Slovník pojmov

Lieky predstavujú heterogénnu skupinu látok s rozličnými efektami, ktoré sa môžu stať predmetom zneužívania a pri dlhodobejšom užívaní i predmetom závislosti (pozri závislosť). Takmer celú skupinu týchto potencionálne návykových látok tvoria liečivá získané oficiálnou prípravou vo farmaceutickom priemysle. Podnetom pre výrobu takýchto preparátov bola a je snaha nájsť a aplikovať látky pôsobiace proti poruchám spánku a nespavosti, na tlmenie nežiadúceho vzrušenia, podráždenia a napätia, na tlmenie neurotických ťažkostí, liečenie depresií. Ide teda o skupinu potencionálne návykových látok, ktoré majú hypnosedatívne účinky dosahované útlmom centrálnej nervovej sústavy, preto v prípade zneužívania môžeme hovoriť o „drogovej závislosti (pozri drogová závislosť) na liečivách s centrálne tlmivým účinkom“. Vzhľad : Lieky (farmaka) sú syntetické zlúčeniny, ktoré majú v čistej forme obvykle podobu jemného bieleho prášku bez zápachu, horkastej alebo kyslej chuti, pomerne dobre rozpustné vo vode. Sú upravované najčastejšie do tabletovej a ampulkovej formy, niektoré (napr. Rohypnol) môžu mať formu roztoku. Spôsob aplikácie : Keďže ide o liečivá najčastejšie ponúkané v tabletovej alebo ampulkovej forme obvyklé je ich perorálne užívanie. Injekčná aplikácia je zriedkavejšia (Rohypnol, výluh z preparátu Alnagonu). Závislosť vyvoláva dlhodobé užívanie takýchto látok v niekoľkonásobne vyšších dávkach ako sú dávky terapeutické. Mimoriadne nebezpečné je ich kombinovanie s alkoholom pre kumulovanie centrálneho tlmivého účinku, ktoré môže mať až smrteľný účinok. Vplyvy a riziká : Z hľadiska účinku na CNS a špecifík vo vzťahu k možnému vzniku závislosti je možné orientačné rozdelenie do niekoľkých skupín : • hypnotiká ( látky proti nespavosti ) – barbituráty (Barbital, Dormiphen, Phenobarbital, Somnyl, Seconal, Soneryl, Pantobarbital a ďalšie ), – nebarbiturátové s možnosťou návyku (Rohypnol, Dormogen, Noxyron a ďalšie), • anxiolitiká ( látky upokojujúce a pôsobiace proti úzkosti ) – Meprobamat, Radepur, – benzodiazepín (Diazepam, Nitrazepam, Control, Lexilium a ďalšie), • analgetiká – antipiretiká ( látky proti bolesti a horúčke ) – Acylpirin, Alnagon, Acylkoffin, Dinyl, Eunalgit, Mironal, Neuralgen, Spasmoveralgin a ďalšie. V malých dávkach (obvykle jedna tableta alebo tobolka) vyvolávajú duševnú vyrovnanosť a uvoľnenie bez príliš veľkej ospalosti. Poskytujú emocionálnu podporu, ale len krátkodobo, dlhodobo zosilňujú úzkosť a depresiu. Rozvoj tolerancie (pozri tolerancia) následne núti konzumentov zvyšovať dávky. V prípade dlhšie trvajúceho perorálneho užívania sa už po relatívne krátkom čase (niekoľko týždňov) môže rozvinúť výrazná psychická (pozri psychická závislosť), ale i fyzická závislosť (pozri fyzická závislosť). Chronický konzument sa stáva rýchlo rozpoznateľným pre svoje okolie viditeľným telesným chátraním a postupnou degradáciou osobnosti. Navonok sú rozpoznateľné zmeny v rečovom prejave – reč je nezreteľná, subjekt má problémy s hľadaním priliehavých výrazov, objavuje sa kompenzátorná gestikulácia, výpadky pamäti. Osobnostné zmeny môžu mať podobu porúch správania, straty sebakontroly, agresivity (pozri agresivita), inokedy depresívnych (pozri depresia) stavov, celkovej sociálnej maladaptácie (pozri maladaptácia). Okrem týchto psychických zmien sa objavujú aj zmeny somatické – žalúdočné ťažkosti, alergické reakcie, poruchy krvotvorby, zápaly žíl a ďalšie. Kombinácia rôznych farmák sa často vyskytuje pri samovražedných pokusoch. Zneužívanie farmák vyžaduje reštriktívne opatrenia v zmysle ich registrácie a predpisovania.

