Vyhľadávanie

Nikotín

Nikotín je jedovatý tekutý alkaloid s psychostimulačnými a mierne euforizačnými účinkami na CNS, ktorý za získava z listov tabaku. Tabak je jednoročná rastlina z čeľade ľuľkovitých (solanaceae). Existuje asi 50 odrôd, ale pre tabakový priemysel má najväčší význam Nicotiana tabakum a Nicotiana rustica.

Nikotín patrí medzi prudké rastlinné jedy. Niektoré jeho vlastnosti:

  • je bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá na vzduchu hnedne, ma ostrú, pálčivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu,
  • narušuje funkciu vegetatívneho nervstva a môže vyvolať ochrnutie až smrť v dôsledku obrny dýchacieho centra,
  • aktivuje súčasne sympatikus a parasympatikus, výsledkom jeho pôsobenia je, že v stresovej situácií pôsobí relaxačne a naopak, v kľude pôsobí povzbudzujúco,
  • okrem účinku na mozog zvyšuje frekvenciu srdca, krvný tlak, dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich je práve nikotín zodpovedný za nevoľnosť, prípadne za vracanie.

Z dymu z jednej cigarety vnikne do organizmu fajčiara 1-2 mg nikotínu, z jednej cigary až 10 mg. Letálna (smrteľná) dávka predstavuje 50-60 mg, pričom smrť nastáva do 10 minút a nie je možné jej zabrániť. Môže nastať akútna otrava nikotínom, najmä u začínajúcich fajčiarov.

Začiatok fajčenia – je už v školskom veku, už okolo 9 -12 rokov a stúpa po 15 roku. Začiatok fajčenia súvisí so zvedavosťou a snahou o identifikáciu s dospelými.

Prvé fajčenie – je obyčajne sprevádzané nepríjemnými pocitmi (až znakmi otravy), ale opakovaným fajčením sa tolerujú vyššie dávky. Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku, zrýchľuje sa pulz, môžu nastať poruchy vedenia srdcového vzruchu (arytmie), znižuje sa teplota na periférií tela, zvyšuje sa koncentrácia karboxyhemoglobínu a voľných mastných kyselín.

Následky fajčenia spôsobujú nárast predčasných úmrtí na spomenuté ochorenia. Dvadsať cigariet denne skracuje v priemere život o 5 rokov. V bežných cigaretách sa nachádza 1-1,3 mg nikotínu, v cigare až 120 mg nikotínu. Pri fajčení sa nikotín dostáva k receptorom v mozgu za 7-10 sekúnd po vdýchnutí dymu. Hladina nikotínu v mozgu začne klesať 20-30 minút po poslednej dávke nikotínu, abstinenčné príznaky vrcholia po 24-48 hodinách, trvajú niekoľko dní až týždňov. Počas poklesu hladiny nikotínu sa však objavujú abstinenčné príznaky ako je slabosť, únava, porucha pozornosti, úzkostnosť, insomnia, zvýraznené kašlanie, zvýšená chuť do jedla. WHO definuje závislosť na tabaku ako ochorenie. Preto na ňu vo väčšine prípadov fajčiarova sila vôle nestačí.

Zoznam použitej literatúry:

HRNKOVÁ, S. 2001. Rastlinné drogy. Slovenská postgraduálna akadémia medicíny, Bratislava, 2001

KOLIBÁŠ, E. 2001. Psychické poruchy spojené s užívaním psychoaktívnych látok. In: Kurikulá pre vzdelávanie lekárov prvého kontaktu v starostlivosti o drogovo závislých v rámci projektu Groupe Pompidou – Systematické vzdelávanie špecializovaného personálu v Slovenskej republike. Úrad vlády SR, Bratislava 2001. 185s.

KUSENDOVÁ, V. 2004. Problém zvaný droga. Slovenská zdravotnícka univerzita. Bratislava, 2004. 24s.

OCHABA, R.,ROVNÝ, I., BIELIK I. 2008. Základy kontroly tabaku a alkoholu. ÚVZ SR, Bratislava 2008. 62s.