Vyhľadávanie

Alkohol je tolerovaná droga, napriek tomu však predstavuje väčšiu hrozbu pre naše zdravie ako väčšina iných látok, varuje odborník na závislosti.

Suchý február je česká a slovenská osvetová kampaň, ktorá od roku 2013 povzbudzuje jednotlivcov, skupiny a celé komunity, aby sa počas jedného mesiaca zdržali konzumácie alkoholu. Alkohol je však v českej spoločnosti hlboko zakorenený – prečo? „V určitých situáciách nie je nič, čo by mohlo nahradiť alkohol a malo menej závažné zdravotné dôsledky,“ vysvetľuje odborník na závislosti Viktor Mravčík, výkonný riaditeľ kliniky Podané ruce. Aké sú hlavné zdravotné riziká spojené s konzumáciou alkoholu?

Dodržiavate suchý február aj vy?

Nie, nedodržiavam. Počet ľudí, ktorí sa tejto akcie zúčastňujú, však každým rokom rastie. Je to vlastne najväčšia, ak nie jediná kampaň tohto druhu v Českej republike s preventívnym posolstvom, čo je veľmi dôležité. Nemala by byť táto kampaň trvalá, nepretržitá alebo všadeprítomná, aby mohla výrazne ovplyvniť spotrebu alkoholu v našej krajine? Presne tak. Ide o závažný zdravotný problém, ktorému venujeme málo pozornosti, pokiaľ ide o prevenciu, znižovanie rizík a osvetu.

Tento rok sa kampaň zameriava na štyri oblasti, ktoré sú výrazne ovplyvnené konzumáciou alkoholu: láska, čas, spánok a peniaze. Ako sa do toho dostal spánok? Vieme, že mnohí ľudia zaspia pri stole s hlavou opretou o ruku…Alkohol vám môže pomôcť ľahšie zaspať, ale sťažuje dobrý spánok. Kvalita spánku je zhoršená, pretože alkohol bráni mozgu vstúpiť do fázy REM, kedy sa sníva a centrálny nervový systém sa najúčinnejšie regeneruje. Ľudia spia prerušovane a prebúdzajú sa unavenejší, ako by boli bez alkoholu.

Čo presne je etanol?

Etanol je jednoduchý alkohol. Z chemického hľadiska je pozoruhodné, že takáto jednoduchá molekula môže mať veľmi zložité účinky. Nie je to výnimka – mnohé psychoaktívne látky majú jednoduchú štruktúru, ale pôsobia na mnoho receptorových systémov v tele a ovplyvňujú celý rad biologických procesov. Alkohol má samozrejme aj určité pozitívne účinky, ktoré stojí za zmienku. Zároveň je však paradoxné, že popri nikotíne je to jediná spoločensky tolerovaná droga v našej civilizácii, hoci ide o veľmi nebezpečnú látku. Výrazne poškodzuje orgány a orgánové systémy a významne prispieva k morbidite a mortalite na individuálnej aj populačnej úrovni.

Ako je možné, že alkohol je tak hlboko zakorenený v českej spoločnosti?

Súvisí to samozrejme s kultúrnymi a historickými faktormi. Víno napríklad zohráva určitú úlohu v kresťanskej liturgii, ale to nie je hlavný dôvod jeho širokého používania. Dôležitejšie je, že našej civilizácii dlho chýbali iné psychoaktívne látky, ktoré by mohli v určitých situáciách nahradiť alkohol a mali menej závažné účinky na zdravie.Etanol je z hľadiska toxicity mimoriadne nebezpečná látka. Po tabakovom dyme, ktorý je ešte škodlivejší, patrí medzi najnebezpečnejšie psychoaktívne látky, bez ohľadu na to, či je legálny alebo nelegálny. Hlavné zdravotné riziká alkoholu spočívajú nielen v jeho návykovosti, ale predovšetkým v jeho účinkoch na organizmus – poškodzuje kardiovaskulárny systém, zvyšuje riziko zhubných nádorov a poškodzuje tráviaci systém, pečeň a nervový systém. Okrem dlhodobých následkov je dôležité mať na pamäti aj akútne riziká, ako sú úrazy, dopravné nehody a samovraždy.

V minulom roku sa v Česku počas najkratšieho mesiaca roka zdržalo konzumácie alkoholu 1,6 milióna dospelých. Kampaň podporuje viacero inštitúcií, ale žiadni výrobcovia alkoholu. Čo si o tom myslíte?

