistov, ktorí majú dlhoročné odborné znalosti a skúsenosti na riešenie výziev spojených so závislosťou od hazardných hier.
Bezplatná telefonická linka 0800 131 000 prešla od 1. februára 2026 na nepretržitý režim 24 hodín denne, 7 dní v týždni. „V dohľadnom období plánujeme rozšíriť naše služby aj o chatové a mailové poradenstvo, aby sme zvýšili záchyt rizikových osôb a pomoc ešte viac destigmatizovali,“ dodala na záver Veronika Andrášiová, vedúca linky pomoci.
„Našou ambíciou je, aby linka pomoci nebola iba krízovým kontaktom, ale súčasťou uceleného systému od prevencie cez včasnú intervenciu až po odbornú liečbu a následnú podporu,“ uviedla generálna riaditeľka Úradu pre reguláciu hazardných hier Libuša Baranová a zároveň dodala, že často ide o prvý krok k riešeniu problému a návratu k zdravému, kvalitnému a stabilnému životu.
Tento projekt je dobrým príkladom toho, ako môže vyzerať spolupráca medzi štátom, odbornou komunitou a legálnymi prevádzkovateľmi hazardných hier,“ skonštatoval výkonný riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier Dávid Lenčéš. K tvrdeniu sa pridal aj Martin Tabák, generálny riaditeľ spoločnosti Tipsport SK, ktorý uviedol, že podporu projektov, ako je linka pomoci, považuje za prirodzenú súčasť našej spoločenskej zodpovednosti, pričom je v záujme nás všetkých, aby existovala odborná a dostupná pomoc pre hráčov, ktorí ju potrebujú, ako aj pre ich rodiny.
Foto: Úrad pre reguláciu hazardných hier
Zmysel a celospoločenský prínos linky potvrdil aj riaditeľ OLÚP, n.o. Predná Hora Vladimír Stanislav: „Projekt nie je len izolovanou aktivitou, ale funkčnou súčasťou uceleného systému, od prevencie cez včasnú intervenciu až po odbornú liečbu. Linka pomoci v tomto reťazci zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní sociálnych rizík spojených s hazardnými hrami.“
Námestník riaditeľa pre psychoterapeutickú starostlivosť OLÚP, n.o. Predná Hora Peter Knapík doplnil, že linka zaručuje anonymitu, garantuje odbornosť a profesionalitu, pričom poradenstvo je poskytované na základe detekovania individuálnych potrieb klientov.
V období od 1. februára 2025 až 31. decembra 2025 Linka pomoci pre problémy s hraním realizovala celkovo 2866 hovorov, pričom 1124 bolo vyhodnotených prostredníctvom formulára. Väčšina hovorov trvala do 5 minút, v prípade potreby krízovej intervencie hovor presiahol aj 20 minút. Najčastejšie sa na linku pomoci obracali samotní hráči (78,6 %), príbuzní (17,6 %) alebo ich známi (3,8 %). Medzi volajúcimi prevažovali muži, ktorí tvorili takmer 78 % volajúcich.
Primárnym dôvodom volania na linku pomoci bolo získanie informácií o registri vylúčených osôb (RVO), o možnosti zápisu, výmazu alebo dôvodu, prečo je volajúci vedený v RVO (41 %), informácie o možnostiach liečby (21 %) či z dôvodu intervencie a psychologickej podpory (12 %).
Bezplatná telefonická linka 0800 131 000 prešla od 1. februára 2026 na nepretržitý režim 24 hodín denne, 7 dní v týždni. „V dohľadnom období plánujeme rozšíriť naše služby aj o chatové a mailové poradenstvo, aby sme zvýšili záchyt rizikových osôb a pomoc ešte viac destigmatizovali,“ dodala na záver Veronika Andrášiová, vedúca linky pomoci.
Linka pomoci tak ostáva bezplatným a anonymným pilierom prevencie, ktorý je financovaný kombináciou verejných zdrojov s podporou Inštitútu pre reguláciu hazardných hier a aj príspevkov zodpovedných prevádzkovateľov pôsobiacich na slovenskom trhu.
Zdroj: Úrad pre reguláciu hazardných hier, 2026
Polícia v Banskej Bystrici zaistila automat s podozrivými látkami. Prevádzkovateľ tvrdí, že produkty sú legálne, samosprávy však chcú zamedziť predaju.
