Nová klinická štúdia: Prevencia drog u tínedžerov môže fungovať lepšie, než si vedci mysleli
V čase, keď rastie počet mladých ľudí experimentujúcich s alkoholom, marihuanou či nikotínom, priniesla nová vedecká štúdia pozitívne zistenie. Výskumníci z Kanady ukázali, že správne nastavená psychologická prevencia dokáže výrazne znížiť riziko budúcej drogovej závislosti u tínedžerov — a pritom stačia iba dve krátke stretnutia.
Štúdia bola publikovaná v prestížnom medicínskom časopise JAMA Network Open a odborníci ju označujú za jednu z najkvalitnejších preventívnych štúdií posledných rokov.
Vedci sledovali tínedžerov štyri roky
Do výskumu bolo zapojených 1 669 študentov z 31 škôl v kanadskom Montreale. Mladí ľudia mali na začiatku približne 12 až 13 rokov — teda vek, ktorý odborníci považujú za kritické obdobie pre vznik budúcich závislostí.
Vedci sa nezamerali na všetkých tínedžerov rovnako. Vybrali najmä tých, ktorí vykazovali osobnostné črty spojené s vyšším rizikom závislostí:
- impulzivitu,
- vyhľadávanie adrenalínu a rizika,
- úzkosť,
- depresívne prežívanie a beznádej.
Práve tieto faktory podľa psychológov často stoja za prvým experimentovaním s drogami alebo alkoholom.
Program trval iba dve stretnutia
Polovica škôl absolvovala špeciálny preventívny program s názvom PreVenture. Druhá polovica fungovala bežným spôsobom bez špeciálnej intervencie.
Program bol prekvapivo jednoduchý:
- dve 90-minútové skupinové stretnutia,
- vedené psychológmi alebo školskými poradcami,
- zamerané na zvládanie emócií, stresu a impulzov.
Nešlo o klasické „strašenie drogami“, ale o praktickú prácu s psychikou mladých ľudí. Tínedžeri sa učili:
- rozpoznávať rizikové správanie,
- zvládať tlak rovesníkov,
- pracovať s úzkosťou a stresom,
- kontrolovať impulzívne rozhodnutia,
- budovať zdravšie copingové mechanizmy.
Výsledky prekvapili aj samotných vedcov
Počas nasledujúcich štyroch rokov výskumníci pravidelne sledovali správanie študentov. Výsledky ukázali, že mladí ľudia zapojení do programu mali:
- pomalší rast užívania alkoholu,
- nižšie užívanie kanabisu,
- menej fajčenia,
- menšie riziko kombinovania viacerých drog naraz.
Najvýraznejší efekt sa ukázal práve pri marihuane a kombinovanom užívaní viacerých návykových látok.
Vedci zároveň zistili, že účinok prevencie pretrvával celé obdobie dospievania, čo je pri podobných programoch pomerne zriedkavé. Mnohé preventívne kampane totiž fungujú iba krátkodobo alebo vôbec.
Prečo sú tínedžeri takí zraniteľní?
Odborníci upozorňujú, že mozog dospievajúceho človeka ešte nie je úplne vyvinutý. Najmä oblasti zodpovedné za:
- sebakontrolu,
- plánovanie,
- rozhodovanie,
- odolnosť voči impulzom
sa vyvíjajú až do približne 25 rokov.
Zároveň je však systém odmeny v mozgu tínedžera veľmi citlivý na nové zážitky a silné podnety. Práve preto sú mladí ľudia náchylnejší na experimentovanie s drogami, alkoholom či nikotínom.
Vedci tvrdia, že skorá prevencia môže doslova „presmerovať“ vývoj správania ešte predtým, než vznikne závislosť.
Prevencia namiesto zákazov
Autori štúdie upozorňujú, že dlhodobé výsledky neprinášajú iba zákazy alebo strašenie následkami drog. Oveľa účinnejšie je:
- budovanie psychickej odolnosti,
- práca s emóciami,
- podpora duševného zdravia,
- rozvoj schopnosti zvládať stres bez návykových látok.
Podľa vedcov by podobné programy mohli výrazne znížiť budúce:
- závislosti,
- depresie,
- úzkostné poruchy,
- hospitalizácie,
- predávkovania.
Význam aj pre školy a rodičov
Výskumníci tvrdia, že veľkou výhodou programu je jeho jednoduchosť a nízka cena. Na rozdiel od drahých terapeutických intervencií sa dá realizovať priamo na školách a vo väčších skupinách študentov.
Štúdia tak prináša nádej, že prevencia závislostí nemusí byť postavená iba na represii, ale môže fungovať cez lepšie pochopenie psychiky mladých ľudí.