Slovník pojmov

V polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa objavila najprv v USA a neskôr aj v Európe mimoriadne nebezpečná droga na báze kokaínu – crack (krak). Crack predstavuje zmes čistého kokaínu a jedlej sódy (natrium bicarbonatum – NaHCO3), ktorá sa zahrieva až do odparenia hydrochloridovej časti. Ide teda o čistý kokaín (chlórhydrát kokaínu vo vodnom roztoku bikarbonátu sodného miešaný rovnakým dielom a ohrievaný v mikrovlnej rúre). Po takejto úprave sa vytvoria kryštáliky obsahujúce až 80 % kokaínu v zmesis. Vzhľad : Crack je jemný biely (nahnedlý) prášok, makroskopicky takmer nerozlíšiteľný od čistého kokaínu. Býva tiež lisovaný do malých guličiek. Spôsob aplikácie : Crack je vo vode nerozpustný, preto sa nedá uspokojivo injekčne aplikovať bez ďalšieho spracovania. Obvykle sa fajčí v malých sklenených fajočkách nie väčších ako dlaň. Podľa priania a chuti sa môže miešať s tabakom alebo marihuanou. Pri fajčení vydáva praskavé zvuky, čo bola pravdepodobná príčina jeho pomenovania (crack – vo voľnom preklade praskanie, úder hromu). Vplyvy a riziká : Crack má silné exitačné a stimulačné účinky na CNS (pocit sebavedomia, mentálnej, sexuálnej a fyzickej sily, potlačenie únavy a chuti do jedla) a je nebezpečný najmä pre deti. Kým dospelý si navykne na kokaínový prášok priemerne po dvoch – troch rokoch, na crack si možno navyknúť už po jednej dávke a takmer vždy do troch až šiestich týždňov. Predpokladá sa, že je to spôsobené enormnou senzibilizáciou príslušných častí mozgu. Droga núti mozgové bunky odovzdávať, resp. zbavovať sa neurotransmiterov (norefedrín, dopamín, epinefrín) a takýmto spôsobom vyvoláva kokaínový „rauš“. Vplyv cracku nastáva takmer okamžite, začína sa zmierňovať v priebehu niekoľkých minút a odoznie asi po 20 minútach. Táto skutočnosť núti konzumentov stále sa k nemu vracať, čo vedie k rýchlemu návyku.