„Predstavme si dvoch Bratislavčanov, ktorí pracujú v nadnárodných firmách na zodpovedných a dobre platených pozíciách a zároveň pravidelne užívajú drogy. Nazvime ich iba krstnými menami: Jožo a Jano. Jožo svoju drogu užíva pravidelne niekoľkokrát denne a často na ňu myslí. Ak ju nemá pár hodín k dispozícii, cíti silné nutkanie zaobstarať si ju a užiť ju. Jožo si zároveň pravidelným užívaním svojej drogy vypestoval slušnú toleranciu, takže pre pociťovanie jej účinkov musí zvyšovať svoje dávky a často ju užije úplne mimovoľne. Uvedomuje si, že to niekedy s drogou preháňa, ale všetky jeho pokusy obmedziť jej užívanie zlyhávajú pre nepríjemné abstinenčné príznaky, ktoré ho obmedzujú v práci. Naopak Jano užíva svoju drogu vždy iba mimo práce, ale zato pravidelne počas víkendov. Nemá nutkanie užiť drogu inokedy, nezvyšuje svoje dávky a nemá ani žiadne abstinenčné príznaky i keď drogu pravidelne užíva už dva roky. Nemá v súvislosti s užívaním drogy žiadne zdravotné problémy a droga mu nespôsobila ani spoločenské škody a nechce jej užívanie ani rozširovať ani obmedzovať. Uhádli by ste, akú drogu užíva Jožo a akú Jano? Jožo je závislý na legálnej a široko spoločensky akceptovanej káve (kofeíne) a Jano zasa pravidelne užíva nelegálny a z hľadiska predávkovania ako i dlhodobých zdravotných účinkov veľmi nebezpečný kokaín. Tento vymyslený príklad ide zámerne proti intuícii a naznačuje nám jeden zo základných problémov drogovej politiky: na čom by spoločnosti pri regulácii drog malo záležať? Ak by malo byť prioritou drogovej politiky aplikovanie najnovších vedeckých poznatkov, tak by sme mali brať do úvahy nielen potenciál závislosti jednotlivých drog (tu napríklad jednoznačne vyhráva alkohol nad marihuanou) alebo na ich fyzickú škodlivosť (tu zasa vedie fajčenie tabaku nad užívaním LSD). Asi by sme najskôr mali vziať do úvahy celkové spoločenské a zdravotné škody, ktoré spôsobuje užívanie jednotlivých drog. Na Slovensku by v takomto rebríčku jednoznačne zvíťazil legálny a zároveň i legálne propagovaný alkohol. Súčasný právny stav na Slovensku však rozlišuje veľmi hrubou čiarou iba legálne a nelegálne drogy. Potenciál jednotlivých drog spôsobovať škody rôzneho druhu (napr. zdravotné, kriminálne, spoločenské) už ďalej nerieši. Ako sa teda zdá, pri utváraní drogovej politiky je dôležité i niečo iné ako vedecké argumenty založené na dôkazoch. Jedným z rozhodujúcich faktorov je v tejto súvislosti miera kultúrnej akceptácie a normalizácie užívania jednotlivých drog v spoločnosti. To je však iba čiastočné vysvetlenie.Môžeme sa oprávnene domnievať, že na presadzovanie prohibície či legalizácie jednotlivých drog navyše vplýva i samotný inštitucionálny a myšlienkový vývoj samotnej drogovej politiky. Tu si môžeme pomôcť i ďalším príkladom. Juro a Jirka sú bratranci, Juro je Slovák z Nového Mesta nad Váhom a Jirka Čech z Nového Města na Moravě. Obaja sú nadšení užívatelia marihuany a obaja sa snažia na svojej záhrade vypestovať pre svoju vlastnú potrebu tie najlepšie rastliny. Juro aj Jirka majú nepriateľských susedov, ktorí ich udajú na polícii. Polícia príde na ich pozemok a zhabe každému drogu, obaja mali zasadených po päť veľkých rastlín. Podľa aktuálneho právneho stavu v Českej republike spáchal Jirka iba priestupok a dostane pokutu maximálne 15000 českých korún (cca 550€), ale na Slovensku bude musieť ísť Juraj do väzenia na minimálne desať rokov pretože spáchal trestný čin so sadzbou 10 – 15 rokov. Ako je možné, že za ten istý skutok sú tak mimoriadne odlišné tresty v dvoch krajinách, ktoré boli ešte nedávno spoločným štátom so spoločnou kultúrou a históriou? Čiastočné vysvetlenie asi treba hľadať vo vývoji spoločnosti, jej hodnôt a názorov na drogy. Špecifickejšie a komplexnejšie je však vysvetlenie, ktoré berie do úvahy i vývoj odborného diskurzu a inštitúcií drogovej politiky v jednotlivých krajinách. V prípade Českej republiky bol vývoj drogovej politiky ovplyvnený i nezávislými a rešpektovanými inštitúciami so silnými osobnosťami, ktoré uplynulé štvrťstoročie preferovali predovšetkým opatrenia založené na vedeckom poznaní a nebáli sa pri ich presadzovaní často ísť i do kontroverzií s politikmi. Na Slovensku takéto osobnosti a inštitúcie doteraz chýbajú a tvorba drogovej politiky je poplatná predovšetkým názorom politikov.“