Pomaľovaný detskými motívmi a odtieňmi ružovej – polícia v Banskej Bystrici zaistila automat s rôznymi látkami. Považujú ho za podozrivý, jeho prevádzkovateľ však tvrdí, že látky v ňom sú legálne. Podobné automaty pritom pribúdajú vo viacerých mestách Slovenska. Fotografie podozrivého automatu zverejnili banskobystrickí kriminalisti na sociálnej sieti. „Automat polícia zaistila z dôvodu, že máme podozrenie, že obsahuje psychoaktívne látky. Produkty sú aj v súčasnosti predmetom expertízneho skúmania,“ uvádza krajská policajná hovorkyňa v Banskej Bystrici Petra Kováčiková. Vyšetrovatelia vedú trestné stíhanie pre šírenie toxikománie. Telefonicky sme sa spojili s prevádzkovateľom automatu – povedal, že sú otvorení verejnej debate o svojich produktoch, hovorí však, že ide o legálne látky.
„Uvedomujem si náturu nášho podnikania. Ak si chce policajný zbor otestovať naše produkty, nech ich otestuje. Nie je to prvýkrát, čo sú veci na testovaní – vždy vyplynú, že sú v poriadku, ani teraz to nebude inak,“ tvrdí prevádzkovateľ automatu.
Preverujú aj automat v Žiline
Či boli látky v zaistenom automate legálne, nelegálne, rizikové alebo bezpečné, ukáže až policajná expertíza. Samosprávy však hľadajú spôsob, ako podozrivé predaje zo svojho územia dostať preč.„Našou iniciatívou chceme zamedziť predaju cez automaty. Problémom je okrem samotnej látky aj forma distribúcie – ide o zariadenia, kde si bez kontroly veku môžete zadovážiť látku, v lepšom prípade cez kontrolu občianskeho preukazu,“ vysvetľuje mestský poslanec Matúš Molitoris. Automat v Banskej Bystrici medzičasom opäť funguje – no s doplnenou kontrolou občianskeho preukazu. Únia miest Slovenska preto žiada od ministra vnútra systémové riešenie. „Aby to nemuseli jednotlivé mestá riešiť samostatne po svojom,“ hovorí primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. Látky z týchto automatov začala polícia skúmať aj v Žiline. O aké látky ide, začala žilinská krajská polícia zisťovať ešte minulý rok. Prípad najnovšie rieši Národná protidrogová jednotka.
„Vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou,“ tvrdí hovorca Policajného prezídia SR Roman Hájek. Medzitým už bojuje za zrušenie takýchto automatov po celom Slovensku aj občianske združenie. „Vieme sa len veľmi ťažko zbaviť, lebo výrobcovia garantujú, že ide o zberateľské predmety. Ale predsa vidíme, akú robí reklamu. Vyzerá to, ako vyzerá, má to rôzne príchute a opisuje aj účinky – čo to robí s človekom,“ hovorí Pavol Ščasný z OZ Storm. Podľa združenia si to ako „zberateľský predmet“ nekupujú dospelí ani deti. Problém je podľa nich čoraz väčší.
Zdroj: Nikola Capeková, Eva Niňajová, TV Noviny, 2026 https://tvnoviny.sk/domace/clanok/1020000-automat-s-detskymi-motivmi-podozrievaju-z-predaja-psychoaktivnych-latok-mesta-hladaju-riesenie?campaignsrc=tn_clipboard
Začali fajčiť, aby zapadli, teraz nevedia prestať.
Z bratislavskej strednej školy vychádzajú o tretej popoludní hlúčiky tínedžerov. Pod pazuchou zvierajú učebnice, v jednej ruke držia iPhony a v druhej elektronické cigarety vo farebných obaloch. V tesnom závoji za nimi sa ťahá sladká ovocná para.
Z prieskumu ESPAD z roku 2024 vyplýva, že prvú cigaretu aj e-cigaretu na Slovensku vyskúša najviac ľudí vo veku pätnásť rokov. Najväčší nárast vapovania vidieť v skupine tínedžerov od 16 do 18 rokov. Elektronické cigarety denne fajčí až 15 percent mladých ľudí.
Jakub Popík z Katedry sociológie na Filozofickej fakulte UK hovorí, že problémom je rýchla a bezproblémová dostupnosť a fakt, že z vapovania sa stal nablýskaný trend. Hovorí, že deti sa k podobným látkam utiekajú z jednoduchého dôvodu: chcú zapadnúť.
„Hľadajú v chémii endorfíny, snažia sa prostredníctvom nej zbaviť neistoty. Na Slovensku je však problém v tom, že zlyháva systém. Je tu napríklad veľmi málo centier voľného času, ktoré by deťom pomohli vyplniť chýbajúcu štruktúru dňa, ktorú si zapĺňajú návykovými látkami,“ vysvetľuje sociológ.
Spomína pozitívny príklad Islandu, v ktorom štát sponzoroval deťom stovky krúžkov, športov a neformálneho vzdelávania, kam mohli chodiť zadarmo.
„Drasticky tým u detí znížili problémy s užívaním alkoholu, cigariet aj marihuany,“ dodáva.
Popík upozorňuje na to, že marketing hrá veľkú rolu a mladí ľudia vnímajú elektronické cigarety ako trendové doplnky.
