Slovník pojmov

Vzájomný vzťah, v ktorom nejaký objekt alebo jav nemôže naplno a trvalo existovať bez iného objektu alebo bez podmienok týmto objektom vytváraných. Pojem závislosť sa najčastejšie vyskytuje v spojitosti s drogami (pozri droga). Samotná drogová závislosť (pozri drogová závislosť) predstavuje len jednu stránku tohto mnohoznačného pojmu. Prestavuje súbor príznakov (symptómov), ktoré vznikajú následkom pôsobenia príslušného podnetu na organizmus alebo psychiku človeka. Príznaky závislosti sa aktivizujú pri oslabení pôsobenia podnetu, ale najmä pri jeho absencii. Závislosť môže mať podobu potreby, kde podľa druhu potreby je možné vymedziť tri skupiny závislostí necesitné (nevyhnutné), obvykle ide o bazálne biologické potreby – potrava, životné prostredie, pohyb a pod., posibilné (možné) – od profesie, činností, osôb, spoločenských podmienok a pod., obsedantné (nutkavé), ktoré môžu byť v norme alebo v subnorme – od koníčkov, záujmov, pôžitkov, alkoholu, drog a pod. Podľa etáp ontogenetického vývoja je možné závislosť diferencovať na : • závislosť s vekom pretrvávajúca – napr. závislosti vyplývajúce z bazálnych potrieb, • závislosť s vekom pribúdajúca – napr. závislosti súvisiace so somatickým a psychosociálnym dozrievaním, • závislosť s vekom ubúdajúca – napr. závislosti súvisiace s involučnými procesmi v priebehu starnutia. Na základe sociálnych noriem môže byť závislosť želaná, odporúčaná, vynucovaná. V dôsledku toho sa v určitej kultúre ustálili a zafixovali niektoré prejavy závislého resp. nezávislého správania nielen podľa veku, pohlavia, ale i spoločenského postavenia. Závislosť – nezávislosť sú koexistujúce pojmy. Na základe koexistencie oboch premenných človek spravidla nemôže byť charakterizovaný absolútnou závislosťou, ani absolútnou nezávislosťou. Absolútny výskyt iba jednej dimenzie by vylučoval existenciu druhej dimenzie, čo vylučuje koexistencia. Závislosť je teda možné charakterizovať ako vzťah medzi dvoma javmi, z ktorých prvý – subjekt je nositeľom závislosti a druhý – objekt je predmetom závislosti. Výsledkom uvedeného vzťahu je správanie, ktoré sa pri subjekte môže prezentovať v norme a subnorme. Pri správaní v norme je subjekt schopný kontrolovať, usmerňovať svoje závislé správanie vo vzťahu k objektu závislosti. Pri správaní v subnorme nie je subjekt schopný korigovať svoje správanie vo vzťahu k objektu závislosti. Toto subnormné (patologické) závislé správanie je založené na vášnivej (chorobnej) túžbe, ktorá je spravidla mimo autoregulačné (pozri autoregulácia) možnosti postihnutého. Poznáme viac druhov subnormných závislostí. Z aspektu ich vplyvu a negatívnych sociálnych dôsledkov môžeme ako najzávažnejšie uviesť : drogovú závislosť, hráčsku závislosť (hráčske automaty, počítačové hry), závislosť na práci, závislosť na internete, kultovú závislosť (niektoré náboženské sekty).

Zdravie predstavuje stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby. Je výsledkom interakcií medzi ľudským organizmom a sociálno – ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života. Zdravie je možné definovať ako harmonicky vyvážený telesný a duševný stav človeka sprevádzaný pocitom spokojnosti, v ktorom je človek subjektívne bez problémov a objektívne bez lekárskeho nálezu Ide o taký priebeh a spôsob fungovania všetkých životných prejavov človeka, ktorý umožňuje zachovávať, ale i rozvíjať jeho existenciu z biologického, psychického a sociálneho hľadiska. Vlastná podstata zdravia sa teda dá definovať ako určité funkčné optimum všetkých životných prejavov človeka. Zdravý organizmus reaguje bez poškodenia výkonnosti i objektívnych kvalít zdravotného stavu na komplexné podnety a vplyvy rozmanitých činiteľov prostredia, vykazuje odolnosť voči negatívne funkčným vonkajším činiteľom povahy chemickej, fyzikálnej, biologickej, spoločenskej atď.

V anglickej literatúre abuse alebo aj misuse. Obvykle sa pod zneužívaním rozumie nesprávne používanie látky určenej na iné účely. Pri kontrolovaných (zakázaných či obmedzene dostupných) látkach sa výrazom zneužitie rozumie každé ich použitie iné než na lekárske alebo vedecké účely, vrátane užívania bez predpisu, v nadmerných dávkach alebo počas dlhšieho obdobia, než je dovole-né. Z lekárskeho hľadiska možno tento pojem chápať ako opakované užívanie nejakej látky v priebehu 12 mesiacov, ktoré vedie k poškodeniu fyzického či psychického zdravia a spôsobuje užívateľovi aj problémy v rodinnom a spoločenskom živote, prípadne aj problémy so zákonom.