Nie som zástancom prohibície, ale podporujem rozumné a v niektorých ohľadoch prísne regulácie zamerané na zníženie zdravotných a sociálnych škôd spojených s konzumáciou alkoholu. Súčasťou tohto prístupu musí byť regulácia ponuky, t. j. opatrenia zo strany výrobcov a distribútorov. Hoci sa týchto obmedzení obávajú, dlhodobo udržateľnou stratégiou by malo byť prijatie modelu, ktorý minimalizuje zdravotné a sociálne náklady spojené s alkoholom a zároveň umožňuje jeho legálne používanie. Je zaujímavé, že najmladšia generácia dospelých sa alkoholu vyhýba viac ako predtým a má tendenciu hľadať návykové správanie v iných aktivitách. Máte k tomu nejaké údaje? Reprezentatívne štúdie medzi adolescentmi v Českej republike skutočne ukazujú, že za posledných desať rokov došlo k významnému poklesu konzumácie alkoholu, vrátane intenzívnejších a rizikovejších foriem, ako je opitosť. Podobný trend pozorujeme aj v prípade iných psychoaktívnych látok, ako je fajčenie tabaku a užívanie konope, kde tiež došlo k poklesu. V tomto ohľade sa teda adolescenti skutočne zmenili a už nevyhľadávajú tieto látky v rovnakom rozsahu ako predtým.

Kde sa teda mladí ľudia zapájajú do závislostného správania?

Keď sme po prvýkrát zaznamenali tento výrazný pokles, boli sme medzi prvými, ktorí poukázali na tento pozitívny trend, a následne sme ho overili v ďalších štúdiách, aby sme sa uistili, že zodpovedá skutočnosti. Ďalším náročným krokom bolo interpretovať tieto údaje. Tu zohráva úlohu niekoľko faktorov. Je veľmi pravdepodobné, že prvé skúsenosti sa posúvajú do neskoršieho veku, čo je samo osebe pozitívny výsledok – ľudia experimentujú s alkoholom a inými látkami neskôr. Zároveň je však možné, že časť populácie doháňa tieto skúsenosti v neskoršom veku, pretože celoplošné prieskumy neukazujú významný pokles užívania medzi mladými dospelými. Preto sa zdá pravdepodobnejšie, že sa tieto skúsenosti posunuli v čase a mladí ľudia trávia svoj voľný čas inak, typicky online na sociálnych sieťach alebo inými aktivitami. Pokračuje viac ľudí v abstinencii alebo znižovaní konzumácie alkoholu aj po skončení výzvy? A ako by mal vyzerať systém spotrebnej dane? Vypočujte si celý rozhovor.

Rozhovor tu: https://www.youtube.com/watch?v=FD1T-tg-EdA

Zdroj: Jan Pokorný, Host Radiožurnálu, Český rozhlas Radiožurnál, 2026

 

Psychiater Bodnár: Šoférovať s myšlienkou, že alkohol už asi vyprchal, je obrovský problém

Abstinent si nemá vymýšľať dôvody, prečo nechce piť, jeho rozhodnutie má spoločnosť tolerovať. Ak sa v práci veľa pije, je namieste zmeniť ju, hovorí pri príležitosti kampane Suchý február psychiater Boris Bodnár.

Psychiater Boris Bodnár je riaditeľom Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach. Je krajským odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor medicína drogových závislostí v Košickom a Prešovskom kraji. Od roku 2008 vykonáva prax súdneho znalca.

Je alkohol u nás záležitosťou jednotlivcov alebo ide o systémový problém celej spoločnosti, ktorý sa len tvári ako osobná voľba?

Vždy je to osobná voľba. Alkohol je legálna psychoaktívna látka. Prvý problém, ktorý zaváži pri jeho konzume, je ľahká dostupnosť. Tým druhým je, že sa považuje za bežnú súčasť spoločenského života.

Zmenili by ste to, že je alkohol u nás legálny?

To je skôr politická otázka. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča znížiť dostupnosť alkoholu a zvýšiť jeho cenu a dane zaň. Tieto opatrenia by podľa mňa pomohli obmedziť spotrebu.

Ako veľmi ovplyvňuje alkoholizmus Slovákov to, že vyrastáme v prostredí, ktoré opitosť pokladá za niečo normálne?

Ľudia, ktorí alkohol neužívajú, sú často pod tlakom okolia a musia sa obhajovať. Tak by to nemalo byť. Abstinencia je rovnako legitímna osobná voľba ako pitie.