Zdravie mladých prevážili peniaze
Ministerstvo zdravotníctva v minulom roku iniciovalo zákaz jednorazového predaja elektronických cigariet a ochutených nikotínových produktov. Návrh novely však narazil na odpor koalície. Hoci lekári návrh ministra zdravotníctva podporili, rezort financií bol proti.
Argumentoval tvrdením, že štát príde približne o tri milióny eur – elektronické cigarety sa totiž od minulého roka zdaňujú.
Pneumologička Dostálová odporúča, aby si politici z ministerstva financií vypracovali analýzu možných nákladov na kvantum nových pacientov s pľúcnymi a kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Pomoc a podpora
Linka pomoci na odvykanie od fajčenia: Úrad verejného zdravotníctva SR prevádzkuje anonymnú linku, kde odborníci poradia, ako prestať s fajčením. Fungujú v dvojtýždňových intervaloch v pracovných dňoch od 8.00 do 15.00 hod.
Poradne na odvykanie od fajčenia (Regionálne úrady verejného zdravotníctva): Takmer v každom väčšom slovenskom meste funguje Poradňa zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Dostupné je bezplatné vyšetrenie a poskytnú ti odborné poradenstvo. Kontakty nájdeš na stránke.
Celý článok: https://www.sme.sk/closer/c/slovensko-vape-vapovanie-slvaci-cena-studenti
Zdroj: Kamila Šebestová , reportérka magazínu Closer, 9.3.2026
Dňa 18. marca 2026 zverejní Európska agentúra pre drogy (EUDA) nové vydanie štúdie European multi-city study on wastewater and drugs 2026, ktorá prináša výsledky analýzy odpadových vôd z viacerých európskych miest a poskytuje prehľad o aktuálnych trendoch v užívaní drog v Európe.
Štúdia je súčasťou dlhodobého monitorovania, ktoré využíva analýzu komunálnych odpadových vôd na sledovanie výskytu vybraných psychoaktívnych látok v populácii. Výsledky umožňujú porovnávať situáciu medzi jednotlivými mestami a sledovať vývoj trendov v čase.
Viac informácií nájdete na webe EUDA tu: https://www.euda.europa.eu/node/2757/revisions/172339/view_en?uuid=111cd127-5119-44f9-b3a4-806892850c67
Automaty s podozrivými látkami sa v slovenských mestách objavujú opakovane. Polícia začala trestné stíhanie.
BANSKÁ BYSTRICA: Banskobystrická kriminálna polícia s pomocou hasičov odviezla vo štvrtok ráno z obchodných priestorov v centre krajského mesta automat s takzvanými legálnymi drogami. Ešte vlani ho tam umiestnil prevádzkovateľ, a to priamo na pešej zóne.
„Môžem potvrdiť, že automat už na mieste nie je,“ potvrdila Aktualitám banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.
Neskôr doplnila, že policajti predajný automat zaistili pre podozrenie, že obsahuje produkty so psychoaktívnymi látkami. „Tie budú teraz podrobené kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu,“ informovala. Banskobystrický vyšetrovateľ začal v prípade trestné stíhanie pre trestný čin šírenia toxikománia.
Foto: Aktuality
Banskobystričania sa sťažovali, že v automate sú v ponuke výrobky s obsahom látok, ktoré vyvolávajú podobné účinky ako THC v marihuane. Pred ich účinkami varoval opakovane aj psychiater Michal Patarák či lekári z urgentu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici. K produktom sa totiž bez overenia veku vedeli dostať aj deti a v minulosti sa opakovane stalo, že skončili s poruchami vedomia v rukách lekárov.
Firma, ktorá automat v prevádzke v centre Banskej Bystrice umiestnila, v minulosti argumentovala, že v ňom a podobných v iných mestách predáva zberateľské predmety a aj tie len pre ľudí vo veku nad osemnásť rokov.
Vek však na mieste nikto neoveroval. „To, že počas vašej návštevy ‚tam nikto nebol‘, neznamená, že tam nikdy nikto nie je. Človek, ktorý to má na starosti, tam štandardne je, len sa išiel vycikať,“ vysvetľoval zástupca firmy, ktorá má automaty vo viacerých mestách, naposledy vo februári STVR.
Aktuality.sk upozornili políciu na automat už vlani v novembri, jeho obsahom sa zaoberá aj Slovenská obchodná inšpekcia. Na automat upozornila aj banskobystrická radnica.
V minulosti sa v Banskej Bystrici, ale i v iných mestách objavili automaty s podobným sortimentom, no pod hlavičkou inej spoločnosti. Boli umiestnené priamo v obchodných centrách v meste, aj tie vtedy z priestorov odviezla polícia.
Zdroj: Iva Zigová, Aktuality, 2026
