Fajčiari po stimulácii mozgu siahali po cigarete menej. Vedci ukázali, čo sa dialo v ich hlave

Magnetická stimulácia mozgu pomohla fajčiarom znížiť počet cigariet denne. Vedci zistili, že kľúčom nemusí byť potláčanie chuti, ale posilnenie mozgových okruhov sebakontroly.

Prestať fajčiť nie je len o tom, že si človek povie dosť. Pri závislosti od nikotínu hrá proti nemu aj vlastný mozog. Časť nervových okruhov tlačí na odmenu a okamžitú úľavu, zatiaľ čo iné oblasti majú brzdiť impulz a pomáhať človeku vydržať. Problém je, že pri závislosti sa táto rovnováha často vychýli nesprávnym smerom.

Nová štúdia z MUSC Hollings Cancer Center ukazuje, že tento mechanizmus sa možno dá ovplyvniť priamo cez mozgové okruhy. Výskumníci použili neinvazívnu magnetickú stimuláciu mozgu u fajčiarov, ktorí chceli prestať, a najlepší výsledok dosiahli vtedy, keď cielili na oblasť spojenú so sebakontrolou. Účastníci v tejto skupine znížili spotrebu v priemere o viac než 11 cigariet denne.

Vedci neskúšali potlačiť chuť na cigaretu, ale posilniť mozgovú brzdu

Vedci testovali dve stratégie. Pri prvej stimulovali oblasť mozgu, ktorá sa zapája pri rozhodovaní, plánovaní a odolávaní pokušeniam. Ide o ľavý dorsolaterálny prefrontálny kortex. Druhý prístup cielil na ľavú mediálnu orbitofrontálnu kôru, teda oblasť spojenú s hodnotením odmeny, chuťou a očakávaním príjemného pocitu.

Každý účastník absolvoval 15 sedení počas troch týždňov. Magnetické impulzy pritom neboli nastavené naslepo. Vedci využili snímky mozgu konkrétneho človeka, aby stimuláciu zacielili čo najpresnejšie. Xingbao Li to opisuje ako formu presnej medicíny, pri ktorej sa zásah prispôsobuje mozgu konkrétneho pacienta.

Fajčiari nefajčili menej len na papieri. Zmenu ukázali aj snímky mozgu a dychové testy

Najväčší rozdiel sa ukázal pri skupine, ktorej vedci stimulovali ľavý dorsolaterálny prefrontálny kortex. Teda oblasť, ktorú si môžeš predstaviť ako jednu z hlavných bŕzd impulzívneho správania. Práve títo účastníci znížili fajčenie v priemere o viac než 11 cigariet denne. Keď sa výsledok prepočítal pomerovo, išlo približne o polovicu pôvodnej spotreby.

Prístup zameraný na oblasť odmeny taký silný efekt nepriniesol. Stimulácia mediálnej orbitofrontálnej kôry nebola presvedčivejšia než placebová procedúra. Samotné tlmenie miesta, ktoré súvisí s chuťou a očakávaním odmeny, teda nestačilo. Oveľa lepšie dopadlo posilnenie časti mozgu, ktorá má človeku pomôcť cigarete odolať.

Ešte dôležitejšie však bolo to, čo ukázali snímky mozgu. U ľudí v najúspešnejšej skupine sa po liečbe zvýšila aktivita v prefrontálnej kôre, teda v oblasti spojenej s kontrolou správania a rozhodovaním. Zároveň klesla aktivita v regiónoch, ktoré súvisia s odmenou a bažením. Čím výraznejšie sa aktivita mozgu posunula týmto smerom, tým viac cigariet účastníci zo svojho dňa vyškrtli.

Efekt nezmizol hneď po poslednom sedení. Účastníci hlásili slabšiu chuť zapáliť si aj mesiac po ukončení stimulácie. Vedci zároveň namerali nižšie hladiny oxidu uhoľnatého v dychu, čo je praktický biologický ukazovateľ toho, koľko človek reálne fajčí. Nešlo teda iba o pocit, že fajčia menej. Zmena sa ukázala aj v meraniach.

