Slovník pojmov

Správa podávajúca komplexný obraz o drogovej problematike v krajine. Každoročne sa vypracováva podľa jednotnej štruktúry a metodiky EUDA, čo zabezpečuje vzájomnú porovnateľnosť. Národné správy obsahujú informácie o nových trendoch a vývoji v danej oblasti sledovanom v rámci piatich kľúčových indikátorov ako i z oblasti prevencie a znižovania ponuky drog – represia. Slovenská národná správa pre EUDA sa vydáva ako publikácia pod názvom „Výročná správa o stave drogovej problematiky na Slovensku“. Do roku 2007 sa vydávala pod názvom „Stav drogových závislostí a kontrola drog v Slovenskej republike“.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje neurózu ako „zážitkovo podmienenú poruchu vo vzťahu medzi človekom a jeho okolím, ktorá má psychické alebo tiež telesné príznaky choroby“. Človek dostane diagnózu neuróza, keď trpí telesnými alebo duševnými ťažkosťami, pre ktoré nebol pri lekárskom vyšetrení zistený organický podklad, čiže preukázateľné poškodenie príslušných telesných orgánov alebo mozgu. Svoje ťažkosti si neurotik uvedomuje, sťažuje sa na ne, trpí nimi, často sa subjektívne cíti horšie ako pacient s vážnou telesnou chorobou. Neurotici netrpia len sami, ale sú na ťarchu aj svojmu okoliu, keďže sa neustále zaoberajú svojimi vlastnými ťažkosťami. Neurotik nie je pre svoje okolie nebezpečný, nikoho neohrozuje na živote, má plne zachovanú právnu zodpovednosť a to v občianskom i trestnom zmysle . Neuróza neohrozuje život, ale ho komplikuje. Neurózu môže mať za určitých okolností každý človek.

Nikotín je alkaloid, ktorého zdrojom je tabak. Okrem nikotínu sú v tabaku obsiahnuté aj iné alkaloidy (napr. pyrolidin, nikotyrin, myosmin) a početné organické a anorganické látky. Za psychotropné účinky tabaku je zodpovedný nikotín. Tabak pochádza z usušených listov rastliny rodu Nicotiana (čeľaď ľuľkovité – Solanaceae), ktorého najpopulárnejší a najčastejšie kultivovaný druh Nicotiana tabacum, má svoju pôvodnú vlasť v Amerike. Žiadna iná, pre ľudský organizmus nepotrebná látka, nezískala na pravidelné užívanie toľko ľudí ako nikotín. Nikotín je mitotický jed, ktorého jedovatosť je približne rovnaká ako u kyanidu draselného (cyankáli). Pri fajčení sa uvoľňuje a prechádza do tabakového dymu. Smrteľná dávka nikotínu je 50 – 60 mg, pričom dym z jednej cigarety obsahuje približne 10 mg nikotínu. Z tohoto množstva inhaluje (pozri inhalácia) fajčiar, podľa spôsobu fajčenia, 1 až 3 mg (v cigaretách s filtrom od 0,4 – 2 mg). Fajčiari inhalujúci dym do pľúc (šlukujúci) získavajú z tohto množstva až 97 %, nešlukujúci 10 – 16 %. Z uvedeného by bolo možné dedukovať, že vyfajčením 15 – 20 cigariet získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu. K vážnejším otravám ale spravidla nedochádza, lebo začiatočník zvyšuje počet vyfajčených cigariet len opatrne (vplyv počiatočných nepríjemných stavov), čím si organizmus pomerne rýchlo na nikotín navyká. Farmakologicky je nikotín psychostimulačná a mierne euforizačná látka. Malé dávky stimulujú vegetatívne gangliá, senzorické receptory a centrálny nervový systém. Po tomto účinku nasleduje, najmä pri vysokých dávkach, tlmivý účinok na uvedené oblasti. Fajčenie umožňuje využívať stimulačné, ale i tlmivé pôsobenie nikotínu na mozog i psychiku. Obidva tieto účinky sa však rozvíjajú iba pri spolupôsobení širších psychických a psychosociálnych vplyvov. Fajčenie tabaku, na rozdiel od abúzu (pozri abúzus) mnohých iných psychoaktívnych látok, neovplyvňuje výraznejšie psychické funkcie, správanie, osobnostnú úroveň, kvalitu sociálnych vzťahov. Jeho škodlivé následky sa prejavujú predovšetkým na somatickom zdraví (rakovina pľúc, bronchitída, srdečné a cievne ochorenia, poškodzovanie plodu a potraty u žien v období tehotenstva), ako výsledok pôsobenia toxických látok, ktoré vznikajú alebo sa uvoľňujú pri tlení tabaku (nikotín, oxid uhoľnatý, karcinogény dechtu a ďalšie). Fajčenie tabaku vyvoláva mimoriadne vysokú psychickú závislosť (pozri psychická závislosť), pričom rozhodujúcu úlohu pri vzniku abúzu fajčenia tabaku zohráva práve nikotín.