Veľa ľudí zažilo alkoholizmus v rodinách. Prečo nedokážu preťať tento kruh a stať sa bariérou, od ktorej sa začne éra abstinencie a tú budú ich deti považovať za normálnu?

Opäť ide o osobné rozhodnutie, no dôležitá je schopnosť odolávať tlaku okolia napríklad v rovesníckej alebo pracovnej skupine. Na individuálnej úrovni ľudia často siahajú po alkohole ako po spôsobe odreagovania, zlepšenia nálady či spánku. Ak chce byť niekto triezvy, musí hľadať iné riešenia týchto potrieb. Dôležité je aj to, či človek v rodine videl zdravé spôsoby zvládania problémov.

Čiže ak chceme, aby sa alkohol v našej rodine prestal dediť ako tichá norma, musíme ho prestať brať ako formu úniku po ťažkom dni alebo ako nejakú odmenu.

Nie je to len po ťažkom dni, ale aj pri oslavách alebo v hocijaký bežný deň. Ak má dôjsť k zmene, o ktorej hovoríte, tak si musia v rodine povedať, ako chcú spoločne tráviť čas. Pri stretnutiach by malo ísť najmä o rozhovor a delenie sa so zážitkami, konzumácia alkoholu nemusí byť súčasťou.

Načrtli ste syndróm presviedčania a nanucovania alkoholu, ktorým Slováci trpia. Niekedy to zažívame aj v pracovných kolektívoch, kde dostanete nálepku čudáka, ktorého potom už nepozývajú ani na spoločné aktivity, pri ktorých sa nepije. Ako sa s tým vyrovnať?

Každý by si mal ujasniť, čo od daného spoločenstva očakáva. Ak sa nestotožní s jeho normami, je niekedy potrebné hľadať iné prostredie.

Je podľa vás v poriadku zmeniť prácu len preto, že pracovná kultúra sa točí okolo alkoholu?

Áno, naši pacienti často zvažujú zmenu práce aj bydliska. Ak konzumácia alkoholu v prostredí jednotlivca výrazne zhoršuje jeho kvalitu života, je namieste o tom vážne uvažovať. Dôležité je, aby si abstinent nemusel vymýšľať dôvody. Stačí, keď raz povie, že alkohol užiť nechce, a okolie by to malo rešpektovať. Ide o osobné rozhodnutie, ktoré si zaslúži toleranciu.

Alkohol je všade – v reklame, televízii, kultúre. Pomohlo by, keby sme namiesto toho ukazovali jeho dôsledky, napríklad obrazy ľudí, ktorí nezvládajú bežné fungovanie?

Nie som si istý, či by to splnilo účel, ale je to na zváženie. Dôležité je nehovoriť o alkohole oslavne a nebrať opitosť ako spoločenskú normu.

Zaznamenali sme pozitívny vývoj v klesajúcom počte hospitalizácií aj vyšetrení v psychiatrických ambulanciách súvisiacich s alkoholom. Ako tieto štatistiky čítate?

Veľmi opatrne. Pri ústavnej starostlivosti hrá veľkú rolu kapacita lôžok – otázkou je, či sa nezatvorili oddelenia alebo nevznikli bariéry, pre ktoré sa ľudia nemohli liečiť. Zatiaľ nejde o výrazný pokles. Ak by však trend pretrvával napríklad desať rokov, išlo by o zásadné zníženie. Na zmeny v počte vyšetrení v ambulantnej starostlivosti nemám jednoznačné vysvetlenie. Počet tých, ktorí by potrebovali pomoc, je niekoľkonásobne vyšší v porovnaní s počtom už vyšetrených. Na tieto zmeny sa preto pozerám skôr tak, že prečo sa títo jednotlivci neprídu liečiť.

Akí pacienti sa u vás liečia? Prichádzajú dobrovoľne alebo sú tam z donútenia súdu či blízkych?

Drvivá väčšina pacientov prichádza dobrovoľne. Súdom nariadených liečení je asi tritisíc ročne, ale je to len malá časť všetkých pacientov. Za príchodom na ambulanciu po prvýkrát býva niekedy aj nejaký tlak zo strany okolia. No pacient sa rozhoduje o liečbe sám.

Akí sú to ľudia, aké majú životy, čo ich spája?

