Vyhľadávanie

Slovensko na drogách. Z analýzy sme vyšli ako pervitínový raj

To, čo spláchneme do záchoda, o nás prezrádza viac, ako by sme čakali. Veľká analýza splaškových vôd ukázala, aké drogy „fičia“ naprieč Európou, a že Slovensko a Česko kraľujú rebríčku užívania pervitínu. Dáta z Bratislavy a Piešťan však odhalili, že „piku“ rastie konkurencia. Polícia zase upozorňuje, že díleri prichádzajú s novými formami distribúcie a drogy môžu byť ukryté aj v sladkostiach.

Ničia rodiny, priateľstvá, úspešné podnikanie a zdravých ľudí menia na trosky, ktoré by za dávku darovali obličku. Analýza v 19 európskych krajinách potvrdila dávno známu skutočnosť, že drogy sa nevyhýbajú ani Slovensku. Dáta Európskej agentúry pre drogy (EUDA) ukázali, ktoré návykové látky užívajú obyvatelia naprieč starým kontinentom, a ktoré štáty v týchto rebríčkoch kraľujú. EUDA odoberala vzorky odpadových vôd približne v 115 európskych mestách. Na Slovensku si posvietila na Bratislavu a Piešťany.Výskumníci pritom použili metódu, ktorú si pamätáme aj z pandémie. Monitoringom splaškov sa vtedy predpovedali vlny šírenia vírusu, čo slúžilo ako akýsi alarm, ktorý upozornil na zvýšenú prítomnosť SarS-Cov-2 naprieč republikou. Infikovaní ľudia totiž vylučovali vírus aj vtedy, keď ešte nemali príznaky. EUDA od roku 2011 takto odhaľuje aj to, ktoré drogy „fičia“ medzi Európanmi.

Cez víkend ketamín, počas týždňa marihuana

Zo vzoriek EUDA analyzovala prítomnosť amfetamínu (speed), metamfetamínu (pervitín/piko), ketamínu, MDMA (extáza) a tiež kokaínu a marihuany. Stopy skonzumovaných drog sa totiž dostávajú do kanalizačnej siete buď v nezmenenej forme, alebo ako zmes metabolitov, teda látok, ktoré vznikajú pri rozklade drog v organizme.

Výskum poukázal aj na rozdiely v rámci jedného štátu, keďže vzorky odoberali vždy v dvoch alebo viacerých mestách. Odlišnosti si výskumníci vysvetľujú inými sociálnymi a demografickými vlastnosťami miest. Výsledky totiž ovplyvňuje napríklad prítomnosť univerzít, nočný život či veková štruktúra obyvateľstva.

Analýza zachytila aj návyky užívateľov – teda, ktoré drogy a kedy berú. „Viac ako 75 % miest vykazuje vyššie hodnoty metabolitu kokaínu (BE) a MDMA počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami. Približne 50 % miest vykazuje tento vzorec aj pri ketamíne. Naopak, užívanie kanabisu (THC-COOH), amfetamínu a metamfetamínu je rozložené rovnomernejšie počas celého týždňa,“ uvádza analýza. Ktoré drogy sú najviac populárne u nás a v ostatných európskych štátoch?

Pomohli“ zatvorené hranice

Začnime pri tom najzaujímavejšom – výsledkoch z domova. Kým vo väčšine skúmaných miest je užívanie pervitínu všeobecne nízke, historicky najviac užívaný je v Česku a na Slovensku. Potvrdil sa však aj v odpadových vodách v Nemecku, Litve, Nórsku, Turecku, Španielsku, Holandsku a na Cypre. Najnovšie údaje naznačujú nárast v strednej a severnej Európe. „Piko“ je dlhodobo známe ako lacnejšia náhrada kokaínu. Dôvodov, pre ktoré je metamfetamín u nás najrozšírenejšou drogou, môže byť viacero. Jedným z nich je aj železná opona, ktorá pašerákom drog komplikovala distribúciu. Na rad prišla vynaliezavosť a kuchynská výroba, ktorá bola o to jednoduchšia, že prekurzory si bolo možné zaobstarať v lekárni z voľnopredajných liekov.

Užívanie pervitínu robí zo Slovenska a z Česka v rámci Európy premiantov s nelichotivou nálepkou. Kým európsky medián užívania je 9 miligramov na tisíc ľudí na deň, v našom hlavnom meste dosahoval vlani hodnotu 261 a v Piešťanoch 327. Obe mestá obsadili dokonca miesta v prvej jedenástke.