LSD je polosyntetická zlúčenina (dietylamid kyseliny lysergovej, LSD-25), ktorá sa stala prototypom novej halucinogénnej drogy (pozri droga). Patrí k hlavným zástupcom polosyntetických halucinogénov. Kyselina lysergová sa izoluje z námeľa (Secale cornutum) ako prežívajúceho štádia na obilí parazitujúcej huby kyjaničky purpurovej (Claviceps purpurea). LSD je možné syntetizovať i umelou cestou bez východiskového prírodného prekurzora. LSD dokáže už pri minimálnych dávkach významne meniť duševné pochody, meniť vnímanie času, zaplavovať vnemy obrazmi. Vzhľad : LSD-25 je jemne kryštalický biely prášok bez osobitnej chuti a zápachu dobre rozpustný vo vode. Keďže čistý preparát je mimoriadne silný, malé dávky LSD sa obvykle zmiešavajú s iným rozpúšťadlom za účelom zvýšenia objemu a hmotnosti dávky. LSD môže byť rozmiešané so želatínou a tvarované do formy želatínových lístkov. Roztokom LSD možno impregnovať kúsky akéhokoľvek hydrofilného papiera alebo textilu, napúšťať rôzne ornamentálne „samolepky“ a nalepovacie „tetováže“, ponúkané distribútormi obvykle deťom a mladým ľuďom. Spôsob aplikácie : Užívanie halucinogénnych drog (pozri droga) má podobu celého radu spôsobov vpravovania týchto látok do organizmu. LSD sa užíva najmä perorálne, možno ho aj fajčiť obvykle s tabakom. Častá je cesta intravenóznej injekčnej aplikácie. LSD dobre preniká cez neporušenú kožu (samolepky, tetováže). Pri perorálnom užití účinkuje LSD obvykle za 45 minút, pri intravenóznej aplikácii už za niekoľko minút. Efekt LSD („trip“) trvá približne 6 až 8 hodín. Vplyvy a riziká : LSD je jednou z najúčinnejších halucinogénnych látok (je štyritisíckrát účinnejšia ako meskalín pozri meskalín). Už najmenšie množstvo (0,1 miligramu) prekonáva hematoencefalickú bariéru (mozgovokrvnú bariéru) a preniká do mozgu. LSD pôsobí predovšetkým na limbický systém a retikulárnu formáciu teda na tie centrá, ktoré riadia emocionálne reakcie, ako aj informácie, ktoré nám sprostredkúvajú naše zmysly. Účinky na psychiku vo veľkej miere závisia od prijatej dávky, prostredia užívania, momentálneho rozpoloženia človeka – od toho, čo od drogy očakáva. Akútna intoxikácia (pozri intoxikácia) vyvoláva rozsiahle zmeny percepcie (vnímania), bohaté halucinácie (pozri halucinácia) aj ilúzie s prevahou zrakových (bohaté na farby, geometricky ohraničené predmety strácajú svoj tvar, časté sú antropomorfné ilúzie, keď premety v miestnosti nadobúdajú tvar zvierat alebo ľudí, majú mimické prejavy), celkové zmeny vnímania a neobvyklé emočné stavy. Subjekt býva euforický (pozri eufória), vyskytujú sa explózie smiechu, pocit neuveriteľného šťastia, neviazaná komunikácia. U ťažších intoxikácii vzniká až fenomén depersonalizácie (pozri depersonalizácia), telo nie je vnímané ako vlastné, subjekt podlieha ilúzii vznášania sa v priestore (môže dôjsť k náhodnému vyskočeniu z okna, balkóna). V tomto stave dochádza k pocitom mystických zážitkov a religióznym víziam, pocitom splynutia s vesmírom, kozmickým extázam, formovaniu nového radikálneho obrazu seba. U všetkých halucinogénnych drog, najmä u LSD, sa môže aj po jednorázovej aplikácii drogy vyvinúť vyslovene nepríjemný stav bad trip (pozri bad trip) charakterizovaný dezorientáciou, nepríjemnými halucináciami paranoidného charakteru, stratou subjektu v realite. Objavuje sa tiež tzv. flash-back (pozri falsh back ) fenomén. U chronických konzumentov sa pomerne skoro objavujú a rozvíjajú výrazné osobnostné zmeny. U subjektu sa prehlbuje introvertná orientácia, môžu sa rozvíjať sklony k mysticizmu a chorobnej religiozite, je ľahko manipulovateľný. Dynamika života a záujem o okolité dianie rapídne klesá, objavuje sa apatia (amotivačný syndróm). Chronické užívanie halucinogénov nevedie k výraznejšej fyzickej závislosti (pozri fyzická závislosť), pri ktorej by telo abstinenciou trpelo. Podobne ako u každej inej drogy, ktorá spôsobuje zmenu nálady, môže dôjsť k vzniku psychickej závislosti (pozri psychická závislosť)