Nedá sa zovšeobecňovať. Sú rôzneho veku, pohlavia aj rozličných profesií. Spája ich to, že v určitom období začali alkohol konzumovať pravidelne a neskôr stratili kontrolu. Mozog sa postupne vplyvom alkoholu mení, jedna dávka už nestačí, preto človek dávky zvyšuje. Strata kontroly vedie k opakovanému užívaniu a postupnému nárastu komplikácií. Zhoršuje sa spánok, nálada, objavuje sa podráždenosť, poruchy pamäti či epileptické záchvaty. To všetko sa deje, aj keď si človek ešte nemusí uvedomovať, že to súvisí s konzumáciou alkoholu.

Dá s teda povedať, že ide o začarovaný kruh.

V prípade závislosti áno. Konzum alkoholu má na začiatku priniesť úľavu od napätia alebo relaxáciu. Po zmenách v mozgu je potrebné na dosiahnutie rovnakého účinku užiť vyššiu dávku, ktorá spôsobuje väčšie negatívne dosahy  aj na emotivitu. Výsledkom je depresívna nálada, ktorá vedie k ďalšiemu konzumu. A, samozrejme, abstinenčné príznaky, ktoré sú nepríjemné a bývajú dôvodom na pokračovanie užívania alkoholu. Preto je dôležité vedieť sa zabávať alebo riešiť problémy a psychickú nepohodu bezpečným spôsobom.

Čo o vzťahu človeka k alkoholu prezradí viac: ak február bez alkoholu nechce ani vyskúšať alebo ak zlyhá?

Takto som nad tým nikdy neuvažoval. Kampaň je ponukou pre bežnú populáciu vyskúšať si mesiac bez alkoholu. Mohol by to byť aj mesiac bez kávy či sladkostí, keďže všetko toto patrí do nášho jedálnička. Ak sa človek do toho pustí a potom ho niekto alebo niečo presvedčí, aby si vypil, svedčí to o tom, že alkohol má v jeho živote dôležité miesto a táto osoba je ovplyvniteľná.

Tridsať dní však nikoho závislého nevylieči. V čom je teda zmysel Suchého februára?

Kampaň nie je určená pre ľudí so závislosťou – tam je potrebná dlhodobá liečba. Ide o krátkodobú abstinenciu pre bežnú populáciu, ktorá prináša benefity ako lepší spánok, viac energie a lepšiu koncentráciu.

Čo ak človek vydrží ten mesiac, ale potom si hneď musí dať? Alebo ak sa dokonca povzbudzuje, že už len dva týždne vydržím a môžem si vypiť? Má taký človek bezpečný vzťah k alkoholu?

Každý človek má vlastné dôvody, prečo sa do kampane zapojí. Ak niekto vydrží mesiac a 1. marca to oslávi, nevyvodzujem z toho vážnejšie dôsledky. Vážnejšie to začína byť, ak človek stráca kontrolu a pije aj vtedy, keď si zaumienil, že nebude.

Ak si človek sadne za volant s myšlienkou, že „veď to už asi vyprchalo“, je to problém?

Je to obrovský problém, ktorý mnoho ľudí podceňuje. A to ani nemusí ísť o človeka so závislosťou.

Ako by ste odradili človeka od pitia ako psychiater?

Najhoršie, čo sa môže stať dotyčnému človeku, je smrť. Ročne nám umrie niekoľko pacientov na intoxikáciu a pokračujúci konzum pri závislosti. Ďalšie závažné komplikácie sú epilepsia, úrazy, rakovinové ochorenia, psychické problémy, ako napríklad strata pamäti, depresia, psychózy. Alkohol spôsobuje ďalších dvesto rôznych ochorení.

Za kľúčové považujem viesť aktívny a zaujímavý životný štýl, ktorý prirodzene znižuje potrebu pravidelného a nadmerného pitia. Život by mal človeka baviť, práca napĺňať, mal by mať záujmy a niečo, na čo sa teší. Problémy je potrebné riešiť – nie pred nimi unikať a tlmiť napätie alkoholom.

Zdroj: Eva Struhárňanská, Štandard,2026

viac nájdete tu: https://standard.sk/1136323/psychiater-bodnar-soferovat-s-myslienkou-ze-alkohol-uz-asi-vyprchal-je-obrovsky-problem

Môžu sa osprchovať a vyspať do triezva. Bitkárov tam zviažu. Boli sme na záchytke v Brne.

Obnovenie záchytiek na Slovensku uviazlo.

V lepšom prípade klienta zavrú v jednoduchej izbe s dvoma, alebo štyrmi posteľami. Zariadenie dopĺňa už len antikorová toaleta, oddelená múrikom.