Ak sa pozrieme na údaje z posledných rokov, pri Piešťanoch, ktoré sú kúpeľným mestom, sa ukazuje radikálny skok. Kým v 2021 bola spotreba „pika“ 151,15 mg, minulý rok to bolo až 326,67. Medziročný nárast predstavoval 46 %. Konzumácia výrazne narástla aj v Bratislave – v roku 2021 zaznamenali 187,35 miligramov, vlani 260,72. Medziročne evidovala EUDA pokles približne o 12 %. Spomedzi slovenských a českých miest jednoznačne vedie v spotrebe metamfetamínu mesto České Budějovice, za ktorým nasleduje Ústí nad Labem.

Výrazný nárast v oboch slovenských mestách sa ukazuje aj pri amfetamíne – v Piešťanoch medziročne jeho konzumácia narástla štvornásobne, v hlavnom meste takmer dvojnásobne.

Z dvojice drog amfetamín (speed) a metamfetamín (pervitín/piko) je v Európe výrazne viac rozšírený prvá z drog. Množstvá „speedu“ sa medzi jednotlivými lokalitami výrazne líšili, pričom najvyššie hodnoty zaznamenali v severnej a strednej Európe. Čo sa týka južnej Európy, tam ho zistili v oveľa nižších množstvách. Najvyššie hodnoty odhalili v mestách v Nórsku, vo Švédsku, v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Nemecku.

Speed Bratislava Piešťany
2024 12,47 7,62
2025 21,67 33,76
Pervitín Bratislava Piešťany
2024 295,37 223,78
2025 260,72 326,67

Zdroj tabuľky: Pravda, 2026

Kraľuje pervitín, popularita heroínu klesá

Všetky menované drogy sú na Slovensku nelegálne. Štát najnovšie ohlásil, že plánuje udrieť novou legislatívou aj proti automatom so psychotropnými látkami, ku ktorým sa bez problémov dokážu dostať aj deti a tínedžeri. Jedným z posledných väčších policajných zásahov bola akcia s krycím názvom Hlavička, po ktorej obvinili päť ľudí. Pri zásahu zaistili metamfetamín, marihuanu a kokaín.

Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru (NPJ PPZ) udrela podľa štatistík od septembra 2024 do konca minulého roka celkovo 30-krát. Zameriava sa najmä na organizované skupiny, často s medzinárodným presahom. Ako priblížil hovorca polície Roman Hájek, výroba drog predstavuje zhruba 10 % všetkých zásahov. Väčšina z nich sa teda týka distribúcie a dílerov.

Najčastejšie zadržanými drogami sú pervitín, marihuana a kokaín. „V posledných rokoch pribúdajú nové syntetické drogy, ktoré postupne vytláčajú tradičné. Marihuana sa teraz umiestňuje až na druhom alebo treťom mieste, metamfetamín je na čele,“ spresnil Hájek.

Drogy sú nielen dostupnejšie, ale podľa polície pribúda aj ich užívateľov. „Áno, najmä nových psychoaktívnych látok (NPL) a kokaínu. Popularita heroínu, naopak, klesá. Nárast NPL súvisí s intenzívnou propagáciou cez internet, s predajnými automatmi a on-line či kamennými obchodmi,“ uviedol hovorca.

Drogy v sladkostiach

Kým v Bratislave a krajských mestách je dopyt po drahších drogách, ako je kokaín, v menej rozvinutých oblastiach Slovenska sú to podľa Hájeka lacnejšie a ľahko dostupné drogy. V niektorých prípadoch aj fentanylové náplasti, teda silný liek určený napríklad pre onkologických pacientov, ktorí trpia bolesťami.

Väčšina drog okrem konope a pervitínu sa k nám podľa Hájeka dováža. „V roku 2024 sa vyskytol ojedinelý prípad domácej výroby heroínu,“ doplnil. O Slovensku sa pritom jednoznačne nedá povedať, či je tranzitnou krajinou, alebo cieľovým trhom. Drogy sa tu konzumujú, vyrábajú aj dovážajú, pričom väčšina prechádza cez nás ďalej.

