Slovník pojmov

Resocializácia prestavuje komplex longitudinálne realizovaných činností, opatrení, postupov a aktivít (ekonomické, sociálne, zdravotné, pracovné, pedagogické, psychologické, kultúrno – výchovné) zameraných na socializáciu (uzdravovanie) jedinca liečeného zo závislosti od akejkoľvek patologickej závislosti (alkohol, drogy, patologické hráčstvo, kultová závislosť) po absolvovaní príslušnej terapie. Cieľom je trvalá a dôsledná abstinencia.

Resocializácia v oblasti drogových závislostí (pozri drogová závislosť) je proces koordinovaného, komplexného, kontinuálneho, systematického, cieľavedomého a adresného ovplyvňovania, usmerňovania preliečeného závislého jedinca.

Úspech resocializácie je determinovaný účinnosťou aktivizácie vnútorných schopností človeka na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. Resocializácia je teda programovo zameraná na zmenu životného štýlu prostredníctvom zmeny myslenia s cieľom dosiahnutia plnej integrácie, plnohodnotného návratu do bežného života, sociálneho prostredia a pracovného procesu.

Pre užívanie kokaínu (pozri kokaín) je typické jeho vstrebávanie cez sliznicu nosa (per nasim) s priamym prienikom drogy vláknami čuchového nervu do mozgu. Zriedkavou alternatívou je vstrebávanie drogy cez sliznicu pošvy (per vaginam), močovou trubicou (per uretram) alebo konečníka (per rectum), napr. kokaín.

Osobitným problémom je prienik drogy cez kožu do krvi a tkanív. Týmto spôsobom veľmi účinne prenikajú rôzne látky s psychoaktívnym účinkom, napr. halucinogény vrátane LSD, pozri LSD).

Nebezpečnou sa ukazuje najmä skutočnosť, že ideálnym prostredím pre prienik drogy je detská pokožka, ktorá obsahuje relatívne menšie percento spevňujúcich kolagénnych vláken oproti koži dospelej osoby. Nemožno preto podceňovať najmä rozširovanie rôznych drogou impregnovaných „samolepiek“ alebo „ozdobného tetovania “, ktoré treba pred prilepením na kožu najprv obliznúť.