Viac nič, ani umývadlo, ani skrinka. Izba je vybavená tak, aby sa v nej nič nedalo rozbiť, zničiť, alebo použiť ako zbraň.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

0 seconds of 0 secondsVolume 0%

Press shift question mark to access a list of keyboard shortcuts

 

Live
00:00
00:00
00:00

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Aj postele sú napevno uchytené k podlahe. Okno vyvýšené, zatienené a bez kľučky. Vstupné dvere zaistené mrežou. Všade dlažba a kachličky, takže údržba je bezproblémová.

V izbe je čisto. Necítiť ani žiadny zápach. Personál brnenskej záchytky pritom nemožno podozrievať, že sa na návštevu novinárov zo SME vopred pripravil. Dozvedel sa o nej asi pol hodiny vopred. Jedinou podmienkou bolo nefotografovať.

Iba chvíľu predtým preberali muža pod vplyvom, ktorého priviezla záchranka v sprievode policajtov. Bolo to v utorok, krátko po jedenástej – predpoludním.

Vypnúť reklamu

Vypnúť reklamu

Záchytné stanice slúžia ako zariadenia na zotavenie ľudí, ktorí to prehnali s alkoholom. Neberú však hocikoho. Okrem toho, že klient preukázateľne javí príznaky opitosti, musí byť aj nebezpečný pre seba, alebo pre svoje okolie. Platí to aj pre ľudí pod vplyvom drog.

Na Slovensku posledná záchytka skončila v roku 2004. Odvtedy sa stále iba hovorí o tom, že by ich bolo treba obnoviť. Prax je zatiaľ taká, že opilcov záchranári vozia na urgentné príjmy nemocníc, kde sa zaradia medzi bežných pacientov.

Na Záchytnej stanici v Brne práve preberali intoxikovaného klienta. Tri malé okienka za sanitkou a nad policajným autom patria k izbám odluky.

Foto: SME, Marko Erd

Vitajte na záchytke

Zástupkyňa staničnej sestry Oldřiška Brandejsová slúži na záchytke v Brne 21 rokov. Pôsobí rázne, aj keď sa usmieva. Hovorí, že práca ju baví.

„Nie je to jednotvárne a občas je to aj adrenalín. Nikdy neviete akého klienta privezú,“ povedala. Sú aj takí, s ktorými sa stretáva pravidelne, a už sa poznajú. „Ráno ho prepustíme a o štvrtej popoludní je tu znova.“

Vypnúť reklamu

Vybaviť záchytnú stanicu nie je žiadna špeciálna veda. Tú pri brnianskej psychiatrickej nemocnici nedávno opravovali, takže vyzerá ako nová.

Sú tam dve izby so štyrmi posteľami. Jedna izba s dvoma lôžkami je určená pre ženy. Pre klientov, ktorí sú veľmi nepokojní, majú pripravené tri samostatné miestnosti. Volajú ich „odluky“. Celková kapacita je 13 miest.

V odluke sú dve lôžka. Jedno je vybavené spútavacími remeňmi na ruky a nohy. Zaisťujú sa magnetickým zámkom. Klientov tam ukladajú na brucho. Dôvodom je, aby nevdýchli cudzie teleso (obvykle zvratky), vysvetľuje sestra.

Keď sa klient upokojí, odviažu ho, ale zostáva v odluke. Môže sa presunúť na posteľ vedľa a dospať.

Zaisťovať klientov remeňmi treba aj preto, že v opitosti človeku nemožno dať lieky na upokojenie. Mohlo by to spôsobiť ešte väčšiu intoxikáciu, teda poškodenie organizmu.

Vypnúť reklamu

Používanie tzv. obmedzovacích prostriedkov na záchytkách v Česku upravuje zákon o ochrane zdravia pred škodlivými účinkami návykových látok.

zdroj: Matúš Burčík, SME, 2026
Čítajte viac: https://www.sme.sk/domov/c/mozu-sa-osprchovat-a-vyspat-do-triezva-bitkarov-tam-zviazu-boli-sme-na-zachytke-v-brne?fbclid=IwdGRzaAPth21leHRuA2FlbQIxMQBzcnRjBmFwcF9pZAwzNTA2ODU1MzE3MjgAAR5O4TQep4f7FQUADfhYwxvqEV63duWK0TckiY76JSfNt2KcmitZse_AU9_7Ug_aem_Ju2ap-haeKoEW_yn36zlLQ&sfnsn=mo