„Dílovanie“ drog v tmavých uličkách, na obrátkach autobusov či čerpacích staniciach sa čiastočne adaptovalo s používaním nových technológií. Predaj sa presúva na internet, darknet, sociálne siete, ale aj donáškové služby. „Páchatelia používajú šifrované správy, kryptomeny, platobné karty a rôzne „mŕtve“ odovzdávky. Drogy môžu byť ukryté v sladkostiach alebo iných produktoch. Polícia preto sleduje nielen predaj a prepravu, ale aj výrobu, skladovanie a súvisiace nezákonné aktivity,“ vysvetlil policajný hovorca.

Polovica väznených

Drogy plnia aj naše väznice. Podľa aktuálnych údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je väznených 8¤068 ľudí (počet osôb vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody k 1. marcu 2026, pozn. red.). Viac ako polovica z nich – presne 4¤264 (4¤019 mužov a 245 žien), pre podozrenie alebo spáchanie drogových trestných činov.

Znamená to teda, že nemusí ísť len o užívateľov drog. Ako priblížila hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová, tieto osoby samy uviedli, že v civilnom živote užívali omamné a psychotropné látky alebo to o nich prezradili iné zdroje.

„Najčastejšie užívanými drogami pred nástupom do výkonu väzby alebo trestu boli pervitín a marihuana, pričom evidované sú aj prípady užívania extázy, kokaínu, heroínu a rôznych syntetických drog,“ spresnila hovorkyňa ZVJS.

Najviac väzňov, ktorí majú „drogovú minulosť“ si trest odpykáva v Leopoldove a Hrnčiarovciach nad Parnou, čo súvisí s ubytovacími kapacitami a nie so špecializáciou ústavu.

„V niektorých ústavoch sa však vykonáva aj protitoxikomanické liečenie, zriadené sú bezdrogové zóny a v rámci národného projektu Šanca na návrat bol zavedený špecializovaný resocializačný a výchovno-vzdelávací program Reštart. Zbor zároveň spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa venujú problematike drogovej závislosti,“ dodala hovorkyňa.

Menej extázy od covidu

Vráťme sa však k výsledkom európskej analýzy a k tomu, čo nám hovorí o zvyšku skúmaných krajín. Najčastejšie užívanou nelegálnou drogou v Európe je marihuana, ktorú podľa odhadov užilo v poslednom roku asi 24 miliónov ľudí. Európska únia má pritom asi 450 miliónov obyvateľov. V odpadových vodách sa jeho prítomnosť zisťuje meraním metabolitu THC-COOH. Ten odhalili vo všetkých európskych mestách, pričom najvyššie zastúpenie bolo v mestách západnej a strednej Európy. Konkrétne v Holandsku, Nemecku a Slovinsku.

Kokaín, ktorému sa prisudzoval prívlastok „droga bohatých“ metabolizuje na benzoylekgonín. Zlomový bod v užívaní tejto drogy nastal v roku 2016. Vo väčšine miest narástlo. Ak sa pozrieme na posledné dáta detailnejšie, metabolity drogy stúpli v odpadových vodách medziročne o 22 %.

„Údaje na úrovni miest naznačujú, že užívanie kokaínu zostáva najvyššie v západnej a južnej Európe, najmä v mestách v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Nízke hodnoty boli zistené vo väčšine miest vo východnej Európe, hoci najnovšie údaje naďalej naznačujú rast,“ uvádza EUDA. V globálnom kontexte podobné alebo vyššie hodnoty namerali v Kanade, Čile, vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve ako v mestách Európskej únie.

Až o 16 % nižšiu prítomnosť zistili v prípade drogy MDMA, známej aj ako extáza. Najvyššie hodnoty zaznamenali v mestách v Belgicku, Španielsku a Holandsku. Dôvodom menšej spotreby je zrejme aj zatvorenie nočných podnikov počas pandémie. „Viac ako 75 % miest vykazovalo vyššie množstvá MDMA v odpadových vodách počas víkendu (piatok až pondelok) v porovnaní s pracovnými dňami, čo odráža jeho prevažujúce užívanie v rekreačnom prostredí,“ uvádza EUDA.

Výrazne – takmer až o 41 % – narástli v odpadových vodách množstvá ketamínu, pričom najviac v Belgicku, Nemecku a Holandsku. Aj v prípade tejto drogy sa potvrdzuje, že sa užíva najmä cez víkend. Dokladujú to dáta z približne polovice skúmaných miest.

Krajiny, v ktorých EUDA skúmala odpadové vody: Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Fínsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Turecko.

Zdroj: Henrieta Mihalková, Pravda, 2026 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/793545-slovensko-na-drogach-z-analyzy-sme-vysli-ako-pervitinovy-raj/