Vedci nevypli chuť na cigaretu. Posilnili časť mozgu, ktorá jej dokáže odolať

Štúdia ukazuje, že pri fajčení nemusí stačiť iba tlmiť chuť na cigaretu. Chuť totiž nevzniká vo vzduchoprázdne. Mozog ju vyhodnocuje ako odmenu, úľavu alebo rýchly spôsob, ako znížiť napätie. Ak však časť mozgu zodpovedná za kontrolu a rozhodovanie pracuje silnejšie, dokáže tento impulz lepšie podržať na uzde.

Li tento mechanizmus opisuje ako účinok „zhora nadol“. Vedci neposilňovali priamo oblasť, ktorá túži po odmene, ale riadiaci systém mozgu. Keď sa tento systém aktivoval viac, odmeňovacie okruhy sa následne upokojili. Práve to môže vysvetľovať, prečo stimulácia prefrontálnej kôry dopadla lepšie než pokus priamo utlmiť oblasť spojenú s bažením.

Potvrdili to aj snímky mozgu. U účastníkov, ktorí fajčili menej, sa zvýšila aktivita v prefrontálnej kôre a zároveň klesla aktivita v oblastiach súvisiacich s odmenou. Mozog teda nezačal cigaretu ignorovať preto, že by túžba úplne zmizla. Skôr sa posilnil mechanizmus, ktorý človeku pomáha vytvoriť brzdu medzi chuťou a samotným zapálením.

Pre ľudí, ktorí skúšali prestať opakovane, môže byť stimulácia mozgu nový smer

Fajčenie patrí medzi najťažšie zlozvyky, ktorých sa človek môže zbaviť. Problém nie je len v nikotíne, ale aj v tom, že cigareta sa časom naviaže na stres, ranný rituál, prestávku v práci alebo chvíľu, keď človek potrebuje rýchlu úľavu. Aj preto veľa fajčiarov zlyhá napriek tomu, že používajú náplasti, lieky alebo chodia na poradenstvo.

Práve pre takýchto ľudí môže byť stimulácia mozgu zaujímavým smerom. Nie ako náhrada všetkého, čo dnes pri odvykaní poznáme, ale ako možný doplnok pre prípady, keď klasické postupy nestačia. Niektorí fajčiari lieky zle znášajú, iní sa k cigaretám vrátia aj po viacerých pokusoch. Mimoriadne dôležité je to aj pri onkologických pacientoch, kde pokračovanie vo fajčení po diagnóze môže ešte viac zhoršovať zdravotné vyhliadky.

Li vysvetľuje, že cieľom tejto fázy nebolo definitívne dokázať, koľko ľudí prestane fajčiť natrvalo. Vedci chceli najskôr porovnať dva mozgové ciele a zistiť, ktorý dáva väčší zmysel pre ďalšie klinické skúšania. Podľa neho sa ďalší výskum bude sústrediť najmä na posilňovanie kontrolného systému mozgu, nie na priame tlmenie oblasti odmeny.

Sľubný výsledok ešte neznamená hotovú liečbu. Vedci potrebujú väčšie štúdie

Tu však treba pribrzdiť. Štúdia nebola veľká a sama osebe ešte nedokazuje, že magnetická stimulácia dokáže fajčiarov spoľahlivo zbaviť závislosti. Vedci primárne nesledovali, koľko ľudí prestane fajčiť natrvalo. Skôr chceli zistiť, ktorý zásah do mozgových okruhov má väčší potenciál.

Najlepšie nedopadla stratégia, ktorá sa snažila tlmiť oblasť spojenú s odmenou. Silnejší efekt prinieslo posilnenie prefrontálnej kôry, teda časti mozgu, ktorá pomáha človeku zastaviť sa medzi chuťou a samotným činom.

Výsledok je o to zaujímavejší, že ľudia v najúspešnejšej skupine mali na začiatku horšie karty. Fajčili viac cigariet denne a s fajčením začali v mladšom veku. To býva spojené so silnejšou závislosťou a horšou prognózou pri odvykaní. Napriek tomu práve u nich vedci videli najvýraznejší pokles spotreby.

Ak sa tieto zistenia potvrdia vo väčších klinických skúšaniach, mohlo by ísť o nový doplnok k liekom a poradenstvu. Nie o zázračné tlačidlo, ktoré vymaže chuť na cigaretu, ale o spôsob, ako posilniť mozgovú brzdu, ktorá pri závislosti často prehráva.

Zdroj: Martin Borko, Vosvete IT, 2026  https://vosveteit.zoznam.sk/fajciari-po-stimulacii-mozgu-siahali-po-cigarete-menej